Choroba Covid-19, spôsobená novým koronavírusom, neobišla ani nás. Boríme sa s jej druhou vlnou... Vo svete sa ňou nakazili milióny ľudí, mnohí po celom svete tomuto vírusovému ochoreniu aj podľahli. Zdravie obyvateľov a nájdenie účinnej vakcíny na túto chorobu sa stalo pre jednotlivé krajiny a svet rozhodujúcimi. Pred parlamentnými voľbami u nás v čase, keď ešte vôbec nebolo jasné, kto bude ich víťazom a koronavírus sa nám zdal na míle vzdialený, predseda strany MOST – HÍD uvažoval a hovoril takto: „Ak by som mal voliť medzi Matovičom a smrťou, volil by som to druhé.“ Nuž, a dnešná realita je taká, že máme aj jedno, aj druhé. Máme vládnu koalíciu s predsedom vlády Matovičom a máme vírusovú chorobu, ktorá prináša smrť...
■ GLOBÁLNA KRÍZA
Oboje, Matovičov kabinet i pandémia koronavírusu, ovplyvňujú našu ekonomiku a náš život. Ako hlboko a do akej miery, to sa dnes jednoznačne povedať nedá. Do akej miery sú straty v hospodárstve zapríčinené vládou, jej rozhodnutiami a (ne)konaním, sa dozvieme len postupne, časom, možno až po prekonaní pandémie. Rovnako tiež až časom sa presnejšie dozvieme, kto a koľko pandémiou stratil či získal.
Tiež je ťažké oddeliť a vyčísliť u podnikateľov, vo firmách a u živnostníkov podiel výpadku výroby, ekonomickej činnosti z dôvodu zníženia dopytu po ich produktoch na trhu a v dôsledku opatrení, ktoré prijala vláda pre vírusovú chorobu.
Pandémia sa rozšírila po celom svete, Covid-19 sa stal svetovou chorobou. Správy a informácie o počte infikovaných, vyliečených a zomretých patria dnes k najdôležitejším a bezprostredne sa nás dotýkajú. Aj keď je epidémia globálna, v každej krajine sa neprejavuje v rovnakej miere. Postihnutie ňou v jednotlivých krajinách je dané celým radom faktorov, dnes poznaných, ale aj neznámych a nateraz nepoznaných. Postupne o nich budeme viac vedieť. Na jej výskyt v tej-ktorej krajine vplývajú nielen vnútorné, domáce podmienky, ale aj vonkajšie faktory, najmä situácia v okolitých krajinách, spojená s pohybom a so správaním obyvateľov. Nový vírus sa šíri z ľudí na ľudí vo vnútri toho-ktorého štátu, aj medzi krajinami navzájom. Údaje o infikovaných, liečených a zomretých na Covid-19 sú neúplné a nepresné. Úplne presné vlastne ani nemôžu byť. Aj napriek tomu sa dá z nich do určitej miery spoznať napríklad účinnosť prijatých opatrení proti jej šíreniu, správanie obyvateľstva k nej, dodržiavanie hygienických a zdravotníckych opatrení, starostlivosť lekárov a zdravotníkov... Naprávať chyby a omyly, ktoré sme urobili, aby sa nešírila, je prirodzené a neustále potrebné. V boji s nákazou nikto nie je neomylný.
■ NIET NEPOSTIHNUTÉHO
Pandémia zasiahla a neustále zasahuje do nášho života. Dnes takmer každú chvíľu počujeme a čítame, kto všetko pandémiou stratil a stále vládnymi opatreniami a obmedzeniami stráca. Sťažujú sa a vyčísľujú svoje straty podnikajúci takmer každej ekonomickej a spoločenskej sféry. Sťažujú sa speváci, hudobníci, divadlá, ziskové, neziskové organizácie, hotely, reštaurácie, samosprávy, odvetvia, prakticky celá nevýrobná a výrobná sféra. Sťažujú sa aj študenti, ktorí si popri štúdiu privyrábali.
