Slzy neuschli, hnev neoslabol. Od masakry v Srebrenici na východe Bosny a Hercegoviny, ktorá je dnes súčasťou bosnianskej Republiky srbskej, uplynulo 11. júla presne dvadsať rokov. Médiá srebrenickú tragédiu označujú za najväčšiu masakru v Európe od druhej svetovej vojny – za genocídu, ktorej padlo za obeť 8 372 moslimských mužov a chlapcov. Srebrenica je symbolom hrôz vojny a strádania obetí, na ktoré svet nesmie zabúdať.
Osudného júlového dňa v roku 1995 do mesta po krátkej ofenzíve vstúpili vojaci Vojska Republiky srbskej pod velením generálplukovníka Ratka Mladiča. V meste sa v tom čase malo nachádzať okolo štyridsaťtisíc moslimov – pôvodných obyvateľov mesta i utečencov z okolia (Srebrenica bola moslimami etnicky očistená od srbskej menšiny už v roku 1992). Po ovládnutí mesta srbské sily rozpútali masakru nevídaných rozmerov.
■ DOSIAHLI OPAK
Dvadsiate výročie srebrenickej tragédie sprevádzali nahromadené vášne aj politizácia, ktoré neprispeli k procesu zmierenia národov bývalej Juhoslávie. Štartérom napätia bola britská snaha presadiť v bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie o Srebrenici, ktorá bola údajne motivovaná záujmom o zmierenie na Balkáne. O čestných úmysloch Veľkej Británie môžeme mať svoju mienku, isté je len to, že touto iniciatívou sa dosiahol presný opak. V pôvodnom návrhu sa ani slovom nespomenuli zločiny spáchané na Srboch, ktoré predchádzali vraždeniu v Srebrenici. Iniciatíva vyvolala zvýšenú srbskú diplomatickú aktivitu. Srbský lobing zaznamenal svoj triumf pri hlasovaní o návrhu rezolúcie v bezpečnostnej rade OSN 8. júla 2015, ktorý nakoniec neprešiel pre ruské veto (desať krajín bolo za a štyri sa zdržali hlasovania).
■ ATMOSFÉRA HNEVU
Rozprava okolo britského návrhu rezolúcie vyvolala v sarajevských médiách vlnu rozhorčenia a štvavej atmosféry. Zmierneniu vášní neprispela ani skutočnosť, že švajčiarske orgány na základe zatykača Interpolu 10. júna 2015 zatkli Nasera Oriča, niekdajšieho veliteľa 28. moslimskej divízie. Orič viedol v rokoch 1992 – 1995 zo Srebrenice výpady do okolitých srbských obcí, pričom bolo zabitých tisíctristo Srbov, zväčša civilistov, často zverským spôsobom. Po hanebnom oslobodení Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu srbská justícia obvinila Oriča zo zodpovednosti za vraždy deviatich civilistov, ktoré neboli predmetom obžaloby v Haagu. Orič mal okrem iného počas útoku na obec Zalazje v roku 1992 osobne nožom pripraviť o zrak sudcu Slobodana Iliča a následne ho zabiť. Ako sa dalo očakávať (podobne ako už niekoľkokrát predtým srbské žiadosti o vydanie obvineného zo zločinov neboli akceptované), Švajčiari nakoniec Oriča Srbsku nevydali, ale naopak – vrátili ho domov.
■ TAKMER LYNČ
Nahromadená vlna nenávisti kulminovala 11. júla 2015 počas pietneho aktu v pamätnom memoriáli v obci Potočari, neďaleko Srebrenice. Dav tam napadol premiéra Srbska Aleksandra Vučiča, ktorý sa prišiel pokloniť pamiatke obetí. Srbské médiá a politické kruhy označili incident za pokus o atentát na premiéra. Objavili sa aj informácie o tom, že pokus o lynč srbského premiéra bol údajne vopred plánovaný a zorganizovaný príslušníkmi jednotky Čierne labute niekdajšej Armády Bosny a Hercegoviny s požehnaním Sarajeva, ako uviedla napríklad Rádiotelevízia Republiky srbskej.
■ ZAKORENENÁ NENÁVISŤ
Dvadsiate výročie Srebrenice ukázalo mieru zakorenenej vzájomnej nenávisti na Balkáne. Je možné ju prekonať a dosiahnuť konečné zmierenie? Posledný vývoj ukázal, že to bude ešte nesmierne náročný a dlhý proces. Zmiereniu nepomáha ani „medzinárodné spoločenstvo“, ktoré predstavujú EÚ a USA, ktoré svojím, často údajne humanisticky mieneným zasahovaním do vývoja vzájomnú nevraživosť podnecujú. Typickým príkladom je činnosť Haagskeho tribunálu, ktorý vznikol na popud mocností NATO a v ich službách. Evidentne nevyvážený a neobjektívny prístup Haagu, trestajúci spravidla len Srbov podľa vopred nalinajkovanej šablóny, že Slobodan Miloševič a Srbi sú hlavní vinníci, vyvoláva nové pocity krivdy a nespravodlivosti. Doterajší postup tribunálu zároveň vzbudzuje oprávnené obavy z účelovej manipulácie a vytvárania falošného obrazu vojny v Juhoslávii. Nečudo, že v mysliach mnohých ľudí sa vynárajú otázky, či sa srebrenická masakra naozaj stala tak, ako tvrdí Haag, koľko bolo skutočne obetí v Srebrenici, koľko z nich bolo obeťou nespútanej srbskej pomsty a koľko bolo obetí bojov? Akú úlohu skutočne zohral Naser Orič a jeho nohsledi? Tieto otázky si kladie povedzme prof. Rajko Doleček, Alexander Dorin – autor knihy o Srebrenici, či autor nórskeho dokumentárneho filmu A town betrayed (Mesto zrady) a mnohí ďalší.
Martin JARINKOVIČ – Foto: en.wikipedia.org