V rokoch 2020 až 2023 sa sústavne porušovali ústavné práva jednotlivcov. Minulý rok 2023 sa stal prelomovým rokom v rámci slovenskej politickej scény. Postupný pád bývalej štvorkoalície OĽaNO, SME-RODINA, SaS a Za ľudí priniesol vypísanie predčasných parlamentných volieb na 30. september minulého roka. V nich si väčšina slovenských voličov demokratickým spôsobom zvolila súčasnú národno-kresťansko-sociálnu koalíciu zloženú zo strán Smer ‒ SSD, Hlas ‒ SD a SNS. Týmto spôsobom definitívne ukončili tri a pol ročné chaotické vládnutie Igora Matoviča a Eduarda Hegera a vládnutie bez mandátu tzv. úradníckej vlády L. Ódora. Od novej vlády tak oprávnene očakávajú návrat odbornosti, slušnosti, politickej kultúry a princípov právneho štátu. Začiatok definitívneho konca bývalej štvorkoalície nastal ešte na konci leta 2022, keď jeden z jej partnerov strana SaS odišla do opozície. Hlavným dôvodom tohto rozhodnutia bolo podľa jej predsedu Richarda Sulíka chaotické a neodborné vládnutie vtedajšieho ministra financií, bývalého premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Za odchodom SaS z vlády bolo tiež pretlačenie tzv. protiinflačného balíčka aj za podpory poslancov z Kotlebovej ĽSNS. Svoje zotrvanie podmienili demisiou ministra financií. Tá neprišla.
- HEGER SKONČIL
Nastalo tak krátke obdobie menšinovej vlády Eduarda Hegera (OĽaNO, neskôr Demokrati) s plnou dôverou parlamentu. Strana Richarda Sulíka sa počas troch mesiacov neúspešne snažila vrátiť do vlády tým, že chcela v parlamente odvolať Igora Matoviča z postu ministra financií. Richard Sulík si naivne myslel, že odstavením predsedu OĽaNO z exekutívy prinesie obnovu koalície v pôvodom štvorčlennom zložení. Opak bol však pravdou.
Nesplnené očakávania bývalej koaličnej strany SaS viedli začiatkom decembra 2022 k podaniu návrhu na odvolanie celej vlády Eduarda Hegera. Napriek tomu, že Richard Sulík chcel pôvodne týmto spôsobom iba vytlačiť Igora Matoviča z postu ministra financií, pomery sa však vyvinuli úplne opačným smerom. Zlomovým momentom sa stala kuriózna situácia, keď Matovič niesol svoju demisiu do prezidentskej kancelárie, ktorú o pár sekúnd vytrhol z rúk jej vedúceho pracovníka a následne ju roztrhal. SaS okamžite zmenila názor a v ten istý deň 15. decembra 2022 spolu s celou opozíciou vyslovila menšinovej vláde Eduarda Hegera nedôveru. Nevyriešeným problémom bol však stále neprijatý štátny rozpočet na rok 2023. Tento fakt prinútil Igora Matoviča opustiť post ministra financií. Po zapracovaní pripomienok SaS bývalá štvorkoalícia nakoniec zákon roka schválila. Týmto spôsobom tak bolo zažehnané prípadné rozpočtové provizórium.
- PATOVÁ SITUÁCIA
Nástupom nového roka 2023 premiér bez dôvery Eduard Heger stále veril v obnovenie rozpadnutej štvorkoalície. Po definitívnom odmietnutí Richarda Sulíka sa začali rokovania o možnosti vypísania predčasných volieb. Malo to však háčik. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR z roka 2021 nebolo možné vyvolanie predčasných volieb prostredníctvom referenda alebo ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Ústavní sudcovia sa tejto otázke venovali na základe podania námietky prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá podľa vtedajšej opozície týmto spôsobom zmarila prvé referendum o vypísaní predčasných volieb, ktoré sa malo pôvodne uskutočniť už v roku 2021. Napriek sľubom predstaviteľov bývalej štvorkoalície sa žiadna právna úprava neprijala, ktorá by umožnila skrátiť jej volebné obdobie. Nastala tak patová situácia, ktorá bola vyriešená až koncom januára 2023. Národná rada SR ústavnou väčšinou prijala 25. januára zmenu Ústavy SR, na základe ktorej sa mohli vypísať predčasné voľby. Bolo to však podmienené neskorším termínom predčasných volieb na koniec septembra. Bývalí koaliční partneri tak nesplnili základnú podmienku prezidentky Čaputovej o čo najskoršom uskutočnení predčasných volieb. Podľa pôvodných plánov mala v prípade nesplnenia jej požiadavky vymenovať začiatkom februára úradnícku vládu. No nestalo sa tak. Bývalá koalícia na základe ústavnej novely tak definitívne schválila 31. januára vypísanie predčasných volieb na 30. septembra. V hre však bolo ich uskutočnenie aj v skoršom termíne 27. mája alebo 24. júna. Opozícia však nenašla z radov bývalej štvorkoalície dostatok hlasov.
