Korytnačka vo voľnej prírode nie je ani u nás až taká zvláštnosť. Bahenné či močiarne druhy mali v nej trvalé miesto, ba aj takmer tridsaťhektárovú národnú prírodnú rezerváciu Tajba na mŕtvom ramene Bodrogu. Zvláštnosťou nie sú ani korytnačky importované alebo kúpené v špecializovaných obchodoch a chované doma v akváriách a teráriách, ba v hlavnom meste Slovenska som bol v reštaurácii, kde si korytnačky špacírovali voľne pomedzi stolíky s hosťami...
Nie vždy však vládne medzi korunou tvorstva a „vodnicami“ takýto súlad. Keď nám tento vodný živočích v domácnosti prerastie cez hlavu a priveľmi nás zamestnáva svojimi rozmermi i rozmarmi, mnohí riešia tieto disproporcie i jeho dlhovekosť jednoducho tak, že ho vyhodia z domu – teda do najbližšieho vodného toku, jeho ramena, močiara, kanála alebo jazera. Málokto si pritom uvedomuje, že sa tým dopúšťa dvojnásobného faulu voči prírode. Z exotických destinácií, ale aj z obchodov si donášame zväčša nepôvodné ozdobné druhy korytnačiek, najmä tie písmenkové, ktoré sa od osemdesiatych rokov rozliezli takmer po celom Slovensku, a keďže rýchlo rastú a sú dravšie a odolnejšie, problém s nimi nemá len náš utláčaný a čoraz biednejší korytnačí a iný biotop, ale celá Európa. Navyše písmenkové korytnačky, ktoré môžeme aj túto jar vidieť vyhrievať sa v hojnom počte na slniečku, trebárs aj pod poldrom pri petržalskej hrádzi na Chorvátskom ramene, nemajú u nás prirodzeného nepriateľa, sú to pažraví predátori; žerú ryby, obojživelníky, zárodky iných vodných živočíchov a vo svojom okolí dokážu zlikvidovať všetky žaby alebo mloky. Ochranári navrhujú ich odchyt alebo umiestňovanie v ZOO. Čísla, ktoré sa im objavili tejto jari na pancieroch, svedčia, že sa ktosi predsa len pokúša s nimi porátať...
Emil SEMANCO
Foto: autor