Domovinu opúšťa priveľa mladých a vzdelaných

thumbnail

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych  záležitostí SR Lukáš PARÍZEK. Počas polročného predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie bolo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v popredí mediálneho záujmu. Na informovanie o jednotlivých rokovaniach a podujatiach v tom čase sa akreditovalo vyše tisícštyristo novinárov, medzi nimi aj SNN. Agenda rezortu je, pravdaže, oveľa širšia, časť z nej je v kompetencii štátneho tajomníka Lukáša PARÍZKA. Zhovárali sme sa s ním pred jeho minulotýždňovými rokovaniami v Srbsku, kde značnú časť pracovného programu venoval aj našim krajanom. Výsledkom tejto cesty vyčleníme osobitný priestor .

  • Je za vami cesta do Kene. Slovensko tam nie je nováčik, Slováci tu pôsobia už dlho. S akou perspektívou?

Keňa je pre slovenskú zahraničnú politiku úspešným príkladom toho, ako sa občianska spoločnosť podieľa na jej formovaní prostredníctvom filantropických a rozvojových aktivít. Som hrdý na to, že rozvojová spolupráca Slovenskej republiky s africkým kontinentom vznikala aj vďaka našim občanom. Slováci pôsobia v Keni už od druhej polovice deväťdesiatych rokov a pomáhajú miestnemu obyvateľstvu čeliť nielen útrapám, ale aj hľadať spôsob a cestu, ako žiť v dnešnom svete či už v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, poľnohospodárstva, alebo rozvoja vidieka. Všetky aktivity smerujú k eliminovaniu chudoby. Prítomnosť slovenských dobrovoľníkov a podpora Kene prostredníctvom rozvojovej pomoci sú malými, ale dôležitými krokmi na vytvorenie priaznivých podmienok na život.

Mimochodom, práve táto pracovná cesta sa stala historickou, bola to prvá cesta najvyššieho ústavného činiteľa SR do subsaharskej Afriky. Súčasný svet je prepojený sociálnou sieťou, ktorá dokáže sprostredkovať zážitky a pohľady rôznych ľudí s hlbokým osobným rozmerom, a preto je skúsenosť Slovákov pre nás dôležitá aj pri vytváraní dlhodobej zahranično-politickej stratégie.

  • Odráža sa to aj pri obmedzovaní podnetov na migráciu?

Slovenská verejnosť by mala viac vedieť o živote ľudí v chudobných krajinách v Afrike a Ázii a aj o našich humanitárnych aktivitách. Celý svet sa zhoduje na tom, že najlepší spôsob, ako efektívne a dlhodobo znížiť prílev migrantov do Európy, je vytvorenie príležitostí na dôstojný život priamo v krajinách, kde majú ľudia domov a korene. Slovenská republika sa drží tejto vízie už dlho a dostalo sa nám významného medzinárodného ocenenia. Európska komisia a členské krajiny EÚ podporili financovanie spoločnej iniciatívy V4, ktorá sa opiera o dobré skúsenosti slovenských projektov. Je to ďalší úspech slovenského predsedníctva. Veľmi sa mi napríklad páči projekt Ten Senses Africa pre pestovateľov kešu a makadamových orechov, ktorý  zefektívnil spôsob ich pestovania, čo dáva dobré základy do budúcnosti. Multiplikačný efekt projektu umožnil pestovateľom naštartovať udržateľný rozvoj svojich fariem bez potreby dodatočných investícií. Týmto spôsobom sú farmári schopní zabezpečiť lepšie vzdelanie pre deti aj zdravotnú starostlivosť. Sú to všetko malé kroky v porovnaní s „veľkou“ globálnou politikou. Majú však reálny dosah na životy rodín v Keni a ich budúcnosť v krajine, kde sa narodili. Aj ďalej budeme v rámci našich možností podporovať podobné iniciatívy. Slovensko týmto zaslúžene patrí do medzinárodnej donorskej komunity a jeho dobrý obraz vo svete reprezentuje značka SlovakAid.

  • Štáty V4 vložili do „antimigračného“ fondu tri milióny eur, z toho SR šesťstotisíc eur. Čo treba urobiť, aby verejnosť prijímala túto činnosť ako samozrejmú a potrebnú?

Slovenskú republiku zastupujem na zasadnutiach rozvojového segmentu Rady EÚ pre zahraničné veci. Je to priestor, kde ministri členských krajín rokujú o témach udržateľného rozvoja, poskytovania rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci a riešenia globálnych výziev. Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sme venovali značnú pozornosť riešeniu príčin migrácie a súdržnosti politík pre rozvoj. Aktuálnymi témami sa stáva prepojenie energetiky a rozvoja či informatizácie spoločnosti ako dôležitého rozvojového faktora. Som hrdý na našu krajinu, že sme aktívne prispeli k prijatiu záverov Rady EÚ k týmto témam s akčným plánom pre ďalšiu spoluprácu.

