Dvadsiate výročie útokov v Spojených štátoch amerických na Pentagón a budovy WTC.
Prednedávnom si svet pripomenul okrúhle dvadsiate výročie útokov v Spojených štátoch amerických na budovy Svetového obchodného strediska (WTC) v New Yorku a na sídlo Ministerstva obrany Spojených štátov amerických (Pentagón) pri Washingtone. Nevinných obetí 11. septembra 2001 bolo dovedna 2 977. Táto udalosť výrazne poznačila svet a najmä zahraničnú politiku USA.
Keď pred dvadsiatimi rokmi svet v nemom úžase sledoval drámu Dvojičiek a únosy lietadiel použitých na atentáty, nikto nepochyboval o ráznej odvete. Americká vláda vzápätí vyhlásila vojnu svetovému terorizmu. Administratíva vtedajšieho prezidenta Georga Busha ml. zaviedla tzv. Patriot Act ‒ zákon, ktorým posilnila bezpečnostné opatrenia v krajine a rozšírila právomoci tajných služieb. To v konečnom dôsledku viedlo aj k neblahému stavu, ktorý odhalil svetu whistleblower Edward Snowden. Necelý mesiac po útokoch Spojené štáty začali vojensky zasahovať v Afganistane, kde radikálne hnutie Taliban poskytovalo útočisko Usámovi bin Ládinovi, vodcovi teroristickej siete Al-Káida, ktorej USA prisudzovali atentáty.
■ POLITICKÝ PUČ
Bežný človek nemá prístup k insiderským informáciám, dokonca aj poprední analytici či novinári často posudzujú dianie za oponou až na základe následných udalostí. Významným návodom na to, k čomu v skutočnosti došlo v USA po 11. septembri, môže byť prednáška generála Wesleyho Clarka v Commonwealth Club of California z októbra 2007. Clark počas svojej dlhej vojenskej kariéry zastával najvyššie armádne funkcie s priamym napojením na politické vedenie štátu. Podľa jeho tvrdenia došlo v tom čase v krajine k politickému puču, štátnemu prevratu na personálnej úrovni, reprezentovaného neokonzervatívnym krídlom amerického establišmentu. Išlo o ľudí presadzujúcich koncept Amerického nového storočia (The Project for the New American Century ‒ PNAC).
Po páde Sovietskeho zväzu sa Spojené štáty stali jedinou zostávajúcou superveľmocou na svete, toto americké globálne vedenie si mali udržať celé ďalšie storočie akýmikoľvek prostriedkami ‒ dokonca i silou. Medzi reprezentantov tejto politiky patria William Kristol a Robert Kagan, manžel Victorie Nulandovej, ktorá veľmi úspešne pomohla uskutočniť štátny prevrat v Ukrajine v roku 2014. V čase Bushovej administratívy to boli ľudia ako Dick Cheney, Donald Rumsfeld či Paul Wolfowitz, autor doktríny zakomponovanej do obrannej stratégie USA nesúcej jeho meno, ktorá hovorí o zabránení vzniku akéhokoľvek svetového rivala, a mnohí ďalší. Netreba pripomínať silné prepojenie týchto ľudí na sféru vojenského priemyslu či energetiky. Podľa Clarka sa vtedy rozhodlo vojensky zaútočiť na sedem krajín v priebehu piatich rokov! Šlo o posledné ohniská odporu, podľa Wolfowitza „bývalé prosovietske režimy“, ich zlomením malo byť dosiahnuté kompletné hegemonistické postavenie Spojených štátov vo svete. Šlo o Irak, Sýriu, Libanon, Líbyu, Somálsko, Sudán a Irán. Udalosti, ktoré nasledovali, dávajú Clarkovi za pravdu, celý zoznam nebol dôsledne naplnený len preto, že USA zapadli v bahne vojenskej angažovanosti už v Iraku a Afganistane.
■
ZBROJNÉ ZÁKAZKY
Samozrejme, nič nie je zadarmo. Len na príklade Afganistanu v rokoch 2001 ‒ 2021 päť najväčších amerických firiem v rámci lobovania za pokračovanie vojny v tejto stredoázijskej chudobnej krajine minulo 1,1 miliardy dolára. V tom istom období potom získali najväčší dodávatelia pre armádu firmy Raytheon, Lockheed Martin, General Dynamics, Boeing a Northrop Grumman kontrakty vo výške 2,02 bilióna dolára. Najdlhšia vojna v histórii USA stála amerických daňových poplatníkov 2,3 bilióna dolára. Po sčítaní výdavkov a žiadostí od Kongresu aj na rok 2022 federálna vláda USA vynaloží na vedenie vojen proti terorizmu od 11. septembra vyše osem biliónov, pričom na vyplácanie veteránskych penzií v najbližších tridsiatich rokoch minie ďalších 2,2 bilióna amerického dolára.
To sú údaje z Brown University, súkromnej americkej univerzity sídliacej v Providence. V rokoch 2002 ‒ 2020 federálne výdavky spomínaným armádnym firmám vzrástli o 188 percent. Za dolár vydaný na lobovanie tak získali 1813 dolárov späť v kontraktoch.
Týchto päť firiem spotrebuje okolo jednej pätiny všetkých federálnych zákaziek a okolo jednej tretiny všetkých zákaziek ministerstva obrany, ako tvrdí americký Inštitút reformy bezpečnostnej politiky. Problémom vojenských zákaziek je, že sa z dôvodu národnej bezpečnosti nezverejňujú úplne, čo vytvára priestor na korupciu. Tak napríklad podľa Responsible Statecraft v osobitnej vládnej skupine Afghanistan Study Group, ktorá mala dávať odporúčania týkajúce sa vojny v Afganistane, zasadali ľudia zviazaní finančne s firmami vyrábajúcimi vojenskú techniku. Dvaja z troch spolupredsedov a deväť z dvanástich členov plenárnej skupiny malo súčasné alebo minulé finančné väzby s brandžou vojenského priemyslu. A zákazky, ktoré tieto firmy získali, spôsobili, že ich akcie počas vojny v Afganistane rástli o päťdesiatosem percent rýchlejšie ako index S&P 500. Samozrejme, na vojne si prišli na svoje aj firmy z iných oblastí, ako je zbrojárstvo či energetický priemysel...
Američania postavili na mieste zrúteného Svetového obchodného strediska (WTC) výškovú budovu nazvanú One World Trade Center. Stavba sa začala výkopovými prácami v apríli 2006. Mrakodrap má výšku 541,3 metra. Stal sa najvyššou budovou nielen v New Yorku, ale aj na celej západnej pologuli. Aký pomník bude stáť nad troskami Afganistanu, Iraku, Líbye či Sýrie?
Radoslav ŽGRADA – Foto: internet