Britskí občania v referende odmietli federalizáciu Únie. Britskí voliči, čo sú občania Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska, v referende rozhodli pri ich vyše 72-percentnej účasti v pomere 52 percent za a 48 percent proti odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. S odchodom súhlasili Angličania a Walesania, nesúhlasili však Škóti a občania Severného Írska, čo určite na britských ostrovoch spôsobí politický a ekonomický chaos a možno aj ústavnú krízu. Otvorenou otázkou ostáva Gibraltár, ktorého občania s odchodom tiež nesúhlasili, a tak sa špekuluje, či naďalej ostane z hľadiska obrany a zahraničného obchodu pod správou Anglicka alebo Španielska. V tejto súvislosti treba povedať, že nie všetci premiéri boli za členstvo v EÚ. Železnej lady Margarét Thatcherovej sa nepáčilo smerovanie k federalizmu, a tak počas jej vládnutia bolo dominantné heslo, „vráťte naše peniaze“. Nástupcovia John Major, Tony Blair a Gordon Brown odmietali referendum, čo si však súčasný premiér David Cameron nemohol dovoliť – a výsledok poznáme. Za vyhláseným referendom treba vidieť volebný sľub jeho Konzervatívnej strany v roku 2015, ktorej hrozilo, že voľby opäť nevyhrá, a tak do plebiscitu išiel s ľúbivým prísľubom, že v priebehu jeho funkčného obdobia referendum vyhlási, a tak sa aj stalo. Ešte pred jeho vyhlásením v rokoval s vrcholnými predstaviteľmi EÚ celý rad ústupkov vo vyplácaní sociálnych dávok, ktoré prisťahovalci dosť zneužívali, väčšiu nezávislosť od bruselskej administratívy, možnosť vetovať niektoré rozhodnutia európskych súdov. Samozrejme že naďalej sa rátalo s tým, že Británia nikdy nevstúpi do schengenského priestoru a eurozóny, a teda sa nebude podieľať za záchrane ostatných členov Únie.
■ PODMIENKY VYSTÚPENIA
Výsledok referenda nie je právn
e záväzný pre anglického premiéra, ale ani pre Dolnú komoru britského parlamentu. Premiér vo vzťahu k najvyšším úniovým inštitúciám oznamuje zámer Británie vystúpiť z EÚ Európskej rade, pričom ďalší postup vo viacročnom rokovaní upravuje článok 50 Lisabonskej zmluvy. Problémom však je, že David Cameron po rozhodnutí voličov o Brexite sa rozhodol na jeseň podať demisiu, a tak všetky rokovania chce už ponechať na nového britského premiéra. Počas maximálne sedemročného rokovacieho maratónu treba doriešiť personálne otázky britského zastúpenia v Európskej komisii, Európskej rade a Európskom parlamente, ako aj podmienky spolupráce a celkového prístupu na spoločný trh s ostatnými členskými krajinami Únie, čo bude britských daňových poplatníkov niečo stáť. Pritom netreba zabúdať, že v roku 2017 mala Británia viesť predsedníctvo Rady Európy.
Všetky následné rokovania musia rešpektovať plné členstvo Británie v NATO a stáleho člena v Bezpečnostnej rade OSN. Počas rokovania s EÚ platia pre Britov všetky regulácie a pravidlá EÚ, v prípade, že v obchodných rokovaniach nedôjde k dohode, postupuje sa podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. So všetkými závermi musí súhlasiť Rada EÚ a Európsky parlament, pričom nikto nevie dnes povedať, či bude môcť hlasovať aj sedemdesiattri britských poslancov.
■ EKONOMICKÝ DOSAH
Za rozvodom Británie s EÚ stoja najmä občania vidieka a seniori, ktorým podľa všetkého najviac prekážala centralistická politika Bruselu, neschopnosť vyrovnať sa s migráciou, s dosahom na hospodársky rast, pričom eurozóna je tam ešte horšie zapísaná ako EÚ. Niektorí komentátori hovoria o zemetrasení , iní skôr o obrovskej príležitosti zreformovať Úniu tak, aby skôr zodpovedala záujmom občanov. Ak sa funkcionári EÚ neponoria do reality, hrozí referendový domino efekt aj inde, čo by mohol byť začiatok konca fungovania projektu, ktorý mal na začiatku ambíciu stať sa svetovou veľmocou.
