Ak víťazi pomôžu ľuďom a územiam – voľby boli úspešné. Občania majú za sebou ďalšie vládnutie – dostali od predsedu parlamentu možnosť chvíľu rozhodovať o tom, kto bude v ich mene skutočne vládnuť, teda určovať podmienky na napĺňanie ľudských osudov v obciach. Podľa Štatistického úradu SR sa na voľbách zúčastnila takmer polovica oprávnených voličov, čo je veľmi vysoké číslo z hľadiska miery nedôvery verejnosti voči politikom. Viditeľné je to tak, že v stredne veľkých a veľkých mestách (na slovenské pomery) hlavným determinantom výberu bola spätosť kandidátov s politickými stranami. A tu vidíme prvý významný prejav nedôvery voči stranám: vo viacerých mestách a obciach zvíťazili tzv. nezávislí kandidáti.
Poďme po poradí: najväčšie prekvapenia a nijaké prekvapenia. Nuž určite najväčším prekvapením je prehra straníkov v boji o hlavné mesto. Vládnuca strana chcela „kontinuitu“, teda opätovné zvolenie M. Ftáčnika, kým opozičné strany chceli iného Milana – Milana Kňažka. Pôvodný nominant SDKÚ-DS Ivo Nesrovnal sa po veľkom úpadku svojej strany rozhodol odskočiť a stať sa nezávislým. Asi jeho partnerom došlo, že značka strany je dnes krokom do priepasti. Urobil to dostatočne zavčasu a jeho strana sa formálne od neho tiež dištancovala, takže to vyznelo jednoznačne v prospech nového „nezávislého“ kandidáta. Neznámy človek porazil dvoch známych, no straníckych kandidátov. Teraz pôjde o to, čo z tohto nečakaného volebného rozhodnutia budú mať občania mesta.
■ SIEDMI TRPASLÍCI A...
Podobným prekvapením je aj víťazstvo neznámej kandidátky v Prešove. Andrea Turčanová kandidovala s podporou šiestich straníckych zoskupení. Komu bude zodpovedná a koho program chce realizovať? Občania si neuvedomujú, že takéto stranícke spolky sú prejavom neschopnosti strán nájsť dôveryhodnú osobnosť s orientáciou podobnou, ako sú patričné strany. Dezorientovaný volič potom podlieha falošnej predstave o medzistraníckej spolupráci. Mimochodom, ide o spolok politických trpaslíkov, čo samo osebe je skôr zosmiešňujúce, no kandidáti nemajú dostatok osobnej hrdosti, aby takýto paškvil odmietli. A propos, Snehulienka tiež mala siedmich trpaslíkov.
■ FICOVE DILEMY
Nečakane tretím prekvapením je to, čo priamo s voľbami nesúviselo: odstupuje predseda parlamentu. Čakalo sa to na začiatku „piešťanskej aféry“, takto to vyzeralo, že P. Paška kauzu ustál a zostane vo vrcholovej funkcii. Napokon sa predseda Smeru zrejme rozhodol nezaťažovať verejnú mienku menom, ktoré získalo neslávny prívlastok, a tým znížiť občianske poškodenie vlastnej strany. Ešte šťastie, že sa P. Paška vyjadril, že mu ide o záujmy Slovenska, to máme skutočné šťastie. Napokon každý politik tvrdí to isté. V tomto prípade však pôjde aj o náhradu. Bude to prijatie iného človeka do vedenia vládnej strany, alebo pôjde o jednoduchého vykonávateľa funkcie predsedu parlamentu? Obidva varianty sú reálne, no R. Fico sa nejako musí rozhodnúť. Kto vyberie náhradníka: vedenie strany, alebo partneri Smeru?
■ EFEKT, ALEBO AFEKT?
