Každý rok sa v tripartite opakuje diskusia o výške minimálnej mzdy. Zástupcovia tripartity aj tento rok predložili svoje návrhy na zvýšenie minimálnej mzdy, pohovorili, podiskutovali, no nedohodli sa na jej konkrétnej výške a rozišli sa. Nedohodli sa. Názory na zvýšenie minimálnej mzdy, najmä odborov a zamestnávateľov, sú diametrálne odlišné. Ani jedni a ani druhí nechcú od svojich požiadaviek ustúpiť. Ostáva potom už len na ministerstve, aby predložilo vláde návrh na jej definitívnu podobu. A takto sa to opakuje každý rok. Verejnosti, ktorá si všíma tento každoročný proces, to pripadá už ako povinné divadielko. Odborníci, ktorí sa tomuto problému a financiám venujú, navrhujú systémové riešenie. Rezortné ministerstvo ani vláda naň doteraz nepristúpili.
■ ŠESŤDESIAT PERCENT
Tohtoročná minimálna mzda je 480 eur. Zamestnanecké odbory ju chcú zvýšiť na nasledujúci rok o 32 percent, to znamená o 155 eur. Minimálna mzda by podľa nich mala byť v roku 2019 až 635 eur a predstavovala by 60 percent priemernej mzdy v našom hospodárstve. Takáto navrhovaná minimálna mzda je pre zamestnávateľov neprijateľná. Ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s takýmto enormným zvýšením minimálnej mzdy na budúci rok nesúhlasí. Samo navrhlo jej zvýšenie o štyridsať eur, čo znamená o osem percent. Na zasadnutí tripartity však ani takáto minimálna mzda vo výške 520 eur neprešla a tripartita ju neprijala. Ministerstvo najskôr takúto výšku mzdy predloží na schválenie vláde.
Minimálnu mzdu treba z času na čas zvyšovať. Dôvodov je viacero. Minimálna mzda je najnižšia mzda za vykonanú prácu za hodinu, za týždeň za mesiac v zákone stanovenom pracovnom čase a podmienkach. Dostávajú ju pracovníci s najnižšou kvalifikáciou a pracovnou zručnosťou. U nás ju poberá ani nie jedno percento zamestnaných. Minimálna mzda má byť aspoň taká veľká, aby kryla minimálne životné náklady pracovníka. Keďže tie rastú, je celkom logické, že by mala aspoň v miere ich rastu rásť aj minimálna mzda. Ak má byť ako-tak motivačná zamestnať sa pre nezamestnaných, tak by mala byť vyššia ako všetky sociálne dávky, na ktoré má zákonom nárok nezamestnaný a sociálne odkázaný človek. O takúto výšku minimálnej mzdy sa usiluje vláda a zamestnanecké odbory.
■ POVAHA MZDY
Minimálna mzda je nielen ekonomická, ale aj sociálna kategória a nástroj odmeňovania. Jej rastom sa znižuje nezamestnanosť a chudoba. Je tiež určitým impulzom na všeobecné zvyšovanie miezd v národnom hospodárstve. Zamestnávatelia nie sú príliš naklonení na jej zvyšovanie aj napriek tomu, že sa im zvyšujú zisky. Rast celkovej priemernej mzdy v hospodárstve štátu a aj rast minimálnej mzdy má svoje opodstatnenie aj v raste dosahovanej produktivity práce. S vytvorenou pridanou hodnotou u nás sa naši zamestnávatelia či už domáci, ale najmä zahraniční nedelia spravodlivo aj na prospech zamestnancov.Zvýšenie minimálnej mzdy na budúci rok na 520 eur tak, ako to navrhuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sa javí ako reálne, objektívne zdôvodniteľné a malo by byť prijateľné aj pre zamestnávateľov. Jej zvýšením by sa mzdové náklady v celkových nákladoch ak by sa zvýšili u zamestnávateľov tak iba nepatrne. S takýmto zvýšením minimálnej mzdy by sa nateraz mali uspokojiť aj zástupcovia zamestnaneckých odborov. Naďalej však ostáva nespokojnosť u zamestnávateľov so spôsobom, ako sa každoročne pristupuje k zvyšovaniu minimálnej mzdy. Aj ekonómovia, ktorí sa zaoberajú danou problematikou, vidia terajší spôsob dohodovania sa o zvyšovaní minimálnej mzdy ako zbytočne komplikovaný a pre členov tripartity frustrujúci.
Je načase, aby si rezortné ministerstvo osvojilo nové pružnejšie riešenie zvyšovania inimálnej mzdy. Malo by navrhnúť model systémového a samočinného zvyšovania s prihliadnutím na faktory, ktoré toto zvyšovanie ovplyvňujú. Takýto model by mal mať dlhodobejšiu platnosť.
Štefan SAMSON ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK