Dva pochody v jednom meste. Vyhráva LGBTI...

thumbnail

 Bratislavou pochodovali zástancovia tradičnej rodiny, aj stúpenci agendy LGBT. V bratislavských uliciach sa 23. júla uskutočnili dva konkurenčné pochody presadzujúce rôzne formy usporiadania rodinných a medziľudských vzťahov. Kým pochod Iniciatívy Hrdí na rodinu vníma vzťah medzi mužom a ženou za niečo normálne a prirodzené, Dúhový Pride presadzuje názor, že je slobodnou vôľou každého človeka rozhodnúť sa, s kým chce tvoriť partnerský vzťah a s akým pohlavím sa identifikovať.  Postupnú degradáciu prirodzeného vzťahu muža a ženy  na Slovensku systematicky verejne podporujú aj niektoré politické strany a ich predstavitelia. Počas nedávneho Dúhového Pridu (po slovensky pochodu) podporili slovenskú LGBT komunitu povedzme bratislavský primátor Matúš Vallo a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, ktorí verejne prevzali záštitu nad týmto podujatím.

SPOLOČENSKÝ DLH

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková dokonca priamo vystúpila na Hviezdoslavovom námestí. „Stojím tu aj preto, lebo som jednoducho ministerkou spravodlivosti. A to, ako teraz naša krajina pristupuje ku gay ľuďom, transrodovým ľuďom či jednoducho queer ľuďom a ich rodinám, je nespravodlivé. Cítim vašu bolesť, cítim vaše utrpenie, aj keď viem, že si len ťažko viem predstaviť utrpenie, ktoré prežívate, ak nie ste videní pre to, kým ste, keď ste pod tlakom sa skrývať a vlastne nebyť sám alebo sama sebou. Sme voči vám ako spoločnosť stále dlžní. Máme veľký dlh a treba nám ho splatiť.  Urobím, čo je v mojich možnostiach a silách, aby sme to urobili čo najskôr. Viem, že ak by aj prešli niektoré úpravy týkajúce sa spolužitia párov rovnakého pohlavia, na ktorých na ministerstve robíme, stále to bude žalostne málo. Osobitne ma mrzí situácia okolo prepisu rodu transrodových ľudí.“ Podobným spôsobom sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa v rámci LGBTI+ Business Forum 2022 nechala počuť, že naša spoločnosť nikdy nebola jednoliata a spoločnosti, ktoré najlepšie pracujú so svojou rozmanitosťou, sú tie, ktoré najlepšie odolávajú krízam. „Aj keď to o nich možno nevieme, všetci poznáme gejov, lesby alebo transrodových ľudí. Realita ich života sa odlišuje od predstáv, z ktorých majú niektorí obavy. Prajem si, aby sme si k sebe hľadali cestu, viedli dialóg bez invektív a našli spôsob, ako môžeme na Slovensku spolu žiť.“

TAKMER BEZ PODPORY

Iniciatíva Hrdí na rodinu môže o takejto masívnej verejnej podpore zo strany „kresťanských“ politikov iba snívať. Predseda vlády Eduard Heger sa na facebookovej stránke 23. júla 2022 nijakým spôsobom nevyjadril na podporu tradičnej rodiny muža a ženy. Podobným spôsobom mlčali aj jeho stranícki kolegovia Anna Záborská, Richard Vašečka a Milan Vetrák. Jednou z výnimiek bola poslankyňa Anna Andrejuvová, ktorá na svojej stránke FB umiestnila jednu fotografiu z tejto akcie. Ani Kresťanskodemokratické hnutie na čele s predsedom Milanom Majerským sa na FB nijakým spôsobom nezmienilo o Iniciatíve Hrdí na rodinu.