- NEÚSPEŠNÉ REFERENDUM
V prvom mesiaci minulého roka prebehlo aj referendum s otázkou „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ Ešte pred vyslovením nedôvery vláde Eduarda Hegera ho iniciovala vtedajšia opozícia. Pri kreovaní tejto otázky brala do úvahy aj spomenuté rozhodnutie Ústavného súdu SR z roka 2021. Jej cieľom bolo týmto spôsobom prijať ústavný rámec, ktorý by umožňoval vypísanie predčasných volieb aj bez rozhodnutia Národnej rady SR. Prezidentka Zuzana Čaputová sa i v tomto prípade obrátila na ústavný súd, ktorý 26. októbra 2022 rozhodol, že referendum bude môcť obsahovať len druhú otázku. Prvú „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“ vyhlásil za protiústavnú. Napriek tomu, že v čase jeho konania už bolo na spadnutie vypísanie predčasných volieb poslancami parlamentu, zúčastnilo sa na ňom 1 193 198 voličov, čo predstavovalo 27,25 percenta zúčastnených voličov. Potrebná však bola vyše päťdesiatpercentná účasť. Opozícia napriek tomu slávila úspech. Viac ako milión občanov Slovenskej republiky vyjadrilo nespokojnosť s tri a pol ročným vládnutím bývalej štvorkoalície.
- ÚRADNÍCKA VLÁDA
Pred vymenovaním úradníckej vlády Ľudovíta Ódora sa skupina okolo bývalého premiéra v demisii Eduarda Hegera odčlenila od OĽaNO. Týmto spôsobom sa chcela dištancovať od Igora Matoviča a jeho najväčších pochlebovačov. Z bývalej strany Spolu, ktorá v roku 2020 neúspešne kandidovala spoločne so stranou Progresívne Slovensko, vytvorili nový politický subjekt Demokrati. V predčasných voľbách však totálne prepadli. Jedným z dôvodov bola aj kauza okolo bývalého ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Vtedajší minister životného prostredia Ján Budaj odklepol jeho firme eurofondovú dotáciu vo výške 1,4 milióna eura. Na tento škandál už musela nedobrovoľne reagovať aj hlava štátu. Treba tiež objektívne povedať, že za koniec vládnutia Hegerovho kabinetu mohli aj postupné odchody ministrov financií, zdravotníctva a zahraničných vecí. Vláda bez dôvery v oklieštenej zostave nemohla plnohodnotne vládnuť. Za týchto okolností nebolo možné chýbajúcich ministrov nahradiť.
Vymenovaním úradníckej vlády Ľudovíta Ódora 15. mája 2023 časť verejnosti očakávala upokojenie veľmi napätej politickej situácie. Aj keď jej hlavnou úlohou bolo Slovensko pokojnou cestou doviesť k predčasným parlamentným voľbám, stanovila si tiež za cieľ návrat k odbornému vládnutiu a zvýšenie úrovne politickej kultúry. Podľa očakávaní jej nebola 15. júna parlamentom vyslovená dôvera. Od tohto momentu vládla s dočasným poverením vykonávania kompetencií v obmedzenom rozsahu až do vymenovania riadnej vlády podobne ako od decembra 2022 do mája 2023 vláda Eduarda Hegera. Prezidentka Zuzana Čaputová mala v takomto prípade podľa Ústavy SR väčšiu právomoc nad vládnou mocou. Očakávaný pokoj v spoločnosti však nenastal. Po tom, ako skupina obvinených vyšetrovateľov okolo Jána Čurrilu si u premiéra Ódora a prezidentky Čaputovej vydobyla odvolanie dočasne povereného ministra vnútra Ivana Šimka, ktorý odmietol jedného z nich vymenovať na vysokú funkciu v rámci Úradu inšpekčnej služby, opozícia, predovšetkým Smer ‒ SSD, to využila vo svoj prospech.
