Ruský triumf v Arcachu na úkor poníženého spojenca

thumbnail

Vojnu o Náhorný Karabach ukončila náhla trojstranná dohoda pod kuratelou Moskvy. Vojnu o Náhorný Karabach, resp. Arcach, po šiestich týždňoch ukončila trojstranná dohoda z iniciatívy Moskvy. Prímerie prišlo náhle. Na poslednú chvíľu odvrátilo úplnú porážku Arménov po tom, čo po páde mesta Šuši pristúpili Azeri k záverečnej ofenzíve na metropolu neuznanej Republiky Arcach. Rusi tak de facto odvrátili od Arménov totálnu katastrofu. Vzhľadom na okolnosti a postoj, aký Moskva počas konfliktu zaujala voči svojmu spojencovi, však Rusom v Jerevane nikto nepoďakuje. Arméni sú rozhorčení a ponížení.

Rozhodujúci a definitívny zlom arménskej obrany priniesli boje o Šuši, druhé najväčšie mesto enklávy, situované na výšine len dvanásť kilometrov od Stepanakertu. Šuši, vypínajúce sa na vysokej skale priam v centre enklávy, predstavuje nielen strážnu vežu a vstupnú bránu hlavného mesta, ale zároveň dôležitý symbol. Pád Šuši pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi totiž predznamenal výsledok prvej arménsko-azerskej vojny o nezávislosť arménskeho Arcachu. Jeho udržanie, resp. ovládnutie, sa odvtedy považovalo za dôležitú otázku prestíže. Po páde Šuši bola ďalšia obrana metropoly takmer nemožná.

  • VOJNA DRONOV

Priebeh bojových operácií, ktoré pádu obrany Arcachu predchádzali, potvrdil absolútnu technickú dominanciu síl útočníka. Azerom sa podarilo počas ich ofenzívy obsadiť štyri zo siedmich oblastí, ktoré v bojoch o nezávislosť Arcachu pred takmer tridsiatimi rokmi zabrali Arméni zabezpečiac si takto dodatočné ochranné pásmo okolo Náhorného Karabachu. Azerom sa podarilo enklávu náporom z juhu odrezať od Iránu a systematickým postupom posunuli líniu ofenzívy až pod Stepanakert. Ako uviedol v svojom hodnotení ruský vojensko-politický expert Igor Korotčenko, konflikt vojde do histórie ako prvá moderná vojna 21. storočia. Jej fronty sa stali skúšobným polygónom nielen zúčastnených vojsk. Poznatky, získané počas pozorovania konfliktu, poslúžia aj Rusku a ďalším pozorovateľom na rozpracovanie analýz moderného nekonvenčného spôsobu boja. Jeho najvýraznejším rysom bolo masové použitie dronov ‒ podľa Korotčenka ho možno nazvať „vojnou dronov“. Drony boli základom úspechu azerbajdžanskej ofenzívy. Spôsobili arménskej strane obrovské straty na technike i živej sile, pričom obrana Arcachu na túto hrozbu nevedela adekvátne reagovať. Pomocou dronov sa podarilo neutralizovať dobre vybudovaný konvenčný obranný systém ťažko prístupného terénu, čím Azeri eliminovali jedinú taktickú výhodu obrancov Arcachu.

  • LAČINSKÝ KORIDOR

Zúfalí obyvatelia Stepanakertu, ktorí sa pred časom do kamier ruských TV-staníc pýtali Putin kde si?, sa Putina nakoniec dočkali. Lenže nie podľa ich predstáv. Čakali pomoc spojenca a dočkali sa veľmocenského pragmatizmu v podobe trpkého prímeria, ktoré ich zachránilo pred katastrofou. Dohoda, ktorá má deväť bodov, hovorí o tom, že Arméni okrem štyroch už dobytých oblastí odovzdajú Azerom aj zvyšné tri oblasti, čím sa územie Arcachu vráti do pôvodných hraníc autonómie z čias ZSSR. Z tohto územia sa stiahnu arménski vojaci a kontrolu nad líniou rozhraničenia prevezme 1 960 ruských mierotvorcov, ktorí budú zabezpečovať aj ochranu Lačinského koridoru, cez ktorý prechádza magistrála spájajúca Stepanakert s Arménskom. Kompenzáciu pre Baku predstavuje koridor cez územie Arménska, ktorý má spájať Azerbajdžan s enklávou Nachičevan, čím sa Azerom splnilo vytúžené spojenie s Tureckom. V dohode sa hovorí aj o návrate utečencov, čo však treba brať s rezervou.