Takmer všetci postihnutí pandémiou sa obracajú na vládu a žiadajú o poskytnutie pomoci. Do akej miery sú tieto požiadavky oprávnené a do akej miery by ich mala vláda akceptovať a nimi zvyšovať štátny dlh a deficit štátneho rozpočtu, je dosť problematické. Viaceré podniky, napríklad aj automobilky, nepracovali, nevyrábali ani nie preto, že príčinou boli prijaté protivírusové opatrenia, ale preto, že nemali odbyt svojej produkcie. Svedčí o tom aj dnešok, keď niektoré automobilky, ale tiež iné podniky, dávajú dvojtýždňové závodné dovolenky alebo dovolenky s osemdesiatpercentnou mzdou, pretože nemajú odbyt toho, čo produkujú, a zatiaľ nechcú prepúšťať zamestnancov, lebo sa spoliehajú na lepšie časy.
Skutočnosť je však taká, že tohoročná výkonnosť ekonomiky nedosiahne minuloročnú. Bude podstatne nižšia. Nevyberie sa toľko daní ako minulý rok, čím sa znížia aj predpokladané príjmy do štátneho rozpočtu. Naproti tomu sa zvýšia výdavky, a to najmä pre opatrenia spojené s pandémiou.
■ ČAROVANIE S ROZPOČTOM
Vláda aj na základe týchto skutočností schválila nový štátny rozpočet na tento rok. Nemusela, ale urobila tak, aby sa vyrovnala s novými podmienkami, ktoré vznikli v dôsledku vírusovej epidémie. Zvýšila deficit štátneho rozpočtu o deväť miliárd a dvesto miliónov eur. Nešpecifikovala pritom, tak ako by sa patrilo na rozpočet, toto zvýšenie. Vytvorila si tak v tohtoročnom štátnom rozpočte rezervu, ktorej veľkosť tiež nepoznáme. Isteže, nedá sa vždy a všetko v rozpočte presne určiť. No takýto prístup sám osebe vedie skôr k rozšafnosti ako ku rozvážnosti vo vynakladaní prostriedkov z verejných zdrojov.
Niektorí ekonómovia si myslia, že sa nemusel schvaľovať nový štátny rozpočet na tento rok. Súčasná vláda mohla konať podľa štátneho rozpočtu schváleného predchádzajúcou vládou vedomá si toho, že nezohľadňuje situáciu, ktorú priniesla pandémia a s ňou v dôsledku poklesu ekonomickej činnosti aj pokles príjmov do štátneho rozpočtu. Takýmto spôsobom by bolo možno pravdepodobne lepšie oddeliť stratu príjmov a zvýšenie výdavkov spojených s pandémiou a viac sa vyvarovať zbytočných výdavkov a nehospodárnosti s verejnými financiami.
■ NEVÍDANÁ RECESIA
Európska únia v spojitosti a s podmienkami, ktoré vytvorila svetová vírusová epidémia Covid-19, tiež konala. V úsilí pomôcť členským štátom obnoviť ekonomický rast značne umŕtvený touto chorobou pripravila miliardové granty a úvery. Možnosť využiť prostriedky z týchto zdrojov má aj naša vláda. Treba si však uvedomiť, že nič – a ani tieto finančné prostriedky z Bruselu – nie sú zadarmo. Vláda by mala veľmi rozumne zvažovať na čo, v akej výške a z akej formy ponúkané prostriedky využije.
Pandémia a opatrenia s ňou spojené priniesli ekonomickú recesiu. Podľa odhadov výkonnosť našej ekonomiky bude koncom tohto roka nižšia v porovnaní k predchádzajúcemu roku približne o jedenásť percent. Takýto pokles, ak sme ho vôbec mali, tak len pri prechode z centrálneho riadenia hospodárstva na trhové v deväťdesiatych rokoch minulého storočia.
Každá ekonomická kríza, a aj táto vyvolaná pandémiou, je dvojsečná. Môže na dlhšie obdobie spomaliť ekonomický rast a vývoj. Pri účelnom využití zdrojov a pri rozumnom riadení hospodárstva môže smerovanie ekonomiky naštartovať na vyššiu technickú a technologickú úroveň a na novú, viac diverzifikovane potrebnú výrobnú štruktúru zodpovedajúcu našim a svetovým potrebám.
Ísť cestou modernizácie ekonomiky je náročná cesta. Vyžaduje si vládu a v nej ľudí, ktorí takémuto smerovaniu nielen rozumejú a chcú ho, ale ho dokážu aj uskutočniť.
Štefan SAMSON – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA