Hra so zápalkami

thumbnail

Už dlhé roky predstavuje Blízky Východ sud pušného prachu, pri ktorom politici a armády skúšajú horľavosť zápaliek. Palestínske územie Gazy, v ktorom prebieha vojnový konflikt medzi Hamasom, palestínskou islamistickou polovojenskou organizáciou, a izraelskou armádou, môže sa stať rozbuškou pre väčší konflikt. Koncentrácia vojenských lodí USA v Stredozemnom mori, raketové útoky medzi Hizballáhom, libanonskou šiitskou politickou a vojenskou organizáciou a Izraelom, rakety smerujúce z Libanonu a zo Sýrie na Izrael a naopak, útoky na americké základne v Sýrii, jemenských Húsíov na Saudskú Arábiu a lode v Červenom mori, turecké útoky na Kurdov a naopak − na šachovnici Blízkeho Východu je veľa figúrok.

 Portál Global Firepower priniesol prehľad armádnych síl, ktoré sa v oblasti nachádzajú. Najväčší počet vojakov má Egypt − 1,22 milióna. Na druhom mieste je Irán s 1,18 milióna vojakov, nasledovaný Tureckom, členom NATO, s 883-tisíc vojakmi. Aj keď Izrael má profesionálnych vojakov 170-tisíc, s ďalšími 465 tisíckami rezervistov sa dostáva na štvrté miesto. Vojenská príprava je v Izraeli povinná od osemnástich rokov pre ženy aj mužov, najnovšie (napriek ich odporu) aj pre ortodoxných Židov. Saudská Arábia disponuje 407-tisíc vojakmi, Irak 293-tisíc a Sýria 270-tisíc vojakmi. Spojené arabské emiráty a Jordánsko majú 207-tisíc a 200-tisíc vojakov, prvú desiatku uzatvára Libanon so 160-tisícovou armádou...

Samotné počty vojakov však neodrážajú reálne vojenské schopnosti týchto krajín. Kým Izrael vlastní približne deväťdesiat atómových hlavíc, Irán má najväčší počet rakiet v oblasti a je na piatom mieste vo svete. V Sýrii, Turecku, Iraku, SAE sa nachádzajú americké základne, na sýrskom území okrem amerických aj základňa Ruskej federácie. Ďalšie hľadisko vojenskej potencie sú vzájomné podpory a možné spoločné akcie medzi krajinami Blízkeho Východu, vojenskými organizáciami a zahraničnými armádami. Na porovnanie: Slovenská republika ešte v roku 1993 mala približne 50-tisíc vojakov. Po zrušení základnej vojenskej služby do roka 2020 klesol stav na 14-tisíc vojakov. Predchádzajúca vláda mala predstavu o zvyšovaní počtu vojakov na stav 17-tisíc osôb do roka 2024, ktorá sa nenaplnila. Nová vláda ešte svoje zámery nedeklarovala. Okrem toho sa na území Slovenska nachádzajú cudzie vojská NATO, ktorých počet sa mení a oficiálne údaje nie sú k dispozícii. Čo sa týka vojenského potenciálu, po vlastizradnom počínaní predchádzajúcich vlád odišli nenávratne do zahraničia zásoby samopalov, lietadlá, prostriedky protivzdušnej ochrany a munícia. Ich nahradenie od krajín NATO technikou alebo financiami zostalo viac či menej v oblasti sľubov.

(nn)

Foto: internet 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.