- VÝHRA OPOZÍCIE
Po celé obdobie tri a pol ročného vládnutia bývalej štvorkoalície poukazovala na mnohé podozrenia z porušovania princípov právneho štátu niektorými prokurátormi, vyšetrovateľmi a sudcami. Za pravdu jej dávali nielen nahrávky Slovenskej informačnej služby, ale aj niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR. Na základe týchto skutočností získala v predčasných parlamentných voľbách väčšinu v Národnej rade SR. Získala ju aj napriek enormnej snahe predstaviteľov bývalej vládnej moci v rámci predvolebnej kampane čo najviac pošpiniť Roberta Fica a Petra Pellegriniho. To sa im, našťastie, nepodarilo. Súčasná vláda Roberta Fica deklarovala nielen návrat k princípom právnemu štátu, ale aj prešetrenie všetkých podozrení z manipulácií trestných konaní voči ľuďom blízkych Smeru ‒ SSD. Jedným z prvých krokov je avizované zrušenie Špeciálnej prokuratúry pod vedením bývalého politika Daniela Lipšica, čo sa práve v slovenskom parlamente prerokováva. Pre jeho nomináciu na tento post bývalá Matovičova koalícia účelovým spôsobom zmenila zákon. Veľká časť jej predstaviteľov dnes spolu so zvyškom opozície bojkotuje snahu súčasnej koalície presadiť zrušenie Špeciálnej prokuratúry aj za cenu zvolávania protestných zhromaždení po celom Slovensku. Ako sa postupne ukazuje, ich snahou je už viac-menej iba prezentácia Ivana Korčoka ako „ideálneho“ prezidentského kandidáta.
V minuloročných septembrových predčasných voľbách zvíťazila strana Smer ‒ SSD so ziskom 22,94 percenta hlasov voličov. Za jej úspechom stála predovšetkým snaha Roberta Fica poukazovať na neustále porušovanie princípov právneho štátu a amatérskeho a chaotického vládnutia Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Druhé v poradí Progresívne Slovensko so 17,96 percenta dokázalo presvedčiť predovšetkým voličov bývalej štvorkoalície, ktorí si neželali návrt Roberta Fica na čelo slovenskej vlády. Tretí Hlas ‒ SD Petra Pellegriniho s výsledkom 14,70 percenta čerpal z časti voličov bývalej štvorkoalície. Podporu si získal aj medzi ľavicovými voličmi, ktorí videli v osobe Petra Pellegrinho novú tvár v rámci slovenskej sociálnej demokracie. Koalícia OĽaNO, Kresťanskej únie a Za ľudí za svoj 8,89-percentuálny výsledok vďačí nielen svojim nekritickým podporovateľom, ale aj veľkej časti rómskej populácie, ktorá bola podľa všetkého účelovo zmanipulovaná tým, že jej bude po voľbách vyplatených päťsto eur. Napriek tomu, že sa ľudia okolo Igora Matoviča pravdepodobne nedopustili žiadneho trestného činu, neboli ich slová voči tejto časti obyvateľstva v žiadnom prípade úprimné. Do parlamentu sa skoro po ôsmich rokoch vrátilo KDH so ziskom 6,82 percenta voličských hlasov. Za jeho úspechom je návrat časti „kresťanských“ voličov z OĽaNO. SaS si udržala svoje mestské voličské jadro a so 6,32 percenta si bez väčších problémov udržala pozíciu parlamentnej strany. Poslednou stranou, ktorá prekročila potrebnú päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti, bola SNS s 5,62 percenta voličských hlasov. Vďaka tomu, že predseda Andrej Danko otvoril kandidátku pre mimostranícke osobnosti, vznikla po voľbách národno-kresťansko-sociálna koalícia Smer ‒ SSD, Hlas ‒ SD a SNS.
- BOJ PROTI VLÁDE
Krátko po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica čelil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (HlaS ‒ SD) neúspešnému odvolávaniu v Národnej rade SR pre jeho kroky voči tzv. čurrilovcom. Ako trestne stíhané osoby za úmyselný trestný čin boli postavení dočasne mimo službu. Na konci minulého roka nová koalícia začala čeliť aj opozičným protivládnym protestom a zámernému predlžovaniu rokovania parlamentu. Tento stav trvá dodnes. Opozícia nesúhlasí s avizovaným zrušením Špeciálnej prokuratúry a novelizáciou trestných kódexov. Vďaka parlamentným obštrukciám sa na poslednú chvíľu schválil štátny rozpočet pre tento rok. Slovensko tak prvého januára 2024 nevstúpilo do rozpočtového provizória. Treba objektívne povedať, že súčasné aktivity opozície slúžia ako súčasť predvolebnej kampane prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Napriek týmto nepríjemnostiam verme, že nový rok 2024 bude rokom nádejí pre väčšinu slovenských občanov, ktorí si želajú pokojné, dôstojné a konzervatívne napredovanie nášho štátu.
Matej MINDÁR – Karikatúra: Andrej MIŠANEK. Ľubomír KOTRHA