Drahé energie a vysoké ceny potravín sa stávajú európskym štandardom. Inflácia a z nej vyplývajúci pokles dopytu budú príčinou hospodárskej mizérie takmer všade na svete. Centrálne banky si s infláciou nevedia poradiť. Hlavnou príčinou sú narastajúce ceny predtým lacných energetických surovín, ktoré prichádzali z Ruska. Ich ceny sa dnes z rôznych dôvodov niekoľkonásobne zvýšili. Menové nástroje centrálnych bánk nevedia ceny energií a potravín priškrtiť. Rast cien energetických surovín sa spustil prijatím európskeho projektu Green Deal, ktorý podnietil zatváranie uhoľných baní, odstavovanie funkčných atómových elektrární, pozastavenie objavovania nových ložísk fosílnych palív. Potom prišla pandémia ochorenia COVID-19, ktorá znefunkčnila dodávateľsko-odberateľské vzťahy, a napokon rusko-ukrajinský konflikt, keď embargá na ruské uhlie a ropu a opakované sankcie sa tiež podpísali na raste cien.
■ EMISIÍ NEUBUDNE
Nateraz treba zabudnúť, že do roka 2030 dôjde k výraznému poklesu emisií skleníkových plynov o päťdesiatpäť percent. Obnoviteľné zdroje v súčasnej situácii nedokážu nahradiť fosílne zdroje. Opäť sa otvárajú zatvorené uhoľné bane, obnovuje, ba forsíruje sa prevádzka atómových elektrární a najväčší znečisťovatelia ovzdušia, ako sú Čína a India, sa na klimatickej konferencii v Glasgowe odmietli pripojiť k navrhovaným opatreniam. V konkurenčnom prostredí totiž pochopili, že len lacné ceny energií dokážu na trhu ponúknuť tovary a služby lacnejšie, čo nepochopili „zelené politické strany“ na starom kontinente, ktorých vplyv na politické dianie stále narastá.
■ OPATRENIA S OTÁZNIKMI
Na terajšie zdražovanie cien energií reagovali vlády rôznymi netrhovými opatreniami na prospech spotrebiteľa, akými boli stropy, inde znižovali aj dane či poskytovali energetické dotácie, ale u nás zatiaľ nič. Proti cenovému šoku určite zabrali, ale na druhej strane zvyšujú deficit verejných financií. So spomínanými vládnymi opatreniami kontrastuje stanovisko Medzinárodného menového fondu, ktorý ich navrhuje zrušiť, lebo vraj nedochádza k poklesu spotreby. Podľa rozhodnutia Európskej komisie sa má od tohtoročného augusta do marca budúceho roku znížiť spotreba plynu o pätnásť percent, čo sa pokladá za jedno z opatrení na zníženie jeho ceny. Viaceré vlády sa napokon rozhodli od prijatých opatrení upustiť, keďže sa ukázalo, že zvyšovanie rozpočtového deficitu je po týchto opatreniach pre štátny rozpočet ďalej neudržateľné.
Sprísňovanie menovej politiky väčšiny centrálnych bánk sa malo začať už vtedy, keď inflácia výrazne prekročila ich cieľové inflačné očakávania, a nie teraz, keď dôvody na jej rast sú zásadne iné, na čo poukazujú viacerí odborníci. Ak ste si všimli rozdiely v úrokových sadzbách vo vzťahu k miere inflácie ‒ Česká národná banka pri inflácii takmer 18 percent nastavila základnú úrokovú sadzbu na 7 percent, ECB má úroky 0,5 percenta pri inflácii okolo 9 percent a americká centrálna banka 2,5 percenta pri inflácii do 5 percent ‒ svedčí to o tom, že na jej výšku majú vplyv rôzne faktory. V USA je to miera nezamestnanosti, v Česku sú to vyššie mzdy nezodpovedajúce produktivite práce a v eurozóne je to obrovská zadlženosť južného krídla eurozóny, kde v prípade nesplácania pri vyšších úrokoch by hrozilo vyhlásenie aj ich platobnej neschopnosti s dosahom na ekonomiku eurozóny. Čo je teraz pred zimnou sezónou zvlášť rizikové, sú však terajšie neočakávané problémy v nemeckej ekonomike, ktorá najmä ťažila z lacných ruských energií a exportu, ktoré sa dnes zadrhli, a vzhľadom na jej postavenie v EÚ môžu uvrhnúť ekonomiku spoločenstva až do recesie.
Róbert HÖLCZ – Kresba: net