Vyšehradská štvorka sa dozvedela, ako vyzerá svet z pohľadu Berlína. Bratislavou prehrmelo niekoľko hodín návštevy najvýraznejšej političky sveta Angely Merkelovej a jej stretnutí so slovenskými ústavnými činiteľmi práve tak, ako aj s hlavami vlád Vyšehradskej štvorky. Odohrala sa v atmosfére, aká tu nikdy nebola ‒ ak nie na začiatku príznakov novej éry studenej vojny, tak v ére posilňovania zbrojenia. Po francúzskom prezidentovi Macronovi, ktorý podobné stretnutie zorganizoval v rakúskom Salzburgu, mala tentoraz stredná Európa možnosť urobiť si predstavu nevyhnutností súčasnej situácie. Stretnutie sa konalo niekoľko týždňov pred plánovaným vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie, keď proces brexitu sa odohráva v značnej neurčitosti, ak nie v chaose.
■ NEPEVNÝ PILIER
Okrem brexitu, ktorý sa masívne dotýka všetkých, a pokiaľ ide o počet Východoeurópanov v Británii najmä Poliakov a Slovákov, má Nemecko, jeho politika, práve tak ako silná ekonomika neutíchajúci spor, do ktorého je zamiešaná aj Európska komisia, týkajúci sa poľsko-americkej kampane proti Severnému prúdu, priameho plynového prepojenia Ruska a Nemecka. Okrem toho je najnovšie zrejmé, že dlhoročné poľské potravinárske problémy sú len vrcholom ľadovca a Poľsko ich nezvládlo, ale rozšírilo do mnohých štátov Európy. Európania majú nemalý problém s namáhavo dosiahnutou dohodou o nerozširovaní jadrových zbraní s Iránom, z ktorej vystúpili Trumpove USA, ale Európa ju ďalej dodržuje. Takisto sa Európa a bezprostrední susedia Ukrajiny boria s nepremysleným procesom, do ktorého vyjednávači EÚ hazardne vohnali Ukrajinu a s tým aj rusko-ukrajinské, ako aj rusko-európske vzťahy. Otvorené sú nielen rusko-európske, ale aj európsko-čínske vzťahy, najmä otázka, ako ich prehodnotiť v novej ére medzinárodných vzťahov.
■ NÁVRAT RAKIET?
Najväčší kameň úrazu je však pozastavenie platnosti dohody o raketách stredného doletu, jednej z prvých odzbrojovacích dohôd, ktorými ukončovali ešte sovietsky líder Gorbačov a americký prezident Reagan studenú vojnu. Vzhľadom na sovietske zbrane, ktoré sme vtedy na našom slovenskom území mali, sa nás bytostne dotýkala.
Dnes sme na prahu novej situácie za mimoriadne dramatických okolností ‒ dnes Rusko hraničí so Severoatlantickou alianciou priamo v Pobaltí a v Poľsku a v oblasti Čierneho mora s Rumunskom a Bulharskom. Ak prestane platiť dohoda, ktorej platnosť je pozastavená tak z americkej, ako aj z ruskej strany, rakety môžu byť rozmiestnené v štátoch NATO, čím sa vygumuje ruská možnosť odvetného, druhého úderu, lebo rakety by doleteli na ciele v zlomku sekúnd. A naopak, tam, kde budú rozmiestnené na našej aliančnej strane v Európe, ruskí plánovači z nich urobia cieľ svojich rakiet. Revolučná zmena je v tom, že v čase dohody Gorbačov ‒ Reagan možnosť odvetného úderu bola možná. Teraz ruská strana nijakú možnosť odvetného úderu prakticky nebude mať.
■ BERLÍNSKE PRÍPRAVY
Hlavnou starosťou Nemecka je dnes dotiahnuť čo najviac štátov vlastniacich jadrové zbrane a rakety krátkeho a stredného doletu, osobitne Čínu, na konferenciu v polovici marca do Berlína, aby raketové dohody neboli pochované, ale sa rozšírili z dvojstranných na mnohostranné dohody. Zároveň nová francúzsko-nemecká dohoda, rozširujúca pôvodnú z roku 1963, je nielen snahou o posilnenie francúzsko-nemeckého motora Európskej únie, ale aj úsilia udržať prepojenie na transatlantické vzťahy pokiaľ sa len dá. Bez USA, ako ukázala francúzska intervencia v Líbyi a „odstránenie“ Kaddáfího, si Európa neporadí. Nemecku je jasné, že sa treba zaoberať niečím, čo sa označuje za posilnenie strategickej autonómie, inými slovami posilnenie väzby NATO väčšími výdavkami na obranu alebo zbrojenie. Práve toto posilnenie si vyžaduje aj úsilie udržať vojensky silnú Britániu v kľúčových otázkach v pevnom zväzku, aj pokiaľ ide o plánovanie.
■ POZÍCIA NEMECKA
Nemecko je kľúčovým partnerom V4 a Merkelovej stretnutie je dôležitým výrazom vzájomného rešpektu a otvorenej možnosti hovoriť o bilaterálnych vzťahoch. Lenže všetko sa to deje nielen v čase, keď Británia prestala byť pevným pilierom EÚ, ale aj na prahu volieb do Európskeho parlamentu. V nich osobitne Maďarsko v spojení s kresťanskými konzervatívcami v Nemecku, teda vôbec nie s oslabenou Merkelovou, robia všetko preto, aby zmenili zloženie, tvár a politiku europarlamentu.
Merkelovej vlastne akoby rozlúčková návšteva sa odohráva v čase nadchádzajúcich troch krajinských volieb vo východnej, bývalej „enderáckej“ časti Nemecka a narastajúcich obáv z ústavného, parlamentného nástupu takej pravice, ktorá ukazuje, že aj v nesmierne bohatom Nemecku kapitalizmus zlyháva osobitne tam, kde tento cudzí model nepripravenému obyvateľstvu nanútili. Po týchto voľbách spoznáme, aká veľká je vnútropolitická slabosť Angely Merkelovej, ktorá sa na krátku chvíľu kúpala v pretekoch úsmevov pre kamery v Bratislave.
Dušan D. KERNÝ – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA