POZNÁMKA Ivana BROŽÍKA
Spravodlivosť je bohyňa. Prakticky odjakživa. Teda minimálne od čias starého Ríma. Za otca Justície niekedy pokladali Jupitera, inokedy Saturna. A tu niekde sa začali spájať so spravodlivosťou aj problémy. Záviselo iba od miery empatie v civilizovanosť a nedotknuteľnosť základných atribútov práva, do akej miery stála spravodlivosť vzpriamená a kde a kedy sa hrbila. Inak, je dobré pripomenúť si kedysi notoricky známu symboliku spravodlivosti. Podobu bohyne Justície si Rimania osvojili zo starovekého Grécka a stelesnili ju v podobe mladej ženy, ktorá vo svojich rukách pevne zviera váhy (najčastejšie v ľavej ruke) a dvojsečný meč (v pravej ruke). V dnešnej podobe je zobrazovaná i s páskou cez oči a niekedy môže stáť na mešci s peniazmi, čo symbolizuje nepodplatiteľnosť, alebo na hadovi, ktorý znamená v premenenom význame zločin, poprípade konkrétnych porušovateľov spravodlivosti a zákonnosti.
Na Slovensku prekopávame spravodlivosť doslova ako potenciálne nálezisko zlatého pokladu. Doterajší mechanizmus potreboval zmeny, s tým možno súhlasiť. Ale tu nejde a nemôže ísť o výmenu nejakej chybnej súčiastky, a to ešte takmer v skrátenom legislatívnom konaní. Ak sa majú v súdnictve uskutočniť zmeny, ktoré budú na prospech spravodlivosti na Slovensku, potom ide o proces presahujúci svojím rozmerom jedno volebné obdobie. Teda štyri roky, nie tri-štyri mesiace aj s predĺžením verejnej diskusie ako „láskavej“ formality a zdania blahosklonnej demokratickosti.
Sudcovia Slovenskej republiky s novou súdnou mapou, ktorá je už pripravená v paragrafovom znení v návrhu zákona o sídlach a obvodoch súdov, ktorý je toho času v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nesúhlasia. Zdôrazňujú, že nová súdna mapa zásadným spôsobom mení usporiadanie súdov v rámci Slovenskej republiky, je neprimeraným zásahom zákonodarnej a výkonnej moci do súdnej moci, sťažuje prístup občanov k súdu a porušuje záväzky Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie v otázke nezávislosti súdnictva a práva na prístup k spravodlivosti a nerieši zásadné problémy terajšieho súdneho systému – preťaženosť niektorých súdov, dĺžku súdneho konania, vymožiteľnosť práva, nedostatočné technické a personálne obsadenie a pod. Dôvodnosť ich obáv o smerovanie reformy justície potvrdila svojím vyjadrením Poradná rada európskych sudcov stanoviskom predsedníctva. Mnohé odborné výhrady sudcovia opakovane prezentovali Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky prostredníctvom stanovísk sudcovských rád a stanovísk predsedov súdov, avšak neboli zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky absolútne akceptované, dokonca boli až znevažované. S plnou vážnosťou sudcovia teda upozornili na to, že schválením novej súdnej mapy sa vystavuje celá spoločnosť riziku ďalekosiahlych negatívnych následkov, v dôsledku ktorých sa spomalí súdne konanie a sťaží prístup občanov k spravodlivosti. Sudcovia preto navrhujú návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov stiahnuť z legislatívneho procesu a pripraviť zmenu súdnej mapy za účasti sudcov a odbornej diskusie tak, ako sa to legitímne očakáva v právnom štáte demokratickej krajiny.
Je zaujímavé aj nasledujúce vyhlásenie sudcov: „Vyjadrujeme výrazné znepokojenie nad tým, ako predseda Súdnej rady SR prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., vykonáva svoju funkciu na prezentovanie čisto svojich osobných názorov, ktoré v mnohých prípadoch prezentuje ako názor celej súdnej rady, čo je neprípustné predovšetkým vo vzťahu komunikácie s európskymi inštitúciami. Zároveň upozorňujeme na to, že jeho vyjadrenia hraničia s neprimeranými útokmi na sudcovský stav, prispievajú k znižovaniu dôveryhodnosti občanov k súdnej moci a k manipulácii s právnym povedomím a s verejnou mienkou občanov Slovenskej republiky. Za takéhoto stavu pôsobenia predsedu Súdnej rady SR musíme konštatovať, že nemá a ani nemôže mať našu dôveru.“
Lenže – tu bude ten pes zakopaný. Justícia nemá otca, teda má, ale mnohých, a to je nerobí dobre. Zmocnila sa jej macocha – momentálna moc ‒ a posiela ju takmer bez hanby v decembri na jahody do lesa. V čase pandémie, keď je pozornosť obrátená niekam úplne inam, si to, okrem samotných sudcov, takmer nikto nevšimne. Teda možno aj áno, ale keď už bude neskoro.