Vladár, ktorý v skutočnosti ani nevládol
Jozef SLIACKY ‒ Foto: Wikipédia
Otca nepoznal, keďže zomrel štyri mesiace pred jeho narodením. Preto mu prischlo prímeno Pohrobok. Aj keď Ladislavovi V. Habsburskému dali na hlavu rakúsku, českú a uhorskú korunu, k skutočnému vládnutiu sa nedostal. Ako sedemnásťročný podľahol zrejme leukémii, aj keď sa dlho povrávalo, že ho otrávili…
Albrecht Habsburský prišiel ako sedemročný o otca. Ujal sa ho cisár Žigmund Luxemburský, ktorý ho už vo veku štrnástich rokov vyhlásil za plnoletého. Mal s ním jasné plány. Keďže nemal následníka trónu, svoju jedinú dcéru Alžbetu sa rozhodol vydať práve za tohto Habsburgovca. Okrem rakúskeho vojvodstva, dedičstve po otcovi, sa pomerne ľahko dostal na uhorský trón a s problémami ‒ keďže doznieval husitský odboj ‒ sa stal aj českým kráľom. Napokon ho 18. marca 1438 zvolili i za rímskeho cisára.
■ DEDIČ BEZ OTCA
Alžbeta porodila Albrechtovi dve dcéry. Syn Juraj zomrel pri pôrode a všetko smerovalo k podobnej situácii, v akej sa ocitol jeho svokor. Počas výpravy proti Turkom sa dozvedel, že kráľovná je opäť v požehnanom stave. Pre epidémiu úplavice vojsko rozpustil a vracal sa do Viedne. Neďaleko Ostrihomu aj jeho zachvátila choroba a zomrel 27. októbra 1439. „Príliš sa potešil melónom, ktoré v ňom vyvolali prudkú nevoľnosť a dyzentériu. Sužovala ho neustále malátnosť,“ zachytil panovníkove posledné dni a skon poľský kronikár Ján Długosz. „V dedine ostrihomského arcibiskupstva Nesmily, ktorá ležala pri Dunaji, v predvečer sviatku svätého Šimona a Júdu po spísaní poslednej vôle zomrel.“
V testamente vyhlásil, že ak manželka Alžbeta porodí syna, bude jeho následník. Aj keď kráľovná bola rozhodnutá udržať sa pri moci za každých okolností, pričom podporu nachádzala najmä u nemeckej šľachty v baníckych a obchodných centrách Uhorska, potešila sa, keď 22. februára 1440 porodila v Komárne syna. Keďže jeho otec zomrel už pred štyrmi mesiacmi, dostal následník trónu prímeno Pohrobok (latinsky Posthumus). Ako dedič habsburských dŕžav mu automaticky prináležala vláda nielen nad Rakúskym arcivojvodstvom, ale zdedil i uhorskú a českú korunu. Tradícia je jedno a mocenský boj iné. Uhorské stavy odmietli Ladislavovo nástupníctvo a za kráľa zvolili poľského panovníka Vladislava Jagelovského.
■ UKRADLI KORUNU
Alžbeta nenechala nič na náhodu. Prešibaná komorná Helena Kottannerová v noci z 21. na 22. februára 1440 ukradla z Vyšehradu svätoštefanskú korunu. Uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup Dionýz zo Szécsu, ju položil 14. mája 1440 v Stoličnom Belehrade (Székésfehervár) na hlavu trojmesačného bábätka, ktoré už predtým pasovali na rytiera. Obliekli ho do miniatúrneho korunovačného plášťa. Ladislav V. ako ešte nevedomé batoľa prijal toto dedičstvo primerane veku ‒ hlasným plačom…
Ten istý prímas o tri mesiace neskôr, 17. júla 1440, rešpektoval názor uhorskej šľachty a za uhorského panovníka korunoval Vladislava Jagelovského. Výsledkom bola občianska vojna, v ktorej záujmy regentky chránil český husitský hajtman Jan Jiskra so svojimi bratríkmi. V roku 1442 Alžbeta za záhadných okolností zomrela. Povrávalo sa, že ju otrávili. Ladislavovým poručníkom sa stal jeho strýc Fridrich, neskorší cisár Svätej ríše rímskej, ktorý ho držal ako rukojemníka na dolnorakúskom hrade Orth.
Vladislav Jagelovský si získal priazeň uhorskej šľachty aj vďaka sľubu, že zastaví osmanskú expanziu na Balkán a do Uhorska. V bitke pri Varne 10. novembra 1444 sa však víťazstvo priklonilo na stranu tureckého sultána. Kráľ v boji zahynul. Uhorské stavy tentoraz uznali práva Ladislava Pohrobka s podmienkou, že ho Fridrich prepustí a s ním vydá aj kráľovskú korunu. Do nástupu mladého panovníka na trón spravovali krajinu siedmi kapitáni. V Uhorsku ním bol Ján Huňady, v Česku Juraj z Poděbrad. Ladislava korunovali za českého kráľa 28. októbra 1453.
■ UMREL SEDEMNÁSŤROČNÝ
Vzhľadom na neistú situáciu sa Ladislav zdržiaval vo Viedni. Jeho ujec Ulrich II. Celjský vraj doprial mládencovi dostatok času na záhaľčivý a nemravný život. Česi si tento stav pochvaľovali. Ekonomicky rástli, čo vyjadrili aj príslovím „Za kráľa Holca bola v Čechách za groš ovca.“
V Uhorsku si upevnili moc Huňadyovci, ktorí bránili krajinu pred Turkami. Kritická situácia nastala 9. novembra 1456, keď sa Ulrich stal po hádke obeťou vraždy. Za vraha označili Ladislava Huňadyho. Za zločin prišiel o hlavu. Pred hnevom uhorských šľachticov utiekol Ladislav Pohrobok do Prahy, pričom si so sebou vzal mladšieho z bratov Huňadyovcov Mateja, neskôr legendárneho panovníka Mateja Korvína.
Koncom roka 1457 sa schyľovalo k sobášu Ladislava s francúzskou princeznou Magdalénou, ale 23. novembra sa rozozvučali pražské zvony nie na oslavu kráľovskej svadby, ale všetkým poddaným oznamovali, že kráľ, ktorý sa ani nestihol chopiť vlády, umrel. Aj vtedy leteli chýry o tom, že ho otrávili, pričom záujem na jeho odstránení mohol mať najmä Juraj z Poděbrad. Najnovšie výskumy však toto tvrdenie zavrhli. Hovorilo sa aj o more, ale to by predsa muselo umrieť viac ľudí, nie iba kráľ. Dnešní historici uvádzajú ako najpravdepodobnejšiu príčinu smrti leukémiu…
