Minister Šimko niekomu zavadzal

thumbnail

Slovensko ako policajný štát prepojený na vládu a prezidentku. Politický veterán Ivan Šimko vydržal v úrade ministra vnútra osem týždňov. O tom, čo mu zlomilo politický väz, sa budú ešte dlho viesť polemiky. Faktom je však to, že jeho odchod odhalil zákulisie súčasnej politiky, ktorá sa už ani nehanbí priznávať, že iný názor ako ten progresívne správny bude v súčasnosti vždy umlčaný a prevalcovaný.Ivan Šimko je človek, ktorého osobné skúsenosti s politikou minulých desaťročí by mu mali priamo  zakazovať vstúpiť do súčasných kalných vládnych vôd. Ako vyslúžilec vlád Jána Čarnogurského, Jozefa Moravčíka a Mikuláša Dzurindu musel vedieť, čo ho čaká.

  • PREČÍTANÝ POLITIK

V roku 1990 zakladal Kresťanskodemokratické hnutie. Stál aj pri zrode Slovenskej demokratickej koalície a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie. Založil Slobodné fórum, z ktorého odišiel, keď prehral boj o kreslo predsedu so Zuzanou Martinákovou, ktorá hnutie neskôr pochovala. Potom asi  po vzore filmov neohrozeného Toma Cruisa sa vydal na nesplniteľnú misiu – založil stranu Misia 21, ktorá dvakrát zmenila názov, aby sa napokon v máji 2010 vrátil pokorne do KDH. Nikto neočakával, že na dôchodku sa dostane späť do vlády na funkciu, do ktorej bol už v roku 2001 nominovaný stranou SDKÚ namiesto Ladislava Pittnera.

Pozoruhodné je, že nebol jediný takmer sedemdesiatnik vo vláde, ktorú vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová. Možno si myslela, že politickí veteráni jej progresívnej politike budú robiť menej problémov.

  • ČO SA STALO

Oficiálnym dôvodom za odvolaním ministra vnútra Ivana Šimka bol jeho status na sociálnej sieti. Podobných v oveľa tvrdšom a nezmyselnejšom význame a rozsahu popísal bývalý premiér Igor Matovič desaťtisíce. Šimko iba trval na dodržiavaní Ústavy SR s tým, že polícia nemôže mať Matovičove „rozviazané ruky“, ale musí dodržiavať hierarchiu a byť podriadená Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju musí aj kontrolovať. Táto verzia je až poslednou v poradí zámienok na odvolanie nepohodlného ministra.

Všetko sa to začalo pred pár týždňami, keď bol Ivanovi Šimkovi predložený návrh na vymenovanie jedného z obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry Pavla Ďurku do vedúcej funkcie na inšpekcii. Inak povedané, mal dozorovať stíhanie seba samého. Návrh preto nepodpísal, ale riaditeľ inšpekcie Peter Juhás napokon Ďurku do funkcie aj tak vymenoval. Už vtedy mal minister všetkých odvolať. Prečo sa tak nestalo? Vedel niečo, o čom my nevieme?

Sám úradnícky premiér Ódor priznal na tlačovej besede, že nevie, žeby minister chcel ovplyvňovať nejaké vyšetrovanie. Narážal tak na Šimkove vyjadrenia po vražde ženy v Dubnici nad Váhom s mačetou, kde zjavne zlyhala polícia, ktorá neeliminovala páchateľa už v minulosti. Naopak, policajný prezident Hamran policajta, ktorý kauzu vyšetroval, odmenil.

  • POLICAJNÝ ŠTÁT

Slovensko sa definitívne odhalilo, že je policajným štátom. Štátom, v ktorom má úradník polície, v tomto prípade Štefan Hamran, s prepojením na politických progresívcov väčšiu dôveru prezidentky ako minister a má i väčšiu moc. Môže aj potupiť ministra. Úvahy dočasného premiéra dočasnej vlády bez dôvery Ódora o tom, že za odvolaním je „strata dôvery“ ministra v očiach polície, je groteskná. To už pripomína neúspešný futbalový klub zostupujúci do nižšej ligy, kde sa pri nespôsobilosti hráčov podriadiť sa tímovej spolupráci radšej vymení tréner, pričom neschopné klubové vedenie, v tomto prípade vláda a prezidentka, ostávajú bačovať a škodiť ďalej. Stačilo, aby vedenie polície pohrozilo odchodom a musel odísť minister vnútra. Vlastne, mal odísť so vztýčenou hlavou sám. Jeho ospravedlnenie, že slová na sociálnej sieti boli len jeho literárnymi úvahami, asi vojde do dejín slovenskej politiky. Prácu v represívnych zložkách štátu nemožno riešiť emocionálne.

  • ZODPOVEDNOSŤ PREZIDENTKY

Prezidentka Zuzana Čaputová odobratím poverenia Ivana Šimka viesť ministerstvo vnútra prebrala aj osobnú zodpovednosť za chod policajných zložiek štátu. A to pár mesiacov pred predčasnými voľbami, za ktorých organizáciu zodpovedá práve ministerstvo vnútra.

Nič totiž nebýva zadarmo a nič sa nedeje len tak. Tak ako sa bývalá vláda  tvári, že vo vláde nikdy vlastne nebola, aj súčasná polícia na čele s Harmanom sa tvári, že vlastne nie je podriadená ministrovi. Keďže vedením ministerstva vnútra je poverený dočasný premiér dočasnej vlády, opakuje sa smiešnosť Hegerovej vlády a súťaž, ktorý premiér bude viesť viac ministerstiev. Fabulácie o manipulovaní septembrových volieb dostali pevnejší základ.

Ivan KRAJČOVIČ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.