Vráťme sa však k výsledkom uplynulých volieb. Veľký úspech nezávislých kandidátov je na jednej strane dobrým občianskym vysvedčením: ľudia sa nedali priveľmi „oblafnúť“ stranami. Na druhej strane je tu možnosť afektového výberu, teda jednoducho výber ako prejav nesúhlasu. Ak vo väčších mestách zvíťazí neznáma osoba, je to tak, stranícke ponuky neboli príťažlivé. Strany nedokázali nájsť osobu, ktorá by niečím zaujala.
V malých obciach ide o prejav prirodzeného výberu: ľudia sa navzájom poznajú, buď poznajú kandidáta ako pre nich vhodného starostu, alebo ich známi a príbuzní šíria „dobrú zvesť“, a tak pomáhajú niekomu k starostovskému kreslu. Niekedy asi pomôže aj miestna autorita. Vidieť to aj na účasti: čím menšia obec, tým vyššia percentuálna účasť. Ľudia volia toho, koho osobne poznajú, alebo o kom dostali od svojich známych pozitívne referencie.
Takto naopak môžeme sledovať, že pri zvyšujúcom sa počte obyvateľov klesá percento účasti. V Bratislave bola účasť približne na úrovni tretiny dospelej populácie. Takže sa víťaz veľmi nenadrel a ani sa nemôže opierať o to, že by mal veľkú podporu Bratislavčanov. Do kresla ho zvolila dramatická menšina, ktorá sa však politickými trikmi stala väčšinou – no ale také sú volebné zákony v liberálnych demokraciách.
■ STAČILO: TU SOM!
Negatívnym poznaním je prezentácia kandidátov. Išlo predovšetkým o informovanie typu: „tu som“. Nič viac. Niekedy chýbala aj fotografia. Inokedy bola počítačovo upravená alebo staršia. Kandidát bol zase mladší a súmernejší. Kandidáti sa neunúvali zájsť medzi občanov a pohovoriť si s nimi. Načo? Ak to nerobí ani jeden, tak je to jedno. Navyše asi nemali čím potešiť vlastných spoluobčanov. Niektorí majú viacero funkcií v rôznych častiach Slovenska, takže by zložito hľadali výhovorky, ako stíhajú všetky profesijné povinnosti.
Tých viacero funkcií je samostatnou kapitolou. Nejde iba o stíhanie ich výkonu, ale o podstatu demokracie. Násobením funkcií v rukách jednotlivcov sa zmenšuje počet občanov, ktorí sa podieľajú na výkone moci, takže sa zužuje demokracia. Občania si, žiaľ, zvykli na to, že starosta je aj v zastupiteľstve kraja, prípadne i v parlamente. Tvrdí, že tak môže lepšie presadzovať miestne záujmy – lenže jeho poslanie nie je v tom, aby kortešoval a hľadal výhody pre malé územie, ale aby rozhodoval o prosperite kraja alebo celého Slovenska. To je druhý uder proti demokracii.
Zároveň si treba všimnúť, že niektorí primátori a starostovia vykonávajú ďalšie platené profesie, čím zvyšujú mieru nezamestnanosti. Ako môžu s pokojným svedomím hľadieť do očí spoluobčanom, ktorí poznajú, čo je nezamestnanosť? Ich svedomie podlieha čaru peňazí.
Voľby sa skončili a médiá pátrajú na čí prospech? Nepríjemným zistením je, že za úspešných považujú víťazov (kandidátov a strany). Takže ja sa pýtam: čo z výsledkov budú mať ľudia a územia? Ak bude odpoveď dobrá z pohľadu osudov ľudí, tak voľby sa skončili dobre, ak nie, tak si spomeňme na priebeh a záver veľmi pekného a poučného slovenského filmu Zemianska česť. Dopadne to pre honoráciu vždy rovnako a profit ľudí bude aj tak rovnako blízko nule? Optimisti veria že to bude práve od tohto okamihu lepšie...
Rastislav TÓTH ‒ Foto: Ladislav LESAY
Autor je vysokoškolský pedagóg, rešpektovaný politológ – profesor teórie politiky.