Ďalší knižný opus prof. Ľ. Petranského o slovenskom výtvarnom umení a jeho tvorcoch
Tibor B. HAČKO
V závere minulého roka v reprezentačných priestoroch Grassalkovičovho paláca predstavili profilovú monografiu o Jozefovi Kollárovi s bibliografiou a hlbokými úvahami prof. Ľudovíta Petránskeho. Pri oboch menách musí znalec slovenského výtvarného umenia okamžite spozornieť. Veď v jednom aj v druhom prípade ide o rešpektované pojmy.
Lenže tak ako v mnohých iných a, žiaľ, už každodenných nenormálnostiach aj táto udalosť sa stala ďalším faux pas slovenských kultúrnych inštitúcií a médií, ktoré tvrdohlavo odsúvajú slovenskú umeleckú špičku, naše vynikajúce osobnosti pod hladinu plávajúceho marazmu pokrývajúceho hmlistú súčasnosť. Rozsiahle dielo majstra Kollára však nie je možné prehliadať a negovať.
Na ploche tristo tridsiatich strán a pri takom istom počte reprodukcií profesor Ľudovít Petránsky s jemu vlastnou precíznosťou nebojácne komprimoval a vydestiloval kollárovskú ľudskú i maliarsku podstatu. Po prvom knižnom majstrovom profile (Pallas, 1978) sa spolu s umelcom ponoril nanovo do piešťanských topoľových alejí, štiavnických trhov, komorných sedliackych obydlí a tvárí majstrových rodákov.
Ľ. Petránsky, donedávna dekan Fakulty architektúry STU, uznávaný vedec, špičkový znalec teórie a dejín výtvarného umenia, niekoľkokrát ocenený, naposledy prezidentom republiky Pribinovým krížom III. triedy za významný vklad a rozvoj slovenského umenia, plasticky, presvedčivo zhmotnil niekoľkoročné sústredené úsilie dôstojne priblížiť Kollárov odkaz.
■ CÉZANNOVSKÉ INŠPIRÁCIE
Prečo práve Petránsky a Kollár? Kriesiteľ a autentizátor diel Hložníka, Pallugaya, Bizmayera, Serata a ďalších z veľkej galérie nášho a svetového umenia je práve predurčený na to, aby zhodnotil cézannovské podnety a suverénne celoživotné dielo maliara, ktorého príslovečná skromnosť prispela k tomu, že patrí medzi najmenej zmapovaných, ale určite aj k jedinečným talentom svetovej maľby. Svojimi portrétmi, štúdiami hláv starcov a baníkov vzbudzuje zaslúženú pozornosť. Letmou skicou alla prima približuje svoje každodenné cestičky, drevené i kamenné domčeky – chrámy v slovenskej prírode, v lete utopené v zeleni, v zime pod záľahou snehu.
■ PLENÉROVÉ POBYTY
Veľký vplyv na maliarsku tvorbu J. Kollára a na jeho umelecký rast mali pobyty v maliarskych kolóniách v Makove, Szegede, dlhý pobyt v Piešťanoch, ako aj poznanie tvorby P. Cézanna a francúzskych impresionistov Moneta, Bonarda, Vincenta van Gogha, najmä však štúdium u profesora E. Halásza-Hradila. Kollár mimoriadne citlivo a pohotovo vnímal bezprostredné okolie. Atmosférické premeny a zaznamenávané momenty pohotovo vkladal do kompozície obrazov, využívajúc pritom všetky svoje mimoriadne danosti, ale aj materiálne prostriedky, ktoré mal naporúdzi. Neraz im musel podriadiť aj rozmer obrazov. Keď mu chýbali peniaze na dostatočne veľké plátno, jednoducho zošil dva menšie kusy... Na tomto mieste treba spomenúť Kollárovho rodáka z hornej časti Štiavnického námestia Dezidera Hoffmana, objaviteľa a fotografa legendárnych Beatles. Pokiaľ Hoffman mal k dispozícii na zachytenie momentu a na jeho vyžarovanie objektív, Kollár mal talent zachytiť ho rukou.
■ DOBRODRUŽSTVO PÁTRANIA
K Petránskeho sumáru musíme pristupovať aj zo zberateľského aspektu a z hľadiska dobrodružstva pátrania. Tretinu Kollárovho opusu totiž zdokumentoval v súkromných zbierkach, patriacich v značnej miere slovenskej inteligencii. Autorovo úsilie spojené s objavovaním a osobným zdokumentovaním Kollárových diel v privátnych inštaláciách je obdivuhodné a zaslúži si osobitnú zmienku. Pri ich interpretácii využíva tak ikonologické, ako aj semiotické a hermeneutické postupy. Neobchádza tiež akcent vplyvu a kontextu doby na formovanie umeleckého diela umelca. Základná vedecká analýza je interpretovaná prístupne a čitateľsky lákavým spôsobom.
Dielo národného umelca Jozefa Kollára spolu s dielami Alexyho, Benku, Galandu výrazne zasiahlo do formovania slovenskej modernej maľby. Vlastným pohľadom na svet a jeho zmyslovým uchopením neprestáva byť výtvarne aktuálne a pre nás príťažlivé ani dnes. Jozef Kollár (1899 – 1982) prežil väčšiu časť tvorivého života vo svojom rodisku v Banskej Štiavnici, kde po ňom pomenovali školu a kde je aj pochovaný.