Nárazník schytá najviac úderov


Štát potrebuje strednú vrstvu na to, aby chudobní nepozabíjali bohatých

Nárazník schytá najviac úderov

Ivan BROŽÍK

„Úpadok strednej vrstvy je niečo, čo sa neudeje z ničoho nič. Z ničoho nič nenastane neúprosné rozoberanie strednej vrstvy, trvajúce už viac ako dve dekády. Ak cena základných vecí, čo potrebujeme – domáce potreby, jedlo, benzín, elektrina – stúpa rýchlejšie ako naše príjmy, znamená to, že chudobnieme“ – The Economic Collapse.

Predseda Spolku nemeckých obchodno-priemyselných komôr Michael Harms nie až tak dávno v Petrohrade pre médiá povedal: „Stredná vrstva nie je len veličina, je to celá filozofia. V Nemecku je stredná vrstva produktívna, inovačná a aktívne sa angažuje na medzinárodnej scéne. Práve tieto kvality Rusku chýbajú. Podobné podniky vznikajú, nemajú však dostatočnú váhu, aby ovplyvnili a kompletne transformovali ruské hospodárstvo. Je potreba rozvíjať práve strednú vrstvu.“ Nuž áno, v Rusku je to určite treba. Ale čo tak na Slovensku? Sme viac „nemeckí“? Alebo viac „ruskí“? Alebo my, ktorí by sme podľa všetkého mali patriť do takzvanej strednej vrstvy, iba „maskujeme svoju smrť“? Tak nás zhodnotil prozaik Balla. Tiež nie až tak dávno.

STRATUM INTERMEDIUM

Toto slovné spojenie, ktoré neznamená nič iné ako „stredná vrstva“, použil v apríli pápež František. V jednej zo štyroch pápežských bazilík – Bazilike svätého Pavla za hradbami – povedal aj tieto slová: „Existujú každodenní svätí, ‚ukrytí‘ svätí, istí druh ‚strednej vrstvy‘ svätosti, do ktorej môžeme patriť aj my.“ Svätá cirkev takto optikou františkána Františka poukazuje – síce cez mravný odkaz – aj na nezrušiteľnosť overených ekonomických pravidiel.

Realistickejší opis ponúkol začiatkom októbra verejnosti nie celkom hocijaký farmár, ktorý roky pestuje búrske orechy. Bývalý americký prezident širokého úsmevu a obvykle plochejších myšlienok – Jimmy Carter: „Rozdiely v príjmoch sa v Spojených štátoch dostali do bodu, keď členovia strednej triedy pripomínajú Američanov žijúcich v časoch Carterovho funkčného obdobia v chudobe.“ Tí, ktorí sa roky na Slovensku považovali za celkom prirodzené a obyčajné stratum medium, dnes žijú horšie ako v časoch Colotkovho funkcionárčenia – v chudobe. Kým stranícki aparátčici, vykonávajúci s dávkou nadpráce neraz i celkom rozumnú vôľu vtedajších polobohov, nemali, prirodzene, záujem na tom, aby vôbec nejaká stredná vrstva existovala, žila a najmä myslela (myslieť bolo vždy to najcharakteristickejšie pre stratum intermedium). Dnešní aparátčici, vykonávajúci... atď.... atď.... No to je celá podobnosť, celý rozdiel. Inak sa to vysvetliť nedá.

NECHCE BYŤ ŠTATISTA

Výskumy potvrdzujú to, čo aj skúsenostne vnímame, že totiž príslušníci strednej vrstvy sú citlivejší na spôsob vládnutia, pripomína (inými slovami) Francis Fukuyama v článku pre Wall Street Journal. Vzdelaná a rozhľadená stredná vrstva je kritickejšia voči korupcii, citlivejšia na spôsob narábania s verejnými financiami a ťažšie akceptuje deficity demokracie a jej inštitúcií, nižšiu kvalitu vzdelania, zdravotných služieb atď. Navyše stredná vrstva sa neuspokojuje s rolou obyčajného štatistu. Kto by potreboval taký vred na svojej – z hľadiska histórie nášho štátu – ešte pubertálnej tvári?

European Union Institute for Security Studies vo svojej aktuálnej správe síce tvrdí, že počet ľudí, ktorí ekonomicky patria do strednej vrstvy, celosvetovo rastie, ale bude to u nás zrejme ako s tou štatistickou polovicou grilovaného kuraťa. Jeden zje celé, druhý nič a obaja sa štatisticky kvalitne najedli z polovičky. Fukuyama aj preto varuje: „... v dôsledku krízy vyhliadky strednej vrstvy nie sú také, aké by si ľudia želali. Nová vlna protestov sa môže prebudiť v krajinách, kde je veľký počet nezamestnaných mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním.“ U nás – ako je známe – okrem tých vysokoškolákov, ktorí v zahraničí umývajú riady a tešia sa, ako si zvyšujú životnú úroveň – máme mladých vzdelaných ľudí stále dosť na to, aby jedného dňa vzali ani tak kľúče ako skôr „francuzáky“ a... Myslí na to vôbec niekto? A ak náhodou aj áno, prečo utajuje takéto svoje myšlienkové pochody pred pochodmi hladu, možno už blízkymi a bolestivo reálnymi? Veď predsa „existujú každodenní svätí, istý druh strednej vrstvy“... Ibaže s ich svätou trpezlivosťou to bude dosť pochybné.

