Chátrajúci dom nemusí byť úplná beznádej
Medzi dôležité pôsobiská Alexandra SCHOLZA patrí Bratislava. Vyštudoval Strojnícku fakultu STU. Trvalým bydliskom je Banská Bystrica, no niekoľko rokov pracovne pôsobí v Prahe. Počas literárnych začiatkov publikoval poviedky v časopisoch Smena, Teleplus a Partonyma. Jeho literárne pásma uverejnili v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. V celoslovenských literárnych súťažiach (próza) získal viacero významných ocenení. V súčasnosti publikuje krátku poviedkovú tvorbu v Literárnom týždenníku a Romboide. Pravidelne mu vychádzajú aforizmy v Literárnom týždenníku a v internetovom časopise HUMORIKON. Vo vydavateľstve TRIO Publishing, s. r. o., mu vyšla kniha aforizmov Obliekla sa holá veta (2020), vo vlastnom náklade zbierka poviedok Striedanie životných období (2023) a vo vydavateľstve Signis zbierka haiku Slnko spáva za morom (2023).
- Ste známy autor aforizmov, epigramov, sentencií a poviedok, ktoré dlhodobo publikujete vo významných slovenských literárnych novinách a časopisoch. Kedy ste začali písať a aké boli vaše motivácie literárne tvoriť?
Moje literárne začiatky siahajú až do deväťdesiatych rokov minulého storočia. Začalo sa to mojou trúfalosťou prispieť humornými scénkami, aforizmami do rozhlasového zábavníka Sobotník, vysielaného pravidelne z banskobystrického štúdia. Vtedy som ešte písal na písacom stroji po starých rodičoch. Pri písmene o mi vždy vyrazil malú dierku. Neviem, či redaktora Ondreja Bosíka práve to najviac zaujalo, výsledkom bolo, že moje príspevky prijali, a aj odvysielali. Beriem to za odštartovanie do môjho literárneho úsilia.
- Známe sú vaše aforizmy a epigramy, ktoré publikujete vo viacerých literárnych periodikách. Často v nich spracúvate tému medziľudských vzťahov. Čím vás tieto krátke útvary obohacujú?
Bohatým sa človek stáva, keď môže mať radosť a uspokojenie z toho, čo vytvoril. Usilujem sa to odovzdať do svojho čitateľského okolia. Som povďačný časopisu Literárny týždenník, že na jeho stránkach sa moje krátke útvary dostanú do celého Slovenska. Najmä pre tých, ktorí radi čítajú aj medzi riadkami. To je mojou snahou, nerád mentorujem, nechcem poúčať, skôr s humorným nadhľadom sa pousmiať nad vlastnými chybami. Možno to raz aj zo mňa urobí „lepšieho“ človeka.
- Venujete sa krátkym poetickým a prozaickým útvarom. Koncom roka 2023 vám vyšla vydarená zbierka haiku Slnko spáva za morom. Prečo práve krátke literárne útvary?
Život nie je len o veľkých príbehoch. Viem, že viac sa čítajú románové zážitky z romantického prostredia alebo vzrušujúce thrillery, ale mojou literárnou láskou zostávajú poviedky. Vidím v nich bližší prístup k osobám, ktoré v nich vystupujú. Príbeh je tiež dôležitý, ale ten pre mňa nie je určujúci. Usilujem sa viac písať o človeku, ako o tom, čo práve zažil.
- Tvorba básní haiku vôbec nie je jednoduchá. Čo vás motivovalo siahnuť po tomto žánri?
Motivácia mnohokrát prichádza nečakane. V tomto prípade možno povedať, že sa k tomu pridala aj moja trúfalosť. Nešiel som však do toho úplne nepripravený. Ako píše zakladateľ haiku poézie Macuo Bašó, neskočil som ako žaba do starého jazera. Uvedomujem si, že o pravosti napísaného haiku verša sa dá obsiahle diskutovať, aj keď ide „len“ o tri riadky. Práve to, že mám nejaké skúsenosti v písaní krátkych myšlienok, ma priviedlo k písaniu haiku veršov.
- V roku 2021 vám vyšla zbierka aforizmov, fórizmov, epigramov i sentencií s veľmi zaujímavým názvom Obliekla sa holá veta. Čo ste ním chceli povedať?
V úvode tejto zbierky som napísal: „Nie je také zlé, keď mám čo povedať, a nemám komu, ako keď nemám čo povedať, ale všetci to už vedia.“ Pri písaní aforizmov som si prial, aby som mal čo povedať a zároveň aj komu. Holá veta môže byť i rozvitá, ale nemala by mať veľa slov, aby mala čo povedať. Ako som uviedol v úvode, aby nútila čítať aj medzi riadkami.
- V marci 2023 vám vyšla zbierka Striedanie ročných období, v ktorej sa odrážate od myšlienky: „Tak ako sa mení počasie, nie vždy nám svieti na cestu hrejivé slnko s príjemným vánkom, zastihne nás v živote okrem úsmevu aj nepohoda s vetrom a búrkovými mrakmi na oblohe. Snívať pod hviezdami však môžeme aj v starom dome s deravou strechou.“ Aké sú témy a motívy týchto vašich poviedok?
Starý dom s deravou strechou nemusí byť v našom živote úplnou beznádejou. Aj keď náš život môže byť mnohými spôsobmi komplikovaný, je vždy nejaká možnosť ako hľadať pozitívne riešenie. Niekedy je zbytočné plakať nad rozliatym mliekom, lepšie je cítiť jeho vôňu so všetkými jeho sladkosťami, ale aj s pachuťami. O tom by mali byť i krátke poviedky – o hľadaní pozitívneho východiska aj so slzami na krajíčku.
- Haiku zo zbierky Slnko spáva za morom sú tiež zaujímavé hlbokým ponorom nielen do problematiky ľudských mravov, ale aj do každodennosti ľudského života. Čo pre vás znamená každodennosť?
Každodennosť nemusí byť zákonite všednosť. Aj v niektorom okamihu nášho života môže byť niečo nevšedné, neobyčajné. Len to treba vedieť neprehliadnuť. Aj taká pena na fúzoch nám má čo povedať. Sú pôžitky, ktoré sú len chvíľkové, ale vedia nám mnoho vecí pripomenúť.
- Ako vnímate súčasný svet, súčasnú slovenskú spoločnosť?
Necítim sa byť kritikom, hodnotiteľom spoločnosti. Skôr sa zameriavam na človeka ako osobu, jeho osobnosť so všetkými plusmi aj s mínusmi. Je pravdou, že jednotlivci spolu navzájom tvoria spoločnosť. Je preto potrebné zamerať sa na to, čo treba naprávať. Obávam sa, že v dnešnej spoločnosti je stále viac toho, čo naprávať treba. Pokazeného v medziľudských vzťahoch pribúda...
- A najbližšie literárne plány?
Priznám sa, že literárne neplánujem. Píšem, čo mi práve brnkne do nosa. Najčerstvejšie som zaslal ponuku do vydavateľstiev detskej literatúry s rozprávkovými poviedkami pre najmenších pod názvom O veselom Veselkovi. Humor ma neopúšťa ani pri písaní pre deti.
Zhovárala sa EVA ČULENOVÁ: Foto: autor