Ivan GAŠPAROVIČ: Nová prezidentka bude musieť prijímať kompromisné rozhodnutia. Emeritný slovenský prezident Ivan GAŠPAROVIČ stál na čele Slovenska dve funkčné obdobia. Ako bývalý predseda Slovenskej národnej rady stál pri vzniku našej štátnosti. Pre Slovenské národné noviny poskytol exkluzívny rozhovor o aktuálnych otázkach domácej a európskej politiky.
- Slovensko má za sebou piatu priamu voľbu hlavy štátu. Ako hodnotíte, že slovenskí voliči si vybrali po prvý raz v ére samostatnosti za prezidenta ženu?
Ak by som to zobral od priebehu volebnej kampane, tak treba na začiatku povedať, že pani Čaputová začala kampaň ešte v roku 2017 s dobrým finančným zabezpečením. O niekoľko týždňov neskôr začal svoju kampaň aj pán Mistrík. V tomto mali náskok oproti ostatným kandidátom, ktorí začínali oveľa neskôr. To druhé, čo bol opäť náskok pred ostatnými ‒ pán Mistrík a pani Čaputová začali spolu rokovať o tom, že v budúcnosti by sa mohli spojiť. Znamenalo to, že ten, kto bude mať priebežne lepšie výsledky, následne prevezme všetko to, čo dovtedy v kampani jeden z nich nazbieral. Bol to veľmi významný krok. Ten ďalší bol v tom, že prakticky išlo o ženu nepolitičku, angažujúcu sa v občianskych združeniach, ktoré o sebe často hovoria, že sú apolitické, ale ‒ a to si myslím ‒ je veľmi ďaleko od pravdy. Toto boli tri také prvé momenty. No a, samozrejme, ten najpodstatnejší a najdôležitejší (popri peniazoch) bola podpora médií. Po tom, ako sa vzdal pán Mistrík v jej prospech, médiá ju okamžite začali vykresľovať ako nestranícku političku, ktorá chce robiť politiku pre všetkých ľudí a chce odstrániť krivdy vo vzťahu k občanom. Boli to len liberálne a niekedy až populistické programy, ktoré sa v reálnom živote nedajú splniť. Začali presahovať jej postavenie, ale u ľudí získavala postupne stále väčšie a väčšie sympatie. Treba povedať aj to, že do veľkej miery ovplyvnila politickú atmosféru aj nešťastná tragédia, ktorá sa stala s novinárovi a jeho snúbenici. Ľudia sa začali deliť na „dobrých“ a „zlých“. Prevládali emócie a občan často nemal celkom reálny prehľad o skutočnostiach. Bol v rozpakoch, komu má a komu naopak nemá dôverovať. Médiá, občianske združenia a opoziční politici systematicky útočili na políciu a prokuratúru. V niečom mali pravdu, v niečom naopak nie. Sami policajti boli z toho nervózni. Dodnes stále nevieme, čo sa v skutočnosti stalo a prečo sa to stalo. Od začiatku som sa vyjadroval, že policajtom dôverujem. Im musí najviac záležať na tom, aby sa tento prípad doviedol do úspešného konca, dôkladne sa vyšetril a vyvrátila sa nedôvera, ktorá vo vzťahu k polícii pretrváva. Proti súčasnej vládnej koalícii a niektorým prezidentským kandidátom sa postavili nespokojní ľudia v uliciach, učitelia a roľníci na traktoroch. Toto všetko napokon rozhodlo, že pani Čaputová zvíťazila v prvom kole pred ostatnými kandidátmi s veľkým náskokom. Do finále sa dostala s pánom Šefčovičom. Ten mal najväčší hendikep v tom, že svoju kampaň začal ako posledný. V jeho neprospech hralo aj to, že bol ako kandidát navrhnutý stranou Smer a bývalým premiérom Ficom. Slovenská politická sféra sa úplne rozbila. Najsilnejší zostal v tomto momente, pokiaľ ide o voľby prezidenta SR, sektor zastupujúci liberálne pravicové a ľudové strany. Tým došlo k naplneniu predstav ľudí z ulice a obhajcov liberálnej filozofie, takže pani Čaputová vyhrala s pomerne veľkým náskokom.
- Prezidentské voľby ukázali veľkú názorovú polarizáciu slovenskej spoločnosti. Aké kroky môže budúci prezident SR urobiť, aby spájal, zjednotil a upokojil všetkých občanov?
