„Zradcovia, kolaboranti, banda sku*vená, nech žije Ukrajina, dosť bolo Fica,“ kričal 24. apríla terorista a vrah Juraj
C. uprostred agresívnych „progresívnych“ protestujúcich v Dolnej Krupej na nepočetnom AntiFico mítingu. Tých
zopár demonštrantov spájalo s vrahom len jedno – nenávisť, živelná nenávisť voči politickému oponentovi, ktorú
roky živia médiá tzv. hlavného prúdu, a to ešte pod nechutnou zámienkou slobody médií.
Je vrah vrahom až po úspešnom vykonaní vraždy? Alebo je ním aj pri neúspešnom pokuse? Podľa môjho názoru je aj pokus adekvátny titulu vrah, zvlášť ak svoj čin nielenže neoľutuje, ale je naň ešte aj hrdý!
■ KURZ ANTIFICO
Pre pochopenie veci nám môže pomôcť pohľad nezainteresovaného človeka zvonku, komentátora webu idnes.cz Miroslava Koreckého:„Robert Fico svůj úspěch založil na tvrdé a konfrontační politice. Ale v mezích zákona, nic víc mu nikdy nikdo neprokázal. I díky své razanci umí oslovit voliče a vyhrávat, což je umění, jehož se mnohdy nedostává jeho oponentům. Proto z právoplatného vítěze voleb a premiéra udělali ďábla, mafiána a ruského podomka. A krmili své voliče hesly, jak je třeba za každou cenu zabránit jeho vládnutí. Takový slovenský kurz Antifico.“ Tí, ktorí dnes volajú po zmierení, nazývali svojich oponentov ruskými švábmi, bacilmi, kolaborantmi, luzou, dezolátmi, spodinou či postsedliakmi. A my na to máme len tak zabudnúť v čase, keď premiér vlády SR takmer prišiel o život? Áno, je nutné spoločnosť znova sceliť, ale nie takto pokrytecky a bez jediného náznaku sebareflexie, ba dokonca ukazovaním prstom na druhých − na Blahu, na Danka či dokonca na Maticu či spisovateľskú organizáciu, ktoré s celou vecou nemajú nič spoločné. Také je ich zmierenie.
■ VRAJ MATIČIAR...
Zo strelca okamžite urobili člena Matice slovenskej, na čo musela ustanovizeň reagovať odmietavým vyhlásením. Je to jasný pokus poškodiť Maticu v očiach verejnosti. Napriek tomu, že ešte v deň pokusu o úkladnú vraždu vydal Spolok slovenských spisovateľov jasné stanovisko o zrušení členstva tohto teroristu (ktorý ani nevykazoval v spolku žiadnu činnosť), liberálne médiá hlavného prúdu
umiestňovali po internete manipulatívne nadpisy s informáciou o jeho členstve. Aktivisti ako Nikita Slovákzačali dokonca s teroristom spájať konkrétne osobnosti spolku s cieľom ich diskreditovať. Cieľ je ďalej špiniť. Takto podľa nich vyzerá zmierenie!? Mimochodom, ak by aj bol atentátnik členom oboch organizácií, je možné vypátrať čiernu ovcu medzi desať tisíckami členov Matice alebo stovkami členov Spolku slovenských spisovateľov? Jeho politické postoje sú z videa v Dolnej Krupej pritom úplne jasné, na koho strane stál, ktorý tábor ho vytvoril.
■ IBA GESTO...
Gesto dosluhujúcej prezidentky a budúceho prezidenta s okrúhlym stolom politických strán je chvályhodné. Ale prichádza neskoro. Od
Progresívneho Slovenska, ktoré vedie štvavú a nenávistnú kampaň, ide o neúprimnú frašku, na ktorú adekvátne počas zareagovala svojím temperamentom Romana Tabak. Vrcholom je spoločné vyhlásenie médií, teda tých istých médií, ktoré nesú priamu zodpovednosť za polarizáciu spoločnosti, cenzúru a selektívne podávanie reality. No a napokon spomeniem nenávistnú stránku ZOMRI. Už len jej názov evokuje zabíjanie a smrť, čo jej autori v kuklách označujú za údajne nevinnú satiru (o osobných skúsenostiach s týmito internetovými teroristami pre oveľa väčšiu vážnosť aktuálnej situácie radšej pomlčím). Keď som na to roky upozorňoval, smiali sa mi. Teraz sa ich prianie, vyplývajúce sémanticky z názvu stránky, takmer splnilo! Tiež pripomínam, že Matica vydala vyhlásenie o tom, že jej členov zaradili na ukrajinské zoznamy nepriateľov ako ruské bacily. Takáto dehumanizácia vedie ku kresleniu pomyselných terčov pre podobných vrahov a teroristov.
■ STREĽBA NA NÁROD!
Streľba na premiéra je aj streľbou na nás, všetkých občanov demokratickej Slovenskej republiky, ktorá si demokraticky a slobodne zvolila svojho tretieho najvyššieho ústavného činiteľa. Rousseau raz povedal, že suverenita, mandát na vládnutie pochádza v demokracii z ľudu či národa. A ak pochádza z národa, streľba na premiéra je streľbou na národ. Je 17. máj, dva dni po atentáte. Vonku nevyšlo slnko, prší a premiér je stále v ohrození života. Len pred pár dňami som mu osobne podal do rúk knihu Clementis & Mináč
s komentárom: Jednému z najväčších slovenských štátnikov. Robert Fico vtedy na Slavíne povedal len pár dní pred výstrelmi v Handlovej, že chce mier, že nepošle jediného slovenského vojaka do vojny. Chceli ho zabiť, no urobili z neho martýra a hrdinu, ktorého už nič nevymaže z panteónu najväčších slovenských štátnikov.
Lukáš PERNÝ
Foto: Ľubomír KOTRHA