BESEDNICA
Elektronické i printové médiá sa rady pýšia rozvinutou spätnou väzbou, v rámci ktorej si zisťujú ohlas svojich divákov, poslucháčov i čitateľov na rozličné témy, žánre i subžánre, a prispôsobujú týmto ohlasom svoje aktivity. Je zaujímavé sledovať ohlasy recipientov aj z pohľadu tretej, nezaujatej, ale kritickej strany. Jednoducho sledovať ako diváci, poslucháči alebo čitatelia reagujú a či rozpoznávajú prepieranie mozgov, alebo nie, či naivne hlcú rozličné mystifikácie a ohlupovacie šablóny, alebo nie, či neokolonialistická propaganda, šírená vybrúsenou psychologickou ohlupovacou masmediálnou mašinériou funguje, alebo nie...
Rýdzo kapitalistické médiá vo vlastníctve západného kapitálu a v službách jeho záujmov sa predovšetkým obávajú mienkotvorných, proslovensky orientovaných médií so silným sociálnym cítením, so súcitom s chudobnými. Aj také máme a ja ich nazývam statočnou hŕstkou.
Ale naivita mnohých recipientov nahráva tejto zahraničnej, u nás úspešne zahniezdenej kolóne. Tá pracuje – okrem iného – aj s efektom senzačnosti negatívnych správ z kriminalistického spektra, s patologickou príťažlivosťou zločinu (dnes napríklad s chorobnou atraktívnosťou brutálnych útokov na bezbranné obete, vykonaných v klaunovských maskách).
Zaráža ma, že je pomerne dosť respondentov velebiacich elementárne, atomizované spravodajstvo, takých, čo ho kladú nad komentujúce rozhlasové i televízne relácie alebo textové komentáre v tlači. To znamená, že uprednostňujú čosi ako inventárny zoznam udalostí na spôsob inventárneho zoznamu náhradných dielcov. Veď čože iného je základné spravodajstvo (napríklad v televízii) než množina konštatácií o spadnutých mostoch, vykoľajených vlakoch, vybuchnutých náložiach, explodovaných lietadlách, tektonických zlomoch a uvítacích ceremoniáloch? Čím sa líši kaluž krvi pod zabitým Ukrajincom od kaluže krvi pod ženskou obeťou, ktorú ukameňovali moslimskí fanatici?
Koho okrem kronikárov a štatistikov zaujíma takýto povrchný, bleskový záznam udalostí, ignorujúci vedomie súvislostí? Viem, že to má zostať kdesi v pamäti počítača, najmä pre potreby štatistiky a evidencie. Tej štatistiky, ktorá uprednostňuje aritmetické operácie pred myslením.
Keď počujete povedať jednou vetou, že priemerná teplota našej klímy sa zvýšila o 0,7 stupňa Celzia, poviete si akurát: „No a čo, bude nám o voľačo teplejšie!“ Až keď vám tento oznam doplnia o ďalšie súvislosti a následky zo sféry skleníkového efektu, pochopíte negatívne dimenzie tejto informácie.
To vzrušujúce v kronike sveta sú práve udalosti, ktoré sú motívom pre udalosti ďalšie, možno ich začleniť do širších súvislostí, majú zaujímavé korene i zaujímavé dôsledky, sú zmysluplné z hľadiska dialektiky a kauzality. Keďže slovenský národ je vo svojej väčšine (napriek niektorým čudným volebným výsledkom) predsa len národom premýšľavým, ktorý svoje vlastné názory a postoje rád konfrontuje s inými, skrachovali u nás doteraz všetky denníky založené na nekomentovanom, čo najviac atomizovanom spravodajstve. Tie boli totiž nevzrušujúcim katalógovým súpisom, iba štatistickým, kvantitatívnym zobrazením skutočnosti.
Veru tak – to, čo stačí západnému burzovému maklérovi či inému konzumnému malomeštiakovi pre šťastie i naplnenie duševných obzorov, to nestačí bystrým Slovákom, cepovaným po desaťročia komunistickými mystifikátormi a posledných dvadsaťpäť rokov zasa neokolonialistickými mystifikátormi. Preto je veľmi správne, že statočná hŕstka proslovenských a sociálne cítiacich periodík zdôrazňuje, rozvíja a v hojnej miere prináša mienkotvorné príspevky, slúžiace zdravej spoločenskej diagnostike problémov i názorovej psychoterapii.
Milan KENDA