V prvom rade musíme akceptovať to, že pani Čaputová bude budúcou slovenskou prezidentkou. Sám som jej aj zagratuloval k víťazstvu napriek tomu, že nebola mojím kandidátom. Čoskoro sa stane prezidentkou a bude záležať len na nej, do akej miery bude napĺňať svoj volebný program vo vzťahu k občanom, ktorý však nebol konkrétny, skôr všeobecný ‒ v tézach spravodlivosť, slušnosť, dobrí ľudia... Nebude to mať jednoduché. Pred voľbami v jednom rozhovore som povedal, že ten kandidát, ktorý zvíťazí a stane sa novým prezidentom, bude mať veľmi sťaženú úlohu. Slovensko je veľmi rozbité politicky a dá sa povedať, že aj sociálne. Zjednocovať politické strany, ktoré sú dnes, bohužiaľ, medzi sebou nielen politickými, ale aj fyzickými protivníkmi, bude veľmi náročné. Často môžeme počuť, ako sa poslanci napádajú medzi sebou. Spomeniem aj ten nešťastný status istého nemenovaného študenta z bratislavského gymnázia, ktorý dokonca napísal, že všetkých národovcov treba strieľať. Nad tým sa treba zamyslieť. Veď predsa patrí do portfólia, ktoré volilo pani Čaputovú. Takže budúca pani prezidentka bude mať veľmi ťažkú úlohu z hľadiska zjednocovania politických strán, ale najmä občanov. No a ten druhý problém je, že dnes je Európska únia vstave, keď nevieme, čo bude zajtra. To všetko sú problémy, ktoré si budú vyžadovať silnú osobnosť so schopnosťou prijímať pozitívne kompromisné rozhodnutia.
- Je nesporné, že dnes hrá pri každých voľbách dôležitú úlohu politický marketing. Nová forma politickej kampane najmä na sociálnych sieťach dokáže zmobilizovať množstvo potenciálnych voličov...
Určite áno. Sociálne siete dnes zohrávajú veľmi veľkú úlohu najmä v tom, že sú nekontrolovateľné a nezodpovedné za to, čo zverejnia. Ak neexistuje nijaká sankcia, diskusia sa môže vyvinúť tak, že sa nedá ukontrolovať. Pri rozhovore s jedným novinárom som dostal otázku, či existujú nezávislé médiá. Jednoducho som s presvedčením odpovedal, že neexistujú. Každé jedno médium je závislé. Ak by som trebárs ja sám nejaké vlastnil, tak by bolo rovnako závislé od mojej filozofie a predstavy. Mňa nezaujíma, či sú média závislé alebo nezávislé. Mňa zaujíma ‒ a aj ľudí by malo zaujímať ‒ či píšu pravdu!
- Neúspešný kandidát národných síl Štefan Harabin podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR. Argumentoval tým, že prvé, ale aj druhé kolo neprebehlo ústavným a zákonným spôsobom. Má ústavný súd potenciál, aby toto podanie posúdil?
Ústavný súd SR je inštitúcia, ktorá má dozerať na dodržiavanie zákonov, najmä vyplývajúcich z jednotlivých článkov Ústavy SR. Preto je veľmi dôležité, aby sa tam dostali čestní a zodpovední ústavní sudcovia s dobrým odborným vzdelaním. To, či spĺňajú tieto kritériá, musia rozhodnúť občanmi volení poslanci NR SR spolu s prezidentom. Veľmi som privítal, keď sa minulý rok dostal do NR SR návrh nového ústavného zákona, ktorý mal určovať jasné podmienky pre kandidátov na ústavných sudcov. Táto novela počítala s tým, aby sa zvýšilo kvórum poslancov potrebné na zvolenie kandidáta. Lenže nad týmto všetkým je nadradený charakter. Môžete byť vynikajúci odborník s kvalifikovanou praxou, ale záleží len na vašom charaktere. Ak si niekto myslí, že voľba ústavných sudcov sa dá urobiť mimo politiky, je na omyle. Vždy ho musí niekto navrhnúť a vždy ten niekto je v buď v pozícii občianskej, alebo straníckej, v podstate vždy aj viac-menej politicky orientovaný.
- Slovensko v máji čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Očakáva sa nárast euroskeptických antieurópskych strán vo väčšine členských štátov EÚ. Myslíte si, že sa Európska únia aj napriek tomu bude pokúšať hlbšie integrovať?
Hlbšiu integráciu Európskej únie už navrhoval súčasný francúzsky prezident Macron. Ale nemyslím si, že po voľbách do Európskeho parlamentu tento návrh jednoznačne prejde, a podobných návrhov bude ešte viac. Určite bude diskutovaný, ale bude záležať na tom, do akej miery budú v Európskom parlamente zložené jednotlivé politické frakcie. Vyzerá to tak, že novými europoslancami sa stane viac extrémistických a euroskeptických politikov. Aj preto som presvedčený, že na pôde Európskeho parlamentu dôjde k tvrdým názorovým debatám a Slovensko sa bude musieť k tomu postaviť. Veľmi bude záležať na tom, kto nás bude zastupovať. Myslím si, že Európska únia bez určitej reformy do budúcnosti nebude môcť fungovať. Sú to najmä otázky týkajúce sa aj určitej suverenity národných štátov, a takisto spoločnej európskej a svetovej politiky. Všetko sa to bude odvíjať, do akej miery bude možná najmä ekonomická spolupráca na európskej a celosvetovej úrovni s USA, Čínou, Indiou, Ruskom a ostatnými. Všetky tieto otázky v blízkej budúcnosti bude treba riešiť nielen verbálne, ale aj konkrétnymi krokmi a rozhodnutiami. To bude veľmi ťažké, a preto by som chcel podotknúť, že aj keď nie všetci členovia EÚ sú v NATO, harmonizácia EÚ a NATO bude potrebná najmä v oblasti ochrany a bezpečnosti.
