Nemecké výdavky na armádu sa majú prudko zvýšiť. Nemecké výdavky na armádu v čase narastajúcich neistôt sa majú zvýšiť o miliardy eur. Tento cieľ postavila pred ekonomický výbor vládnej kresťansko-demokratickej strany CDU kancelárka Angela Merkelová. „Nemecko nemôže tak dramaticky vo výdavkoch na armádu zaostávať za Spojenými štátmi americkými, treba sa priblížiť k úrovni výdavkov na obranu, ako majú USA,“ konštatovala nemecká kancelárka v deň, keď sa konalo úspešné britské referendum o vystúpení z Európskej únie.
■ MILIARDY NA ZBROJENIE
Federálne Nemecko vynakladá na armádu v prepočte vyše 47 miliárd dolárov, čo predstavuje okolo 1,2 percenta hrubého národného dôchodku. Cieľom je priblížiť alebo dosiahnuť plnenie požadovaného záväzku vynakladať na armádu dve percentá HDP. To znamená zvýšenie o miliardy dolárov, keďže USA vynakladajú na ten istý cieľ 3,4 percenta HDP a podľa kancelárky Merkelovej to nemôže tak zostať natrvalo.
„Nemôžeme pokračovať v tom, že náklady na obranu za nás znáša trvalo niekto iný, musíme sa priblížiť k dvom percentám. Európska únia dnes nie je schopná sama čeliť vonkajším hrozbám, preto je transatlantické spojenectvo nielen dôležité, ale aj náš príspevok k nemu.“ Táto výzva Angely Merkelovej prišla v predvečer schôdzky Severoatlantickej aliancie NATO v prvej dekáde júla vo Varšave. Zároveň prišla v čase, keď sa konali rozsiahle a doteraz najväčšie manévre na východnej hranici NATO pod názvom Anakonda. Na spoločných poľsko-nemeckých vládnych konzultáciách v Berlíne sa zdôraznila ich dôležitosť ako súčasť stratégie NATO voči Ruskej federácii. Ide o posilnenie východného krídla NATO. Manévre NATO sa konali v čase 75. výročia prepadu ZSSR tromi nemeckými armádami 22. júna 1941.
■ UŽITOČNÁ ANAKONDA
„Manévre Anakonda sú nielen užitočné, ale aj dôležité, v tom sme sa plne zhodli,“ povedala kancelárka Merkelová. Predsedníčka poľskej vlády Beata Szydlová konštatovala, že pre ňu je dôležité, čo hovorí kancelárka.
Nemecko nie je jediným štátom, ktorý zaostáva v plnení prijatého cieľa vynakladať dve percentá HDP na obranu; týka sa to aj Slovenska. Na druhej strane sa aj štáty Vyšehradskej štvorky dohodli na posilňovaní ochrany členov na exponovanej východnej hranici NATO – teda troch pobaltských štátov – Estónska, Lotyšska a Litvy. Od roku 2017 tam bude mať vždy jeden zo štátov V-4, ktorá združuje Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko, rotu vojakov. Zhrnutie poľskej predsedníčky vlády, že pre ňu je „dôležité to, čo hovorí kancelárka“, nepriamou odpoveďou na vyhlásenie nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý konštatoval, že na problémy nemožno hľadať odpoveď len vojensky, ale treba to spojiť s dialógom a rozhovormi. „Nemožno iba s vojnovým pokrikom mávať šabličkami,“ povedal doslova. Je z toho mediálna a politická búrka. Je zrejmé, že nemecký minister zahraničných vecí sa opiera o starú tradíciu sociálnych demokratov – na jednej strane posilňovať vojenskú stránku, ale na druhej viesť s Moskvou dialóg...
■ NEMECKÁ DILEMA
Nemecká politika stojí pred dilemou – oslabená Európa bez Británie musí, pochopiteľne, posilňovať alianciu NATO, v ktorej Británia nepochybne zostáva. Na druhej strane je doterajší vývoj nemeckej parlamentnej demokracie pred zaťažkávacou skúškou, či Nemecko vydrží svoje, po každej stráne posilnené pozície v Európe, a v Európskej únii osobitne. Preto je pochopiteľné, že kancelárka nalieha na zvýšenie nemeckého príspevku do NATO, práve tak ako aj varovanie ministra zahraničných vecí, aby to nesprevádzal len vojnový pokrik. Európa zrejme potrebuje obe stránky a oba výstupy nemeckej koaličnej vlády. NATO totiž vynakladá na armády viac ako deväťsto miliárd, kým Ruská federácia iba deväťdesiat miliárd dolárov. Iba samotné USA majú šesťnásobne vyššie výdavky na armádu ako Rusko; pomer je 595,5 miliardy voči ruským 91 miliardám dolárov.
■ SCENÁR NATO
Steinmeierove varovanie vychádza aj z množiacich sa vyhlásení, že ruská armáda údajne môže v priebehu tridsiatich hodín obsadiť Pobaltie. „Pobaltie by padlo, v priebehu šesťdesiatich hodín by útočiace jednotky obsadili Tallin, Rigu a Vilnius,“ vyhlásil na okraj desaťdenných manévrov Anakonda veliteľ amerických vojenských síl v Európe generál Ben Hodges. Aj keď vojaci vo vedení NATO „nevylučujú, že Moskva by mohla na destabilizáciu niektorej z pobaltských republík použiť scenár ako na Kryme či Ukrajine, nijaké spravodajské informácie to nepotvrdzujú“. Faktom je, že terajšie Rusko pri príležitosti 75. výročia prepadnutia ZSSR 22. júna 1941 vyzvalo na spoločný boj proti terorizmu a odmietnutie geopolitických hier.
Dušan D. KERNÝ – Foto: youtube.com