Józef Kuraš vraždil Slovákov pre ich pôvod

thumbnail

Ľudomír Molitoris: Poľský štát dávať pocty banditom a vrahom Pred nejakým časom vydala Poľská národná banka pamätnú striebornú mincu v hodnote desať zlotých s podobizňou známeho banditu Józefa Kuraša, zvaného Ogieň, s nápisom „Konali správne“. Jeho obeťami sa stali aj Slováci obývajúci poľskú stranu slovensko-poľského pohraničia. Oslovili sme preto generálneho sekretára Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa.

Ako reagoval Spolok Slovákov v Poľsku?
- Veľmi zle sme to prijali. Nepáči sa nám, že táto štátna inštitúcia takýmto spôsobom falšuje dejiny Poľska. Józef Kuraš si žiadnym spôsobom nezaslúži, aby mu bola zo strany Poľského štátu udeľovaná takáto pocta. Tento človek okrem Slovákov vražil aj mnoho Poliakov a Židov. Máme jednoznačne potvrdené, že ak niekto jemu alebo jeho kumpánom prekážal, bol zastrelený. Obeťou týchto vrahov bolo sedem Slovákov obývajúcich poľskú časť Spiša. Na základe historických prameňov vieme vydokladovať, že viacerí členovia jeho bandy boli za svoje zločiny poľskými úradmi odsúdení. Preto to čo robí dnes Poľská národná banka, je pre nás nepochopiteľné. Ako generálny sekretár Spolku Slovákov v Poľsku sa domáham, aby najskôr objektívnym spôsobom boli dôkladne vyšetrené všetky Kurašove zločiny. Nie je predsa možné, aby sme ako poľská spoločnosť glorifikovali vraha. Máme mnoho informácií, že Kurašova banda okrádala obyčajných ľudí, vydávala protiprávne rozsudky smrti a príkazy vysťahovania. Už len na základe týchto skutočností nemá Poľský štát morálne právo vydávať mince venované osobe s kriminálnou minulosťou. Ak mu dáva napriek tomu rôzne pocty, ktoré si absolútne nezaslúži, podporuje týmto spôsobom nenávisť a zlobu. V dvadsiatom prvom storočí sú v strednej Európe tieto kroky odsúdeniahodné.

Kto prišiel s návrhom vydať túto mincu?
- Ako Spolok Slovákov v Poľsku sme pred pár dňami dostali z Poľskej národnej banky odpoveď, že to navrhla nejaká komisia, ktorá tam pôsobí. Jej členmi sú nejakí historici. Na základe ich posudkov Józef Kuraš bojoval proti komunistom v poľsko-slovenskom pohraničí. Má to však jeden háčik. Po oslobodení tejto oblasti spod nacistickej nadvlády tu ešte žiadni komunisti neboli. Objavili sa iba niektorí funkcionári v Novom Targu delegovaní prosovietskou vládou v Lubline. Opakujem naši Slováci ako aj ostatní obyvatelia tohto regiónu v tom čase, ani aj neskôr neboli komunisti. Títo historici si zrejme nejakým nedopatrením poplietli vtedajšie poriadky. Vieme, že hlavným iniciátorom vydať Kurašovu pamätnú mincu je Rada pre numizmatické otázky Poľskej národnej banky. Vraj mala k osobe Józefa Kuraša nejaké posudky, ktoré sa ale nedajú verifikovať. Budeme ako Spolok ďalej protestovať.

Akým spôsobom chcete presvedčiť miestne štátne orgány, že Józef Kuraš si nezaslúži žiadnu úctu zo strany Poľskej republiky?
- Požiadal som Poľskú národnú banku, aby pre rodinných príslušníkov Kurašových obetí, bol vytvorený zvláštny fond. Bol by to veľmi ústretový krok, pretože nikto z nich sa nejako proti štátu a spoločnosti nijako neprevinili. Jeho banda zavraždila aj istého Pavla Bizuba z Tribša, ktorý podporoval poľské ilegálne hnutie. Dokonca sprevádzal za hranicu manželku a dcéru exilového poľského premiéra Władysława Sikorskeho. Stihla ho smrť len preto, že bol Slovák. V Novej Belej nám zase Kurašovci odvliekli štyroch mužov, ktorých neskôr vyvraždili. Zabili tiež aj otca šiestich detí Michala Kužela z Nedece. Poľský štát preto nesmie túto osobu v žiadnom prípade podporovať. Bolo by žiadúce, aby v tomto smere zasiahla aj slovenská diplomacia.