  • NEPOSLUŠNÝ JEREVAN

Konflikt sa popri technickej inovatívnosti od začiatku vyznačoval ešte jednou osobitosťou ‒ asymetrickosťou postojov spojencov zúčastnených strán konfliktu. Kým Azerbajdžan šiel do vojny na popud a za výraznej podpory čoraz agresívnejšieho „staršieho brata“ z Ankary, Arcach sa mohol spoľahnúť len na podporu Arménska. Jerevan však ostal prakticky osamotený s papierovými záväzkami spojeneckej Moskvy v prázdnych rukách. Už od začiatku konfliktu Moskva prekvapila razením tézy o neutrálnom, vyváženom prístupe k obom stranám. Túto líniu odzrkadľovali aj ruské médiá, ktoré hlásali, že oba národy sú Rusom rovnako blízke, s odôvodnením, že po oboch stranách frontovej línie stoja „naši“ (rozumej sovietski, resp. postsovietski občania).

Tento „humánny prístup“ má aj svoje pragmatické veľmocenské pozadie. V zložitej geopolitickej hre, v ktorej Ankara začína zohrávať čoraz výraznejšiu rolu, nebolo pre Moskvu účelné vyhrocovať vzťahy s nádejným, no nevypočítateľným spojencom Erdoganom. Rovnako nebolo prínosné kaziť si vzťahy s čoraz perspektívnejším Azerbajdžanom, a to len pre neperspektívne a nevďačné Arménsko, ktoré pred dvoma rokmi farebnou revolúciou odstránilo tamojší skorumpovaný režim podporovaný Kremľom. Konflikt kremeľským stratégom umožnil bez straty tváre vytrestať neposlušný Jerevan, ktorý Moskva nechala vykrvácať, aby ho mohla dostať pod totálnu kontrolu, čím si posilnila pozície v regióne, a zároveň sa jej podarilo udržať vzťahy s Baku a Ankarou. Moskva si ponechala v rukách aj dôležitý kľúč nedoriešeného statusu enklávy, ktorý jej v kombinácii s vojenskou kontrolou oblasti aj v budúcnosti umožní vytvárať účinný tlak na obe strany konfliktu. Jedným slovom, Rusi dosiahli brilantný diplomatický úspech s čerešničkou na torte v podobe očakávaného skorého pádu „sorošovského“ Pašinjana.

KALICH BLENU

Úspech má však horkú príchuť pre toho, kto najviac stratil, a to sú, paradoxne, práve ruskí „chránenci“  Arméni, ktorých Moskva nechala vypiť kalich horkosti do dna. Náhle prímerie pod bránami Stepanakertu dokazuje, že Moskva, ak by chcela, mohla konflikt zastaviť skôr, možno hneď na začiatku. Stačil ráznejší postoj, ktorý by odradil Baku. Naopak, moskovská blahovôľa a „neutralita“ pôsobila pre Alijeva ako požehnanie. Moskva, ktorá s takou vervou bráni Asada či Lukašenka, nechala svojho spojenca napospas osudu, aby mu v poslednej chvíli pripomenula, od koho závisí. Toto je najnepríjemnejší poznatok z konfliktu pre mnohých romantikov. A nielen v Arménsku.

Martin JARINKOVIČ – Foto: ZATL

Text k obrázku:

Po ohlásení náhleho prímeria sa v centre Jerevanu strhli protesty rozhorčených Arménov, ktorí dokonca vtrhli do budovy parlamentu. Očakávaný pád vlády Nikolu Pašinjana môže destabilizovať krajinu a ohroziť mier.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.