Nevyužité mnohé inšpirácie


BANČEJ webPOZNÁMKA

Nevyužité mnohé inšpirácie

Maroš M. BANČEJ

Pri čítaní niektorých periodík, pri pozeraní komerčnej, ale bohužiaľ aj verejnoprávnej televízie, no najmä na internetových diskusiách môže nestranný pozorovateľ získať pocit, že Slováci sú národní masochisti. To neustále zhadzovanie vlastnej štátnosti, slovenských dejín a ich významných dejateľov je skrátka neprehliadnuteľné.Bežný Čech schuti kritizuje politické pomery, korupciu a stranícke tančeky vo svojej vlasti, ale na históriu počnúc Přemyslovcami a končiac „tatíčkom Masarykom“ nedá dopustiť. Podobne je to aj u našich poľských severných susedov, no a o Maďarsku je zbytočné hovoriť. Pokiaľ sa však pozrieme do našich končín, skutočne systematické popularizačné úsilie sprítomňovať významné, zlomové či zaujímavé momenty slovenských dejín od najstarších čias po časy nedávno minulé je skôr výnimkou.

Áno, vychádzajú knihy, občas sa uskutoční aj okrúhly stôl či konferencia historikov, veľké úsilie na poli popularizácie našej histórie i súčasného umenia vynakladajú matičné periodiká SNN a Slovenské pohľady, lenže dnešnú všeobecnú mienku formujú, či sa nám to páči a či nie, masmédiá. Tie pôsobiace na Slovensku sú až na malé výnimky v rukách nadnárodných spoločností. A tak, keď si zapnem káblovú televíziu povedzme na staniciach Discovery, History či National Geographic dozviem sa kopec informácií o histórii i súčasnosti Ameriky, Anglicka, Francúzska, ale aj trebárs Poľska, navyše v slovenskom dabingu, a to prosím veľmi často z produkcie anglickej verejnoprávnej BBC. Naša verejnoprávna RTVS, ale aj súkromné televízne a rozhlasové spoločnosti sa voľajako do podobných aktivít nehrnú. Keď sa niečo aj vyprodukuje v takzvaných „nezávislých“ produkciách, tak to sú „dokumenty“ na spôsob Krehkej identity či V tieni kráľa Svätopluka, ktoré presne spĺňajú kritériá národného masochizmu či skôr janičiarstva z úvodu tejto poznámky. Film o Jánošíkovi režírovala poľská režisérka, Jakubiskova Bátoryčka je rozpačito premrhaná šanca a lietajúci mních Cyprián sa napriek názvu drží skôr pri zemi, než aby lietal. Ostávajú televízne a rozhlasové archívy, kde sa dá ešte čosi kvalitné spred rokov nájsť, ako napríklad Dvořákove Stopy dávnej minulosti či rozhlasové Slovenské rody.

A pritom inšpirácie je nepreberné množstvo. Napríklad taký Jakubiskom v Bátoryčke zdeformovaný palatín Turzo. Veľmož, diplomat, áno, aj intrigujúci hýbateľ našich dejín, ktorý vyše dvesto rokov pred Bernolákom viedol svoju súkromnú intímnu korešpondenciu s manželkou v slovenčine!       Nepokojné duše Janko Francisci či Janko Kráľ. Búrliváci, z ktorých druhý mal osud takmer ako lord Byron. Nespomínam mená, ktoré sa preslávili cez zámorskú veľmoc, teda Banič, Warhol, Cernan a mnohí ďalší. Nedávno som v istom bulvárnom denníku našiel zaujímavý článok o Michalovi Strenkovi, rodákovi z Jakubian pri Starej Ľubovni. O tom Strenkovi, ktorý je zvečnený na azda najznámejšom americkom pamätníku vojakom druhej svetovej vojny, kde šestica príslušníkov námornej pechoty vztyčuje vlajku nad ostrovom Iwo Jima. Tak sa mi zdá, že na ťahu by teraz mala byť verejnoprávna RTVS.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.