Samozrejme že britská ekonomika je v porovnaní s ekonomikou EÚ výrazne na tom lepšie. Z hľadiska úniového rozpočtu patrí medzi jeho čistých prispievateľov, keď ročne odvádza aj pri nižších platbách do agrárneho fondu takmer 8 miliárd eur, ktoré by sa vraj ušetrili, čo však nie je pravda. Za jej prípadný vstup do hospodárskeho priestoru starého kontinentu sa totiž tiež platí rovnako, ako platia dnes Švajčiarsko a Nórsko.
■ ZLATO V KURZE
Ekonomickí analytici správne predpokladali, že hneď po ohlásení výsledkov referenda dôjde k zmene kurzu libry, čo sa aj stalo. Voči americkému doláru o takmer desať percent, rovnako klesajú aj akciové indexy všade na svete, problémy s udržaním kurzu má euro a jen. Klesá tiež cena ropy, a tak jediný, kto môže byť spokojný s výsledkom referenda, sú majitelia zlata, ktoré ako vždy býva v podobných situáciách záchrancom klesajúcich peňažných a akciových výnosov.
V ďalšom období sa počíta s poklesom britského HDP o takmer tri percentá, s nárastom nezamestnanosti a s deficitom obchodnej bilancie na úrovni niekoľkých desiatok miliárd libier. A tak zatiaľ jediný prínos z vystúpenia z EÚ bude pokles administratívnych nákladov, spojených s vybavovaním nezmyselných bruselských výkazov, a tiež nerešpektovanie rozhodnutí bruselských súdov. Podľa všetkého treba rátať s poklesom ratingu, ako aj cien nehnuteľností pre zvyšovanie úrokov na poskytované hypotéky.
■ LONDÝN PO SVOJOM
Osobitným britským problémom je londýnske City, ktoré zamestnáva vyše dva milióny zamestnancov a pokladá sa za jedno z najväčších finančných centier sveta. Sú totiž obavy, že dôjde k ich hromadnému odchodu do iných menších centier starého kontinentu, ale aj mimo. O možnom dosahu na slovenskú ekonomiku sa zatiaľ len špekuluje, k zmene makroekonomických ukazovateľov určite dôjde len v súvislosti s vplyvom Brexitu na ekonomiku eurozóny. Britská automobilka Jaguár pri Nitre sa určite nezastaví, s niektorými obmedzeniami treba však počítať pri ďalšom zamestnávaní takmer deväťdesiattisíc slovenských občanov. V rámci voľného pohybu osôb v Únii nemuseli žiadať o pracovné povolenie, čo napokon platí aj pre našich športovcov. Ako to napokon dopadne, bude vecou už spomínaných rokovaní, určite ich nepošlú domov. A tak na výsledky referenda sa treba pozerať aj z hľadiska všetkých ostatných, ktorým prekážala politika „viac Bruselu“ a menej právomocí národným parlamentom, pretože to všetko smerovalo k budúcej existencii európskeho federálneho superštátu, s ktorým väčšina z nás nesúhlasí, tak ako napokon nesúhlasila ani väčšina občanov na britských ostrovoch.
Róbert HÖLCZ
KOMENTÁR
Briti menia históriu
Ivan BROŽÍK
Rozhodnutie voličov o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie neznamená, že zajtra slnko už nevyjde. Zamračené môže byť, ale búrka nastane až vtedy, ak sa EÚ začne trhať masovo. Indície na to sú a zdá sa, že okrem administratívy v Bruseli ich vidia už aj slepí občania Únie. Severoírska strana Sinn Féin chce referendum o nezávislosti krajiny. Vyhlásil to líder strany Declan Kearney. Zámery opakovať referendum o nezávislosti voči Británii už skôr ohlásili aj Škóti. V Česku sa už začalo skloňovať slovo Czexit. Strana Slobodných požaduje také isté referendum v Čechách a nie je jediná. Líder holandskej protiimigračnej pravice Geer Wilders vyzval na vypísanie referenda o odchode Holandska z Európskej únie. Snahu o nasledovanie vzoru Británie možno sledovať aj vo Francúzsku. Aj v Dánsku prevláda zlá nálada euroskepticizmu. Na rade je Grécko, Španielsko, odstredivé nálady čoraz viac rezonujú v Poľsku a v Maďarsku.
