Jednou z najdôležitejších úloh súčasnej kultúrnej spoločnosti je udržiavať historickú pamäť na významné slovenské osobnosti. Z rôznych dôvodov sa niektorí z velikánov našej histórie, kultúry či vedy systematicky prehliadajú. Niekedy ide práve o tých ľudí, ktorých morálne a etické postoje o ktoré sa zasadzovali počas života, presahujú bežný štandard. Naopak, často sa vyzdvihujú a vyznamenávajú osoby, ktorých správanie sa a vajatanie v životných situáciách nie sú nasledovaniahodné. Som patologička a tak pri listovaní rôznych prameňov z histórie medicíny som natrafila na takmer zabudnuté meno absolventa Lekárskej fakulty Slovenskej Univerzity, lekára, patológa, profesora a básnika Andreja Šubíka, známeho pod pseudonymom Andrej Žarnov. Keďže nie som erudovaná v literárnych vedách, pripomínam A. Šubíka, iba ako osobnosť slovenskej medicíny.
■ UNIVERZITNÝ PROFESOR
Andrej Šubík sa narodil v Kuklove, kde vychodil základnú školu. Vyššie vzdelanie získaval v Skalici a Trnave, kde v roku 1923 zmaturoval. Po maturite študoval v Bratislave na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, titul MUDr. získal v roku 1931. Už od roku 1933 začal uverejňovať prvé vedecké štúdie a spolu ich publikoval do roku 1937 štrnásť. V polovici marca roku 1939 ho slovenská vláda vymenovala za profesora patologickej anatómie a prednostu Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity. Túto funkciu zastával do 30. júna 1945. V roku 1940 bol vymenovaný za člena Štátnej rady. Dovtedy bol prednostom patologickej anatómie a okrem toho aj obvodným lekárom v Trnave. V roku 1942 sa stal šéfom slovenského zdravotníctva, ktoré bolo vtedy iba sekciou Ministerstva vnútra. Bol jedným z prvých profesorov patológie na Slovensku, ktorí vyštudovali na Slovenskej univerzite (neskôr Komenského univerzita) v Bratislave. Koncom apríla 1943 sa prof. Šubík (Žarnov) ako lekár zúčastnil na medzinárodnom vyšetrovaní masových hrobov v Katynskom lese. Išlo o brutálnu stalinskú likvidáciu tisícov poľských dôstojníkov, čo sa počas celého nasledujúceho polstoročia najprísnejšie tajilo a popieralo. Profesor Šubík svojou vedeckou analýzou potvrdil účasť stalinského ZSSR na tejto masakre. Za svoju verejnú správu o týchto vojnových zločinoch niesol potom represívne následky počas celého života (väzenie, emigrácia).
■ KATI V KATYNI
Po zistení otrasných faktov týkajúcich sa vrážd dôstojníkov otvorene vystríhal pred sovietskym boľševizmom. Odvtedy jeho občianske osudy dostávali nebezpečný spád, od jesene 1944 priam hrozivý. Takzvaná Slovenská národná rada „odporučila rozsudok smrti pre 38 zločincov“, čím sa mysleli výlučne domáci spisovatelia. V mennom zozname celkom na konci, podľa abecedného poradia, sa nachádzalo aj meno Andreja Žarnova. Po svojom prepustení z väzenia bol nútený prijať subalterné miesto patológa v Trnave, na ktorom zotrval až do svojej emigrácie. Pred komunistickou totalitou emigroval zo Slovenska na dva razy. V roku 1945 (po niekoľkých mesiacoch ho deportovali naspäť do Bratislavy a zatkli) a potom definitívne v roku 1952. Aj s finančnou pomocou svojho priateľa a kolegu univerzitného profesora MUDr. Jána Fridrichovského emigroval v apríli 1952 za premyslených, utajených okolností, keď v neskorých večerných hodinách spolu so svojou rodinou opustil vtedajšie bydlisko v Trnave a v krajne dramatickej situácii na gumovom člne aj so svojimi blízkymi preplávali cez rieku Moravu do Rakúska.
■ SKVELÁ OSOBNOSŤ
Najprv sa zdržiaval v Rakúsku (1952), neskôr v Nemecku (1952–1953). V roku 1953 definitívne odišiel do USA. Tu pôsobil v rokoch 1955–1963 ako lekár v Cronswille State Hospital, neskôr (1963–1974) v Harlem Valley State Hospital, Wingdale. V emigrácii bol členom viacerých vedeckých organizácií, napr. College of American Pathologists či American Medical Association. V exile pôsobil tiež vo viacerých krajanských inštitúciách a spolkoch. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského ústavu, kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov a predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. Prof. MUDr. Andrej Šubík (Žarnov) bol charakterný, vynikajúci človek, osobnosť, lekár, profesor patológie, ktorý študoval a dokončil vysokoškolské vzdelanie na dnešnej Komenského Univerzite v Bratislave, navyše úspešný básnik a prekladateľ. Začal optimálne rozvíjať svoju vedeckú kariéru, zastával vysoké funkcie v slovenskom zdravotníctve, až do roku 1944. Pri prenasledovaní si príkladne zachoval svoju česť lekára-vedca, a ani pod terorom nezmenil fakty o Katynskej masakre. Vzápätí zmizol zo všetkých učebníc aj encyklopédií. Bolo to tak až do roku 1990, keď najvyšší predstavitelia ZSSR otvorene priznali zodpovednosť sovietskych orgánov za masakru. Profesor Šubík (Žarnov) sa však toho nedožil. Zomrel mimo otčiny, ktorú mal tak rád, v ďalekých USA. Príkladné a nasledovania hodné je to, že profesor Šubík, lekár, patológ, profesor a básnik, svoj podpis pod správou vyšetrovacej komisie neodvolal ani po mnohomesačnom väzení a nikdy nepovedal, že Katyň je dielo Nemcov, ako sa to od neho očakávalo. Možno povedať, že tým uchránil česť slovenského intelektuála v tom krutom čase.
Je smutné, že takáto osobnosť našich slovenských dejín nebola zatiaľ primerane rehabilitovaná a ocenená. Ani po roku 1989 či 1993 mu nebolo udelené napr. žiadne štátne vyznamenanie in memoriam, napriek tomu, že takéto návrhy existujú. Prof. Šubík (Žarnov) mal počas života mimoriadne zásluhy o demokraciu, ľudské práva a slobody, ako i za rozvoj v oblasti vedy, školstva a kultúry aj mimoriadne úspešné šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Je smutné, že niekoľko veršov z jeho básni je s dešpektom „vyťahovaných“ na svetlo vždy, keď začne rozprava o zdôraznení jeho neopakovateľných cenných ľudských zásluh, najmä ako čestného slovenského intelektuála.
Text a foto: Katarína ADAMICOVÁ