RECENZIA
Podľa románu Victora Huga Bedári vzniklo u nás exkluzívne divadelné dielo. Od roka 1980 inscenovali muzikál Bedári (Les Misérables) na päťdesiatich dvoch javiskách celého sveta a preložili ho do dvadsiatich dvoch jazykov. Jeho autori ‒ libretista Alain Boublil a skladateľ Claude-Michel Schönberg, získali za svoje dielo nespočetné množstvo ocenení a inscenáciu tejto predlohy uviedli a uvádzajú najprestížnejšie svetové divadelné scény vrátane londýnskeho divadla West End alebo newyorskej Cornegie Hall. Do slovenčiny preložila text muzikálu Katarína Labajová-Pokorná a prebásnil ho Ján Štrasser. Réžiu a hudobnú supervíziu mala Marie Zamora (manželka autora textu Boublila a v roku 1991 predstaviteľka jednej z hlavných postáv Cosetty v Paríži). Muzikál ‒ operu Bedári uviedla Nová scéna Bratislava v spolupráci s produkčnou spoločnosťou Cameron Mackintosh.
V Bratislave máme možnosť sledovať výpravnú, efektnú a doslova drahú divadelnú produkciu, akú nemáme možnosť vidieť hocikedy: okrem predstaviteľov jednotlivých postáv je tu aj spevácky zbor a balet, teda súbor tridsiatich piatich účinkujúcich, ktorých sprevádza dvadsaťpäťčlenný Orchester Slovenského rozhlasu s vynikajúcim dirigentom Petrom Valentovičom.
■ FUNKČNÁ RÉŽIA
Na prvom mieste upútala kompaktná, sústredená, dostatočne variabilná a rytmicky dômyselná réžia Marie Zamora. Predstavenie trvá viac ako tri hodiny, ale jeho dĺžku nevnímame. Dominuje silný príbeh, famózna živá hudba, dobré spevácke výkony, dramatické napätie, konflikt a humanistické posolstvo, ktoré sa divákom nevnucuje, ale cítime ho. Všetko je podporené výrazným, funkčným, farbistým a dotvoreným herectvom hlavných predstaviteľov, vynikajúcou realistickou scénou, ale aj maximálnou fyzickou angažovanosťou početného súboru účinkujúcich. Mohli by sme povedať, že inscenácia nemá hluché miesta, teda časti, ktoré by sme oželeli napríklad preto, aby sme boli rýchlejšie po predstavení doma. Divák je navyše nenásilne vťahovaný do životných osudov jednotlivých postáv. Okrem sugestívnosti samotného predstavenia umožnili tento pocit v niektorých častiach inscenácie aj nástupy účinkujúcich na javisko z hľadiska, čo pôsobí tiež nenásilne a prirodzene.
■ SKVELÝ VALJEAN
Ústrednou postavou tak Hugovho veľkolepého románu, ako aj jemu zodpovedajúcej muzikálovej predlohy je Jean Valjean, niekdajší galejník, neskôr utečenec, postupne vážený mešťanosta, potom bojovník na barikádach a napokon ochranca a takmer otec Cosetty, dcéry sociálne zneužívanej Fantiny. Cosetta je spočiatku len dieťa, ale neskôr je to až po uši zaľúbená dievčina. Na Novej scéne Jeana Valjeana sugestívne stvárnil sólista košickej opery Titusz Tóbisz, ktorý túto rolu už pred pár rokmi vytvoril v Miškolci v Maďarsku. Tento mužný, urastený, keď treba drsný galejník, ale inak dobrák, hrá nielen s plným nasadením, ale aj s pokorou a so sebavedomým prejavom. Tým podstatným je však jeho pôsobivý operný tenor a kultivovanosť hereckého prejavu. Jedno i druhé počas predstavenia privádzalo hľadisko do nadšených ovácií. Možno istý vplyv, i keď nechtiac, mala aj Tóbiszova fyzická podoba s filmovým predstaviteľom tejto postavy Jeanom Gabinom. Bol takmer rovnako herecky tvárny, psychologicky presvedčivý a pohybovo kultivovaný, ako bol spevácky suverénny.
■ DISCIPLINOVANÝ SÚBOR
Viacerí predstavitelia tiež obstáli, ale cítili sme, že to už nie je ten Tóbiszov podmanivý operný tenor s dramatickým pnutím, schopný dokonca prejsť v závere, keď už pred smrťou sumarizuje svoj život, k falzetovej podobe, teda viac k citovo podfarbenému prejavu. Z tých postáv, ktoré nás aj spevácky zaujali, spomeňme aspoň predstaviteľa policajta Javera, ktorého výrazne stvárnil Lukáš Vlček, ale úspech mali aj Fantina Veroniky Prášil Gidovej, Thénardierka Kataríny Hasprovej, Márius Petra Makranského či Biskup z Digne Miroslava Šufliarskeho. Zaujala nás s primeraným nadhľadom zahraná dospelá Cosetta, ktorú stvárnila Michaela Baladová Danielová. Dobre sa zmocnili niekoľkých postáv aj deti, ktoré boli presvedčivé i prirodzené. Ale s úctou a rešpektom sa treba vyjadriť o celom súbore, najmä o maximálnom fyzickom nasadení, disciplíne a úsilí vyjadrovať zmysel svojich postáv či inej funkcie v inscenácii nielen spevom či tancom, ale aj herecky. Tu treba spomenúť nápaditú choreografiu Jána Ševčíka.
■ KOSTÝMY A SCÉNA
Spomínali sme exkluzívnu výpravnosť a nákladnosť tejto inscenácie. V tomto ohľade významnú úlohu zohrala scéna a kostýmy. Pokiaľ ide o kostýmy, podľa slov riaditeľky NS a na podklade návrhov Ľudmily Várossovej vyrobilo sa neuveriteľných dvestoosemdesiat kostýmov. Napokon ich kultivovanosť a vizuálna pôsobivosť zohrali v inscenácii významnú úlohu. Ale ešte významnejšiu zohrala scénografia výtvarníka Petra Hlouška z Brna. Scéna vyjadrovala realisticky vecne a historicky presne utrafenú podobu Paríža na začiatku 19. storočia. Okrem veľkoleposti scény zaujala jej schopnosť rýchlej a plynulej premeny, a to až do takej miery, že sama bola zážitkom. Hloušek navrhoval aj scény v nemeckých a vo švajčiarskych divadlách, v Reykjaviku i New Yorku.
■ PERSPEKTÍVNE DIVADLO
Bratislavská Nová scéna pod vedením terajšej riaditeľky I. Fašiangovej do istej miery pripomína obdobie, keď tu bol v šesťdesiatych rokoch riaditeľom Dalibor Heger, ktorého zásluhou v tom čase spoznávala Bratislava to najlepšie z muzikálového sveta. Čiastočne na to nadviazal aj Ľubo Roman po roku 1989 a Dušan Jarjabek už v nových časoch. Počas terajšieho vedenia divadla sme svedkami akoby reinkarnácie slovenského muzikálu. Toto úsilie zavŕšilo uvedenie na celom svete známeho muzikálu Bedári. Aj to vydáva svedectvo o perspektívnosti tohto jediného slovenského muzikálneho divadla.
Text k foto:
Titusz TÓBISZ, sólista Štátnej opery v Košiciach, vytvoril hlavnú postavu Jeana Valjeana.
Milan POLÁK – Foto: Marek MATÚŤEK