Jednou z  priorít  Slovenskej republiky počas predsedníctva v Rade EÚ bolo podporiť a posunúť ideu udržateľnej migrácie. Prispeli sme do rozpočtu a cez finančné nástroje sme pomohli partnerským krajinám pôvodu alebo tranzitu utečencov vytvárať priaznivé podmienky na život tamojších komunít. Cieľom je znížiť masívny prílev ľudí do Európy, ale v nijakom prípade by som tieto kroky nehodnotil ako „antimigračné“. Zverenecký fond EÚ pre Afriku bol vytvorený na migračnom samite vo Vallette v novembri 2015 a Slovenská republika prispela sumou šesťstotisíc eur. Tento krok sme urobili spoločne s partnermi V4, keďže sme prispeli spoločnou sumou 3,14 milióna eura. Myslím si, že naša verejnosť by mala o týchto aktivitách vedieť viac.

  • Ste v úrade rok a vo vašej pôsobnosti je aj otázka krajanov. Minulý rok bola zriadená Rada vlády pre krajanské otázky – je to obrovský komplex otázok, problémov, ako sú usporiadané vaše priority v tejto oblasti?

Rada vlády pre krajanské otázky vznikla 21. septembra 2016. Možno to vnímať ako prvý konkrétny výsledok posilnenia starostlivosti o zahraničných Slovákov, čo nám ukladá programové vyhlásenie vlády. Čoraz nástojčivejšie sme si uvedomovali, že štátna politika vo vzťahu ku krajanom a k Slovákom žijúcim v zahraničí potrebuje nové impulzy. Vo vedení Rady pôsobím ako podpredseda, predseda Rady je minister zahraničných vecí a členmi Rady sú aj štátni tajomníci rezortu školstva, kultúry, vnútra a financií. Na prvom zasadnutí Rady 30. novembra 2016 sa vedenie zhodlo na plnení úlohy poradného a koordinačného orgánu vlády s tým, že rezort zahraničia je síce zodpovedný za výkon štátnej politiky voči našim krajanom, ale tiež v koordinácii s vecne príslušnými rezortmi. Riadenie danej úlohy považujeme za veľmi dôležité, keďže stále nedokážeme dostatočne napĺňať vyhlásenie vlády v tejto oblasti. Najbližšie zasadnutie Rady sa uskutoční v apríli 2017. K prioritám činnosti Rady patrí podchytenie generačných trendov a v koordinácii s ÚSŽZ postupne meníme prístup vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na systémovom základe. Úlohy a oblasti krajanskej problematiky sa v ostatných desaťročiach výrazne zmenili. Prístup Slovenska má byť v pomoci a podpore, aby sme čo najviac dokázali zhodnotiť potenciál mladých ľudí v produktívnom veku v zahraničí, respektíve našich krajanov.  Vo svete pôsobia mnohí odborníci a experti, ktorí môžu rozvíjať skúsenosti v spolupráci s materskou krajinou alebo po návrate domov na Slovensku. Rada chce pomáhať pri tradičných prejavoch spolkového života našich krajanov, ako aj pri mnohých, doteraz roztrieštených aktivitách. A to najmä politickou podporou, zrozumiteľnou komunikáciou, spoluprácou s ÚSŽZ a účasťou predstaviteľov rôznych rezortov na krajanských podujatiach. Výsledkom by malo byť vytvorenie nového dlhodobého strategického partnerstva s krajanmi, keďže zatiaľ je síce veľa dobrej vôle, ale málo systémovosti. O týchto témach hovorím aj s predstaviteľmi slovenských  národnostných menšín a krajanských komunít v zahraničí alebo počas prezentácií krajanov na Slovensku. Nedávno som sa vrátil z medzinárodnej konferencie dolnozemských Slovákov v rumunskom Nadlaku a predo mnou je návšteva krajanov v Srbsku.

  • Zúčastnili ste sa na Stálej konferencii Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako sa vyvíja, či mení štátna politika a priority starostlivosti o krajanov?

Štátna politika sa odvíja od prijatých záverov Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2016, ako aj v zmysle prijatej Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu ku krajanom na roky 2016 – 2020. Vždy zdôrazňujem potrebu vzájomnej komunikácie  medzi jednotlivými krajanskými inštitúciami, ako aj spoluprácu s ich materskou krajinou – Slovenskom. Posilňuje to národné povedomie, zveľaďuje jazyk a kultúrnu identitu Slovákov v zahraničí a dlhodobo vytvára podmienky na poskytnutie si vzájomnej pomoci a súčinnosti za hranicami vlasti. Komunikácia a spolupráca umožňuje identifikovať problémy a výzvy v krajanskej komunite príslušného štátu a následne vymedziť proslovenský priestor v prirodzenom procese asimilácie. Je to aj vecou zodpovednosti voči našim predkom a úloha vo vzťahu k našim potomkom.