Povedzte nám niečo bližšie o Józefovi Kurašovi?
- Pôvodne bol členom poľskej Armie Krajowej (Krajinská armáda), z ktorej koncom roku 1943 dezertoval z dôvodu nevykonanie rozkazu. Jeho nadriadení ho za to odsúdili na trest smrti. Kvôli tomu sa rozhodol pripojiť k ľudovému odboju. Neskôr spolu so Sovietmi oslobodzoval Nový Targ (január 1945). Tí ho potom menovali vojnovým veliteľom mesta. Istý čas bol aj vedúcim polície a potom, keď menovali iného veliteľa a začali proti nemu viesť vyšetrovanie, odišiel 8. februára 1945 do Lublina hľadať spravodlivosť u tzv. Lubelskej poľskej vlády. Keďže ta sa už presťahovala do Varšavy, cestoval aj tam. Vo Varšave mu vedúca Kádrového odboru Ústredného výboru Komunistickej strany Poľska, Zofia Gomułková, manželka Władysława Gomułku, potvrdila hodnosť poručíka doby vojny. No a stalo sa tak, že potom sa vrátil do Nového Targu a 21. marca 1945 sa stal okresným šéfom Úradu štátnej bezpečnosti. Potom, keď sa dozvedel, že ho chcú uväzniť, tak 11. apríla 1945 utiekol do hôr a zobral so sebou aj svojich bývalých spolupracovníkov. No a cez dva roky spoločne rabovali a vraždili po okolitých dedinách.

Prečo sa podľa Vás napriek týmto skutočnostiam glorifikuje v rámci poľskej spoločnosti osoba Jozefa Kuraša?
- Vidím za tým poľský nacionalizmus, extrémizmus a šovinizmus. Ale na druhej strane je to z jej strany nepochopiteľné. Mnoho Kurašových obetí sú samotní Poliaci. Spolu s nami proti jeho osobe protestujú aj rodiny pozostalých z Armie Krajowej. Protestujú dokonca aj Židia. Predstavte si oni pod Krościenkom vyvraždili niekoľko Židov, ktorí utekali cez Slovensko na západ, pretože tu boli na nich pogromy. Podľa židovských historikov bolo v Poľsku po 9. máji 1945 zavraždených do 200 tisíc ľudí židovskej národnosti. Poľskí historici priznali iba okolo 100 tisíc obetí. Ale aj tak je to hrozné číslo, že už počas mieru bolo vyvraždených toľko nevinných ľudí.

Otázka na záver. Kto inicioval postavenie Kurašovho pamätníka v Zakopanom?
- Inicioval to Poľský Ústav pamäti národa spolu s Radou ochrany pamäti, bojísk a mučenia. Pán Andryej Przewożnik, predseda tejto štátnej inštitúcie, obvinil obyvateľstvo severného Spiša a hornej Oravy 16. marca 2007, že Józef Kuraš musel vtedy tak konať, lebo to obyvateľstvo chcelo byť súčasťou Slovenska. Dôvodom takého konania bolo to, že „Slovensko spolu s hitlerovskou III. Ríšou v septembri 1939 sa zúčastnilo na ozbrojenej agresii na Poľsko“, preto podľa tohto poľského štátneho úradníka bol Józef Kuraš „Ogieň“ oprávnený po vojne vraždiť, týrať, rabovať a vyháňať slovenské civilné obyvateľstvo severného Spiša a hornej Oravy. Potrebujte ešte viac k tomu nejaký komentár?

Zhováral sa: Matej Mindár - Foto. SNN

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.