Slovensko sa musí z britského referenda poučiť a zobrať si za svoje, že máme historickú šancu. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Andrej Danko. „Premiér SR bude predsedať Rade EÚ. Máme šancu ukázať, že my malý národ si dokážeme zachovať racionalitu, že vieme udávať tóny pri rokovaniach, analyzovať stav a podniknúť opatrenia. Napriek referendu to neznamená, že Veľká Británia zajtra odchádza. Slovenská vláda musí mať silu na to, aby dokázala predsedať,“ apeloval Andrej Danko. Pripomenul však, že chyba je aj alebo – najmä na strane Bruselu. „Sledujem vyjadrenia svetových politikov a nachádzam v nich aj strach. Najhoršie by bolo ignorovať výsledok referenda, voliť cestu exitu z EÚ a neriešiť problémy. EÚ musí prejsť reformou. Keď vidíte úradníkov odtrhnutých od reality, europoslancov, ktorí zabúdajú, ako žijú ich občania, tisíce asistentov, pracovníkov, šialené mzdy a odmeny funkcionárov EÚ a potom zúfalosť Únie pri riešení problémov ako migračná kríza, tak sa zamýšľate, akú stratu úsudku títo ľudia utrpeli,“ vysvetlil predseda NR SR Andrej Danko. Prezident Andrej Kiska vo vyhlásení na sociálnej sieti konštatoval: „Našu integráciu Brexit zasiahol, ale nezničil. Našou úlohou je opraviť EÚ ako jedinečný priestor solidarity, prosperity a bezpečnosti.“ Predseda vlády Robert Fico situáciu neprecenil: „Nie je to žiadna tragédia, ale realita, na ktorú musí zostávajúcich dvadsaťsedem krajín EÚ zareagovať rýchlo. Bola by veľká chyba, ak by reakcia dvadsiatich siedmich krajín bola taká, aká bola doterajšia politika EÚ. Obrovská časť ľudí v Európe odmieta migračnú politiku EÚ, je nespokojná s hospodárskou politikou Únie. Je na nás, aby sme povedali, že zásadné politiky EÚ musia prejsť zásadnými zmenami,“ zdôraznil.
Samotné vystúpenie z EÚ nastane najskôr o dva roky. Pre ľudí, ktorí dnes v Británii žijú alebo tam iba teraz chcú ísť, sa nič nemení. A ak si Veľká Británia zvolí také vzťahy s Úniou, aké má napríklad Svetová obchodná organizácia, v podstate sa pre našincov nezmení ani po dvoch rokoch nič. Republiková únia zamestnávateľov však varuje, že za istých okolností sa Slovensko nepriaznivým ekonomickým vplyvom tohto rozhodnutia určite nevyhne. Dosahy Brexitu na Slovensko by nemali byť príliš veľké, vypočítala nedávno Národná banka Slovenska. Podľa nej by odchod spomalil našu ekonomiku do roku 2020 len o 0,34 percenta. Ak sa na to pozrieme cez pracovné miesta, namiesto predpokladaných osemdesiattisíc by sa ich vytvorilo o päťtisíc menej. Zasiahnuť by nás mohli aj možné problémy štvrtej automobilky Jaguar Land Rover. Britská matka nedávno vyhlásila, že jej ročný zisk by mohol byť pre Brexit do konca desaťročia nižší o 1,3 miliardy eura. U nás by mala automobilka vytvoriť 2,5 až 4 tisíc pracovných miest a ekonomika by vďaka nej mala v roku 2018 vzrásť až o 4,1 percenta.
Británia by mala čo najskôr odštartovať proces rokovaní s Európskou úniou o svojom odchode z tohto 28-členného spoločenstva. Výsledok britského referenda zároveň ruší dohodu o ústupkoch EÚ voči Británii. Kým sa ukončí proces rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, bude však Británia aj naďalej plnohodnotným členom Európskej únie, vrátane výkonu všetkých práv a povinností, ktoré jej z členstva vyplývajú.