Som presvedčený, že proces zjednotenia podporí aj novozriadená Rada vlády SR pre krajanské otázky. Zvýšenie prostriedkov do dotačného systému o dvestotisíc eur (v porovnaní s rokom 2016) predstavuje celkom milión eur. Táto suma je dedikovaná na podporu projektov a aktivít krajanov v roku 2017, čo demonštruje množstvo príležitostí na naplnenie priorít štátnej politiky SR ku krajanom.

  • Ako vnímate fakt , že našu vlasť opúšťa masa mladých ľudí? Doma je pritom zreteľný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Isteže to nie je len problém rezortu, kde pôsobíte, ale iste sa na to dívate očami svojej generácie.

Problém emigrácie nie je pre Slovensko ničím novým, existuje na našom území od 19. storočia, keď sa začala prvá veľká vysťahovalecká vlna z Rakúsko-Uhorska. Teraz sme však nielen v demografickom, ale aj v sociálnom ohrození, keďže zo Slovenska nastáva významný odliv mladých ľudí a najmä tých s vynikajúcim vzdelaním. Za posledných pätnásť rokov každý rok klesá počet obyvateľov, pričom vyše polovica odchádzajúcich má menej ako tridsať rokov. Priemerne polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012, sa vrátila do roku 2015. Z končiacich vysokoškolských študentov odchádza do zahraničia približne každý desiaty. Tento problém treba riešiť naprieč politickým spektrom. Verím, že vybudujeme dostatočne príťažlivú krajinu, aby sa Slováci po tom, ako získajú skúsenosti v zahraničí, mohli vrátiť a rozvíjať svoj talent.

  • Pôsobenie v oblasti diplomacie, zahraničnej politiky, medzinárodných vzťahov prináša dnes naliehavú otázku o európskej bezpečnosti a osobitne aj o vytvorení stabilných vzťahov s Ruskou federáciou bez ktorej, ako odznelo vo februári aj na Mníchovskej konferencii o bezpečnosti, nemožno uspokojivo riešiť európske problémy. Aký priestor tu má mať verejná diskusia?

V súčasnom svete treba, a zvlášť s Ruskou federáciou, viesť dialóg. V oblasti bezpečnosti nie je možné nájsť riešenia v rámci multilaterálnej spolupráce bez toho, aby sme neakceptovali najväčších globálnych hráčov, medzi ktorých Rusko jednoducho patrí. Napriek týmto skutočnostiam je ťažké viesť nezaujatú debatu, keďže propaganda a ,,online“ vojna sa stávajú súčasťou politiky v 21. storočí.

  • Dá sa nájsť „zlatá stredná cesta“ pokiaľ ide o rozporuplný vývoj na Ukrajine v časti, kde sa nebojuje, osobitne ukrajinského štátu a vlády, ktorú podporujeme?

Pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine, Slovenská republika trvá na dodržiavaní Minských dohôd a ich implementácii. Sme proti tomu, aby na Ukrajine vznikol ďalší zamrznutý konflikt. V dnešnom multipolárnom svete sú vždy do riešení zapojené viaceré krajiny, a preto by sme uvítali opätovný dialóg medzi NATO a Ruskou federáciou. Ukrajina je v zložitej situácii a je v prvom rade na nej, aby čo najefektívnejšie pokračovala v reformnom úsilí.

  • Matica slovenská má nezastupiteľnú tradíciu a úlohu, ako môže v tejto modernej dobe byť najúčinnejšie súčasťou úsilia na posilnenie identity, kultúrnej ukotvenosti mladej generácie doma i za hranicami na úrovni modernej doby?

Od deväťdesiatych rokov s nástupom globalizácie a internetu panovalo presvedčenie o stieraní rozdielov medzi národmi a etnikami. Opak je však pravdou; online svet priniesol posilnenie národného povedomia medzi národmi a aj medzi našimi krajanmi mimo Slovenska. Matica slovenská, možno pre niekoho už archaická inštitúcia, môže z tohto ťažiť. Prostredníctvom nových komunikačných kanálov a sociálnych sietí môže pomáhať udržiavať národné povedomie Slovákov žijúcich v zahraničí a byť s nimi v intenzívnom kontakte. Toto je pre ňu najväčšia výzva – adaptovať sa na meniace prostredie a priniesť úžitok všetkým.

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: mzvesz

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.