- V tomto roku si pripomíname pätnáste výročie vstupu Slovenska do EÚ a NATO. Ako hodnotíte naše doterajšie členstvo v týchto organizáciách?
Veľmi pozitívne. Ako bývalý prezident SR som chodil na zasadnutia v rámci EÚ, ale najmä pokiaľ ide o zasadnutia NATO. Slovensko tam zohralo svoju úlohu a naplnilo zodpovednosť, ktorú z týchto členstiev malo. Áno, hovorí sa, že sme nedávali v rámci štátneho rozpočtu dve percentá HDP na obranu. Myslím si, že na Slovensko nemôže ísť v tomto smere nijaká výčitka. Ak by sme boli len my neplatiči, tak áno, ale neplnili to ani Nemci, Francúzi, dokonca nikto. V rámci našich možností sme si splnili svoju úlohu v týchto inštitúciách absolútne zodpovedne, rovnako aj v misiách.
- Súčasná vládna koalícia sa sporí či prijať, alebo neprijať stopäť miliónov amerických dolárov na modernizáciu slovenských vojenských letísk. Ako hľadíte na túto ponuku od USA z pozície bývalého prezidenta SR?
Slovenská republika dobrovoľne vstúpila tak do Európskej únie, ako aj do NATO. Z týchto členstiev nám vyplývajú určité povinnosti, ale aj zodpovednosť. Pokiaľ ide o túto konkrétnu otázku, je to bilaterálna zmluva medzi SR a USA, ktorá je mimo NATO. Nedovolím si jednoznačne ju hodnotiť, pretože som ju nečítal. Neviem, čo je v nej, viem len obrysy z debát. Ale môj názor je asi takýto. Odmietnuť vyše sto miliónov dolárov na úpravu našich vojenských letísk, ktoré zostanú na Slovensku, sa neodmieta. Druhá otázka je ‒ čo za to? Američania si môžu chcieť na našom území postaviť vlastné vojenské sklady pohonných hmôt, prípadne sklady na arzenál. Nevieme ani, či by sa táto prípadná výstavba financovala z tejto ponúkanej sumy, alebo nie. Zatiaľ hovorím, že žiadna suverenita by sa nenarušila,ak by sme si naše vojenské letiská len zrekonštruovali pre naše potreby. Musíme si však položiť aj ďalšie otázky. Či v rámci tejto zmluvy by chceli Američania na našom území budovať vlastnú infraštruktúru okolo vojenských letísk? Budú ochotní americkí vojaci a ich personál rešpektovať slovenské zákony? Alebo si vymedzia nejaké teritórium, v ktorom budú platiť americké zákony? To už sú otázky, nad ktorými je potrebné sa zamyslieť. Takže z tohto hľadiska si myslím, že je správne, ak prebieha diskusia okolo toho, do akej miery môžeme na takúto zmluvu pristúpiť a kedy už nie.
- Ako bývalý predseda SNR ste boli pri vzniku samostatnej SR. Ako hodnotíte jej viac ako dvadsaťpäťročný príbeh?
To je na dlhú debatu, takže teraz iba stručne. Za roky od vzniku samostatnosti Slovensko urobilo veľmi veľké pokroky vo všetkých oblastiach. V zahraničnej politike sme sa postupne dostali do pozície, keď sme všade pozitívne vnímaní. Máme dobré meno aj napriek tomu, že dnes sa niektorí politickí predstavitelia vyjadrujú, že Slovensko je mafiánsky štát. Nie je to pravda. Áno sú tu určité nedostatky z tohto pohľadu, ale Slovensko ich rieši, a som presvedčený, že ich vyrieši. Vo všeobecnosti ľudia chcú mať pokoj, mier a chcú pracovať. Veľmi rýchlo prekonáme aj niektoré negatívne javy, ktoré viedli k nepokojom. Bude však k tomu musieť prispieť aj nová budúca vláda a nová pani prezidentka.
- Akú úlohu by mala v súčasnosti zohrať Matica slovenská?
Matica slovenská mala počas svojej existencie rôzne obdobia, keď pracovala a keď naopak nie. Dokonca istý čas nevenovala nijakú pozornosť oblastiam, ktoré boli jej výlučnou záležitosťou. Napriek tomu som presvedčený, že aj dnes musí mať svoje vyhranené postavenie vo vzťahu k slovenskej histórii a ku kultúre. Aj keď nestratila svoju potrebnosť, musí presne vedieť, kde a ako má pôsobiť. Veľmi rád prichádzam každý rok do Šale na matičnú súťaž Šaliansky Maťko alebo do Nových Zámkov na literárnu súťaž Mám rád slovenčinu..., kde svoje literárne diela prezentujú deti našich krajanov žijúcich v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku, Česku a na Ukrajine. Mám obrovskú radosť, keď si môžem vypočuť deti krajanov, ako krásne po slovensky recitujú a prejavujú svoje dobré znalosti o slovenskej histórii. Aj toto je jeden z krokov Matice slovenskej, ktorá by mala naše bohaté dejiny chrániť a stále pripomínať.
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: archív SNN, TASR, teraz.sk