POZNÁMKA
Ostrovní Slováci po Brexite
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Veľká Británia sa 23. júna v referende vyjadrila, že chce Brexit, teda odchod z Európskej únie. Postavenie mimo EÚ bude znamenať množstvo obmedzení aj pre Slovákov, pre ktorých bola Británia vždy lákavou destináciou, najmä čo sa týka pracovných príležitostí. Na britských ostrovoch žije a pracuje dlhodobo asi stotisíc Slovákov. Tí zatiaľ vôbec netušia, čo ich čaká v najbližších rokoch. Obávajú sa, že sa budú musieť nakoniec z Anglicka odsťahovať. Je možné, že anglickí politici začnú zavádzať reštrikcie voči ľuďom z našich končín Európy. V mestách najmä na severe Anglicka, kde vyhrali práve zástancovia odchodu Británie z EÚ, je nálada voči nám cudzincom dosť vyhrotená. Tamojším domácim sa nepáči, že im Slováci, Česi alebo Poliaci berú prácu. Aj to bol jeden z údajných dôvodov, prečo hlasovali proti zotrvaniu Británie v Únii. Na druhej strane to nebude až také jednoduché.
Ako v britskej televízii BBC povedal istý Poliak: „Nás je tu vyše milióna, mnohí z nás tu prežili aj polovicu svojho života a nebudú súhlasiť s týmito zmenami.“ Ďalej uviedol, že ľudia zo stredu Európy poukazujú na dvojitý postoj niektorých Britov. Tým sa nepáčia cudzinci z Európy, ale ľudia z ich bývalých kolónií im neprekážajú, pričom sú kultúrne viac odlišní od britských obyvateľov. Je to najmä preto, že Indovia alebo Pakistanci nemajú rovnaké práva ako ľudia z EÚ, keďže ľudia z bývalých kolónií musia mať pracovné povolenie a navyše nemôžu využívať britský sociálny systém. Okrem toho sa na nich ani nevzťahuje bežné zdravotné poistenie. To znamená, že za zdravotnú starostlivosť musia platiť viac než ostatní.
Samotný Brexit, teda úplné vystúpenie z EÚ, nastane najskôr o dva roky. Pre ľudí, ktorí dnes v Británii žijú alebo tam iba teraz chcú ísť, sa zatiaľ nič nemení. Dnes ešte nikto nevie, aké podmienky si Británia určí a ako nastaví svoje nové vzťahy s Úniou. Môže si zvoliť trebárs aj plný prístup k voľnému trhu. Pre Slovákov v Británii by sa tak nezmenilo vôbec nič. Doterajšie podmienky by platili aj pre novo prichádzajúcich európskych migrantov. Británia sa tiež musí rozhodnúť, či sa následky Brexitu budú vzťahovať aj na cudzincov, ktorí tu už žijú, alebo len na nových prisťahovalcov. Je však veľká šanca, že nové pravidlá sa Slovákov či iných Európanov usadených v Británii vôbec nedotknú. Británia si totiž nemôže dovoliť eliminovať také množstvo pracovnej sily. Tí, čo prichádzajú z EÚ, sú ekonomicky aktívni a podporujú zamestnanosť na miestach, ktoré nie sú atraktívne pre domácich.
Z krátkodobého hľadiska sa teda Slováci v Británii zatiaľ nemusia ničoho báť. V budúcnosti sa nám však môže práca na ostrovoch skomplikovať. Viacerí Slováci sa možno po čase buď vrátia na Slovensko, alebo sa presťahujú z Anglicka do Škótska, prípadne do Severného Írska alebo až do Írskej republiky. Väčšina obyvateľov Škótska a Severného Írska sa v referende vyslovila za zotrvanie v EÚ. Vzhľadom na výsledky referenda je možné, že Škóti a Severní Íri sa budú chcieť odtrhnúť od Británie, aby mohli ostať v EÚ. Práve takú situáciu by mohli využiť aj našinci na ostrovoch.