VINA ODBOROV?

Naši odborárski predáci, ktorí sa v niekoľkých porevolučných rokoch nechali na chrbtoch protestujúcich natlačiť do drahých limuzín s možnosťou „transformácie majetku“ najrôznejšieho druhu, by mali spozornieť. Profesor Rutgersovej Univerzity v USA, niekdajší hlavný ekonóm tamojšieho ministerstva práce Bill Rodgers v tom má totiž jasno: „Erózia kolektívneho vyjednávania je kľúčovým faktorom pre vysvetlenie, prečo platy nízkopríjmových a strednopríjmových pracujúcich nerástli s infláciou... Bez kolektívneho vyjednávania zvyšujúceho platy, najmä pre prácu modrých golierov – ich priemerný príjem stagnoval. Medzinárodná konkurencia je ďalším faktorom. Zatiaľ čo globalizácia pozdvihla v rozvíjajúcich sa krajinách milióny z chudoby, nebola to práve výhra pre pracujúcich strednej triedy – nielen v USA.“

Kým priemerní ľudia strácali v ekonomike pôdu, zužitkovali najbohatší niektoré z rovnakých faktorov a zarážali medzi seba a zvyšok ešte väčší klin... Dajte si namiesto USA naše Slovensko a ukáže sa podobnosť čisto nenáhodná.

POHĽAD ODBORNÍKOV

Stredná vrstva je vraj to, čo nepatrí k dvadsiatim percentám najchudobnejších a dvadsiatim percentám najbohatších ľudí. Slovák zaradený do strednej vrstvy má čistý mesačný príjem od 355 do 785 eur. Zaujímavé je, že ekonomicky spodná hrana strednej vrstvy u nás už patrí do pásma oficiálnej chudoby. No, zaujímavé. Smutné to je a žalujúce!

„Väčšina slovenskej populácie, strednú vrstvu nevynímajúc, už po rokoch odriekania skončila len na základných výdavkoch, ďalej šetriť už ľudia jednoducho nevládzu,“ konštatovala v médiách sociologička Sylvia Porubänová. Podľa nej sa všeobecne slovenská stredná vrstva stráca a popri malej skupine extrémne bohatých sa neúmerne rozširuje vrstva chudobných či potenciálne chudobných. „Vyspelé európske štáty si v 80. a 90. rokoch žili nad pomery, čo sa týkalo všetkých spoločenských vrstiev. No keď bolo treba začať šetriť, kríza sa dotkla najmä strednej triedy, ktorá, hoci sa relatívne stále má dobre, na ostatné značne dopláca,“ vyjadril sa už skôr verejne ekonóm Pavol Kárász. Dnešná stredná vrstva nebude poslednou generáciou, ktorá sa mala lepšie ako tie predchádzajúce. Tou sa totiž stali už rodičia dnešných stratum intermedium.

Vráťme sa ešte k druhej vete predchádzajúceho odseku: ... čistý mesačný príjem od 355 do 785 eur. No. A teraz sa pozrime, aké sú pomery v trojuholníku – stredná vrstva – civilizovaná krajina – ekonomický príjem všade navôkol nás. Stredná trieda má (mať) príjmy na člena domácnosti od 66 do 200 percent priemernej mzdy. Aby ste nemuseli rýchlo zháňať kalkulačku – to je od 530 do 1 608 eur. Takže tí, ktorí si nahovárajú, že patria do strednej vrstvy, tak robia už len z akéhosi pocitu hanby, že nepatria medzi chudobných. Veď si pomôžme príkladom – strednú vrstvu rozdeľujú Nemci na vyššiu – s čistým mesačným príjmom do 4 905 eur, strednú – do 2 457 eur a nižšiu – do 1 310 eur. Tí, čo dostanú mesačne menej ako 983 eur v čistom, už sú v skupine chudobných. Aby sme v tom mali celkom jasno, vyššia stredná vrstva, to by mali byť malí podnikatelia a manažéri či slobodné povolania. Nižšiu strednú vrstvu – tvoria (v štandardných ekonomikách) úradníci, veľkí poľnohospodári či vysoko kvalifikovaní robotníci.

BODKA NA ZÁVER

Súčasný prezident Českej republiky Miloš Zeman je autorom nasledujúceho výroku: „Vláda, ktorá toleruje zlodejov a tunelárov, je sama vládou zlodejov a tunelárov.“