Naopak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak z hnutia SME RODINA sa okrem verejnej podpory na sociálnej sieti Facebook aj priamo zúčastnil na tomto podujatí. „Som hrdý na rodinu a veľmi ma teší, že my Slováci považujeme rodinu za najdôležitejšiu hodnotu. Ďakujem organizátorom pochodu Hrdí na rodinu, že každoročne svojou akciou hodnotu rodiny v našej spoločnosti pripomínajú. Ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny som presadil, aby náš štát a naše ministerstvo dotáciami nepodporovalo iba menšinové LGBTI projekty, ale prvýkrát v histórii Slovenskej republiky podporujeme dotáciami aj rodinnú politiku. Som hrdý na to, že sme doteraz podporili sumou vyše 9,5 milióna eura výstavbu 223 detských ihrísk RODINKA a veľa ďalších projektov na podporu rodinnej politiky. Teším sa, že deti, rodičia, starí rodičia budú mať kde spolu tráviť čas a že sa spolu budú môcť hrať zdravé deti aj deti s ŤZP, pretože každé ihrisko RODINKA musí mať minimálne tri inkluzívne hracie prvky pre deti s ŤZP.“

Je veľká škoda, že niektorí tzv. kresťanskí politici nijakým spôsobom verejne nepodporili Iniciatívu Hrdí na rodinu. Prečo sa neinšpirujú liberálnymi kolegami, ktorí verejne podporili konkurenčný Dúhový Pride a hrdo to deklarovali? Jasne však treba povedať, že každý človek má právo na svoj súkromný život. Nesmie však neprimeranými prostriedkami pretláčať svoje neprirodzené formy rodinného a partnerského života ako niečo, čo musí každý bez rozdielu akceptovať.

Matej MINDÁR ‒ Foto: Juraj KOSTOLANSKÝ


Európska únia sa usiluje legislatívne pretláčať obsah Istanbulského dohovoru. Občianske združenie Aliancia za rodinu pred niekoľkými dňami spustilo petičnú akciu „Zastavme Istanbul v smernici Európskej únie!“ Podľa predsedu Antona Chromíka orgány Európskej únie  týmto spôsobom v návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti násiliu na ženách umelo pretláčajú rodovú ideológiu z Istanbulského dohovoru napriek tomu, že ju občania Slovenskej republiky a ich zástupcovia ústavnou väčšinou na pôde Národnej rady SR niekoľkokrát odmietli. Treba však objektívne povedať, že takýto postup Únie umožňuje súčasné znenie Lisabonskej zmluvy, za ktoré hlasovala aj Slovenská republika.

Predstavitelia Aliancie za rodinu považujú súčasné znenie návrhu smernice za protiústavné. Podľa ich názoru oddeľuje pojem rod od pohlavia. Pri analýze návrhu sa dá zistiť, že jej predkladatelia sa priamo odvolávajú na Istanbulský dohovor. „Dôležitou referenciou návrhu je Dohovor Rady Európy z roku 2014 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len Istanbulský dohovor). Istanbulský dohovor je najrozsiahlejší medzinárodný rámec na komplexné riešenie násilia na ženách a domáceho násilia.“ Okrem toho sa v časti 11 tohto návrhu jasne píše o LGBTQ komunitách. „... Členské štáty by preto mali náležitú pozornosť venovať obetiam, ktoré postihuje takáto prierezová diskriminácia a v prípade výskytu takýchto prierezových foriem diskriminácie by mali prijímať osobitné opatrenia. Zvýšené riziko rodovo motivovaného násilia hrozí najmä lesbickým, bisexuálnym, transrodovým a queer (LBTIQ) ženám, nebinárnym a intersexuálnym osobám, ženám so zdravotným postihnutím a ženám s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom.“

Aliancia za rodinu takisto nesúhlasí s odstraňovaním rodových stereotypov, pretože podľa jej názoru nie sú definované a obáva sa ich zneužitia. „Ide o sociálne inžinierstvo. Najmä ak v súčasnosti sa považuje už za stereotyp aj to, že je žena doma s deťmi a venuje sa namiesto kariéry deťom.“ V otvorenej výzve ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (SaS) požaduje, aby pripravila vláde SR a Národnej rade SR také stanovisko, v ktorom Slovenská republika odmietne návrh pripravovanej smernice. Aliancia za rodinu trvá na tom, aby sa kompetencie Európskej únie neprimeraným širokým výkladom nerozširovali. „Podľa nášho názoru, je pojem sexuálneho vykorisťovania žien mimoriadne rozšírený tak, aby doň spadli všetky sexuálne motivované trestné činy, to však znamená, že sa stráca právny základ, ktorým malo byť najmä vykorisťovanie ako oblasť, v ktorej získala EÚ právomoc.“

