Konflikt na východe Ukrajiny opäť ožíva

thumbnail

Blížiace sa ukrajinské voľby podnecujú napätie na východe štátu. Ukrajina si 24. augusta 2018 pripomenula dvadsiate siedme vyhlásenie nezávislosti pompéznou vojenskou prehliadkou v Kyjeve, ktorá mala zároveň pripomenúť storočnicu prvej ukrajinskej štátnosti. Nielen prehliadka, ale aj samotné výročie vzbudilo na Ukrajine i v Rusku veľa protichodných komentárov a vášnivých diskusií. Leitmotívom spoločenskej diskusie ostáva hľadanie odpovede na otázku, ako to vlastne dnes s tou ukrajinskou nezávislosťou vyzerá a po nečakanej smrti lídra Donbasu aj to, aká budúcnosť čaká Ukrajinu.

Médiá, odborníci aj široká verejnosť ohodnotili prehliadku ako najveľkolepejšiu od získania nezávislosti. Podľa zámeru Kyjeva mala prezentovať novozrodené či obrodené ozbrojené sily Ukrajiny. Na prehliadke predviedli niekoľko inovácií sovietskej techniky, nových prírastkov zo Západu, ako aj prelet lietadiel vzdušných síl. Treba objektívne konštatovať, že stav a úroveň vybavenia ukrajinských ozbrojených síl sa oproti obdobiu spred štyroch rokov skutočne zlepšili.

POSTUP BANDERIZMU

Prerod armády priam symbolicky odrážal pohľad na defilé jednotlivých druhov vojsk, ktoré kompletne zaodeté do amerických uniforiem rezko pochodovali starým známym sovietskym parádnym krokom. Odvrátenou, smutnou stranou celej parády je skutočnosť, že potenciál novej obrodenej sily Ukrajiny je využívaný na boj s vlastnými občanmi na východe. Po novom má túto silu prezentovať aj nový vojenský pozdrav prvý raz uvedený do užívania práve počas prehliadky. Je ním pokrik Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN): Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva! V banderovskom duchu bol rámcovaný aj príhovor prezidenta Petra Porošenka, ktorý na úvod predniesol verše Olesja Babija, autora textu pochodu ukrajinských nacionalistov: Zrodylys my velykoj hodyny ‒ Zrodili sme sa vo veľkej hodine – hymny OUN, ktoré sa po novom pretransformovali na Pochod novej armády. Kyjevská elita i sám Porošenko sa tak, a nie prvý raz, oficiálne prihlásili k hrôzu naháňajúcej nenávistnej ideológii banderizmu, ktorá má na svedomí tisíce obetí.

■ PREDVOLEBNÁ RÉTORIKA

Prezident Porošenko sa v prejave prihlásil k prozápadnej orientácii Ukrajiny, ktorá by podľa neho mala byť zakotvená priamo v ústave. Podľa Porošenka Ukrajina trhá všetky putá s ruským imperializmom a so Sovietskym zväzom, pretože hlavnou úlohou dnešného pokolenia je urobiť Ukrajinu veľkou a silnou bez perspektívy návratu do zóny ruského vplyvu. Prezident ohlásil, že posledným krokom na dosiahnutie tohto cieľa bude rozhodnutie urobiť koniec závislosti ukrajinskej pravoslávnej pospolitosti od ruskej (pravoslávnej) cirkvi.

Prezidentov prejav, ako aj prehliadka sa stali predmetom búrlivých diskusií ukrajinského i ruského mediálneho priestoru. Ukrajinský politológ Vadim Karasjov na Kanáli 112 Ukrajina upozornil, že Porošenko sa v prejave ani slovkom nezmienil o mierovom riešení konfliktu na Donbase. Karasjov i ďalší ukrajinskí analytici sa zhodli, že Porošenko týmto prejavom odštartoval svoju predvolebnú kampaň pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Podľa analytika Evhena Filindaša robí Porošenko všetko pre to, aby si udržal podporu Západu. Podľa Filindaša je však pre Západ nevýhodné podporovať človeka s dramaticky padajúcou úrovňou popularity a s nulovou šancou na zvolenie. Komentátor zároveň pripomenul zodpovednosť vodcov Majdanu za rozdúchanie konfliktu na Donbase, ktorý Kyjev označuje za ruskú agresiu a Filindaš, tak ako aj časť populácie, za občiansku vojnu.

NEČAKANÁ SMRŤ

Ledva utíchli diskusie vyvolané kyjevskou prehliadkou, už sa u našich susedov opäť rozvírila hladina verejnej mienky. Tentoraz sa stala spúšťačom tragická smrť charizmatického vodcu neuznanej  Doneckej ľudovej republiky Alexandra Zacharčenka, ktorý sa 31. augusta 2018 stal obeťou atentátu. Smrť symbolu boja Donbasu za nezávislosť sa okamžite stala predmetom špekulácií. Moskva obvinila z vraždy Kyjev. Podľa úvah viacerých ruských politológov Kyjev chcel vraždou Zacharčenka vyprovokovať donecké ozbrojené zložky k neuváženým odvetným krokom, čo by mohlo byť využité Kyjevom ako zámienka na porušenie minských mierových dohôd a začatie novej ofenzívy proti odštiepeneckým republikám. Ukrajinských prívržencov vojenského riešenia konfliktu na čele s Porošenkom k takémuto pokusu malo viesť nielen  presvedčenie využiť zvýšenú bojaschopnosť ukrajinskej armády a moment prekvapenia oslabeného vedenia Donecka, ktoré smrťou Zacharčenka prišlo o posledného z  vojenských veliteľov prvej línie. Veľkú váhu v tejto súvislosti moskovskí analytici pripisujú aj osobným motívom Porošenka, ktorému by eskalácia konfliktu a vyhlásenie výnimočného stavu poskytovali väčšiu šancu udržať sa pri moci. V časti médií sa objavili aj špekulácie o pripravovanom ukrajinskom útoku na Donbas v oblasti Mariupoľa14. septembra 2018.

Na druhej strane ukrajinské médiá rozoberajú dve možné pozadia Zacharčenkovej vraždy. Prvým z nich sú špekulácie o vnútornom motíve vyplývajúcom z údajných rozporov vnútri jednotlivých doneckých mocenských frakcií, previazaných s kriminálnym podsvetím. Druhým sú úvahy o tom, že Zacharčenka sa zbavila samotná Moskva, ktorej začal svojhlavý samostatný líder prekážať v hľadaní možných kompromisných riešení donbaskej krízy. Podľa viacerých ukrajinských analytikov by Zacharčenko bol prekážkou možnej kompromisnej dohody s Kyjevom o prinavrátení Donbasu k Ukrajine po tom, čo v ukrajinských voľbách zvíťazí Kremľom podporovaná proruská politická línia.

Časť ukrajinských politológov však hovorí o smrti Zacharčenka ako o zámienke na priame vojenské zaangažovanie Ruska do konfliktu na Ukrajine. Obe strany sa však zhodujú na tom, že minské dohody o prímerí sú spochybnené. Každé z uvedených vysvetlení má svoju logiku. Jednoznačnú odpoveď však dnes v čase rôznych manipulácií špinavej hybridnej vojny nie je možné dať. Ostáva len veriť, že riešenie donbaskej krízy sa zaobíde bez ďalšieho zbytočného prelievania krvi.

Martin JARINKOVIČ ‒ Foto: internet