Prejdime teraz ku krátkej analýze Istanbulského dohovoru. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) je medzinárodná zmluva Rady Európy posudzujúca predovšetkým všetky druhy násilia voči ženám ako formu historicky a kultúrne podmienenej diskriminácie. Účinnosť nadobudla 1. augusta 2014. Podľa oficiálnej verzie sa má zameriavať na prevenciu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov rodovo podmieneného násilia. Bývalá vládna koalícia najmä vďaka Slovenskej národnej strane dvakrát na pôde Národnej rady SR prijala uznesie zaväzujúce Slovenskú republiku túto dohodu neratifikovať. Snahou jej predsedu Andreja Danka ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa bolo zabrániť prezidentke Zuzane Čaputovej, aby ju ako hlava štátu svojvoľne neratifikovala proti vôli väčšiny koaličných a opozičných poslancov. Redaktor katolíckeho portálu Christianitas Branislav Krasnovský vo svojom článku z 29. júla 2020 dodáva, že predmetom kritiky Istanbulského dohovoru nie je časť týkajúca sa boja proti násiliu na ženách a deťoch, ale kontroverzný obsah dokumentu a neprijateľné formulácie, ktoré sa podľa jeho názoru v texte Istanbulskej dohody nachádzajú. „Na základe prijatia týchto neprijateľných formulácií Istanbulským dohovorom bude následne možné zasahovať do základných práv a slobôd občana. Zákaz diskriminácie žien je v Istanbulskom dohovore formulovaný tak široko a skresľujúco, že v konečnom dôsledku môže napríklad znemožniť lekárom uplatniť si výhradu vo svedomí. Istanbulský dohovor obmedzuje aj právo rodičov na výchovu detí.“

V tom istom článku autor tiež zastáva názor, že tvorcovia textu Istanbulského dohovoru vidia diskrimináciu žien aj tam, kde to väčšina normálnych ľudí jednoducho nevidí. „Nepáčia sa im kampane presadzujúce tradičné rodinné hodnoty, zdôrazňujúce úlohu žien ako matiek. Požadujú kvóty na podporu rovnakého zastúpenia žien a mužov v parlamente, v politických stranách a vo verejnej správe. Požadujú pre dievčatá a chlapcov vzdelávanie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach, zvyšovanie zamestnanosti matiek s malými deťmi, rovné zdieľanie rodičovských povinností medzi ženami a mužmi, požadujú, aby sa z verejných zdrojov plne hradili všetky umelé potraty a antikoncepcia, odstránila sa požiadavka povinného poučenia žien pred potratmi a čakacia doba pred potratmi a sú pobúrení z dôvodu, že v niektorých nemocniciach sa nerobia potraty kvôli výhrade vo svedomí.“

V závere svojej analýzy je presvedčený, že prípadné zavedenie tohto dohovoru na Slovensku by si vyžadovalo širokú a finančne náročnú agendu. „Preškoľovanie policajtov, prokurátorov, sudcov, sociálnych pracovníkov, lekárov, zdravotných sestier, pôrodných asistentiek, psychológov, poradcov, psychoterapeutov, imigračných a azylových úradníkov, učiteľov, zamestnancov škôl, novinárov, vojakov v intenciách agendy Istanbulského dohovoru bude finančne náročné.“ Na základe svojich argumentov vyslovil názor, že Istanbulský dohovor nemá nič spoločné s demokraciou. „Istanbulský dohovor je ukážkovým príkladom zneužívania medzinárodného práva, presadzovania názorov rôznych nadácií a inštitúcií, ktoré sa snažia etablovať v spoločnosti za každú cenu kontroverzné a nebezpečné teórie. Istanbulský dohovor je potrebné jednoznačne odmietnuť.“

           Matej MINDÁR - Kresba Ľubomír KOTRHA



1 Komentár

  • Slavomir

    Lenže kto ho odmietne? Ľudia majú iné starosti a genderové blbosti považujú za niečo nepodstatné. Zdravý rozum prehrá?

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.