Agresívny liberálny fašizmus dehumanizuje Slovensko
Po skončení výjazdového rokovania vlády Slovenskej republiky v Handlovej na Námestí baníkov v stredu 15. mája 2024 spáchal dôchodca Juraj Cintula politicky motivovaný atentát na štvornásobného premiéra Roberta Fica. Nielen pre Slovensko, ale pre celý demokratický svet to bol šok. Posledný atentát na európskeho politika Olafa Palmeho (švédskeho premiéra) bol spáchaný v roku 1986. Útok na predsedu slovenského kabinetu treba nazývať pravým menom ‒ „politický útok“. Nielen o tom sme sa rozprávali s bývalým prezidentom Policajného zboru SR a súčasným poslancom Národnej rady SR Tiborom GAŠPAROM (Smer ‒ SSD).
Aké myšlienky sa premietali vo vašom vnútri, keď ste sa dozvedeli o tomto tragickom incidente?
Mal som zmiešané pocity. Úprimne, bol som na malú chvíľu aj trochu prekvapený. Nechcel som vôbec uveriť tomu, že sa niekto pokúsi o atentát na Roberta Fica. Mal som preto pocit krátkodobej bezmocnosti a znechutenia z toho, kam sme ako spoločnosť s dlhodobo pestovanou nenávisťou dospeli.
Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa polarizovala slovenská spoločnosť do takej miery, že sa vytvorili dva nezmieriteľné tábory. V tom čase ste pôsobili ako prezident policajného zboru. Pod tlakom ulice ste museli opustiť túto funkciu. Vidíte zárodok súčasnej vyhrotenej situácie práve v tomto období?
Stav, v akom sa dnes nachádza slovenská spoločnosť, je predovšetkým výsledkom štrnásťročného pôsobenia istej politickej strany v parlamente. Okrem toho prebieha u nás paralelne aj súboj istých hodnotových systémov. Jedným z nich je i agresívny liberálny fašizmus. Toto všetko prinieslo stav, keď sa začali vo verejnom prostredí niektoré osoby s iným politickým názorom a hodnotovým presvedčením dehumanizovať. Pomocou spriaznených liberálnych médií sa dodnes vykresľujú ako osoby ohrozujúce demokraciu a existenciu Slovenska. Ak táto manipulácia funguje niekoľko rokov, potom sa stokrát povedaná lož stáva pravdou. Preto mnohí ľudia následne dospeli do akéhosi štádia bezmocnosti, ktorého výsledkom bol aj atentát na demokraticky zvoleného predsedu vlády. Čo sa týka vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, treba povedať jeden dôležitý fakt. Dodnes nepoznáme jej skutočných objednávateľov. Ako vtedajší policajný prezident som už vtedy povedal, že súvisí s jeho novinárskou činnosťou. Nie však voči konkrétnym politikom. Ako investigatívny novinár odhaľoval aj možnú závažnú trestnú činnosť osôb z prostredia daňových podvodníkov a páchateľov podozrivých z trestnej činnosti na úseku pohonných hmôt. Preto je dnes dôležité dozvedieť sa, kto bol objednávateľ. Táto vražda bola politicky zneužitá. Nastal pokus „ulice“ odvolať vtedajšiu koaličnú vládu Smeru ‒ SSD a dosiahnuť predčasné voľby. Odvtedy sa veľmi často prejavovali agresívne útoky na konkrétne osoby ‒ vrátane Roberta Fica.
Po nástupe vlády pod vedením OĽaNO sa začal hon na opozíciu. Aj vy osobne ste sa stali obeťou politicky motivovaných procesov a ocitli sa vo väzení. Akým spôsobom vás osobne ovplyvnil ročný pobyt vo vyšetrovacej väzbe?
Napriek tomu, akým spôsobom sa manipulovala verejná mienka voči členom a nominantom Smeru ‒ SSD, nemyslel som si, že sa dostaneme až do štádia kriminalizácie za účasti konkrétnych osôb v orgánoch činných v trestnom konaní, priamo napojených na vysokých politických predstaviteľov bývalej štvorkoalície. Namiesto liberálnych médií nastúpil priamo štát v osobách bývalého predsedu vlády Igora Matoviča, bývalého ministra vnútra Romana Mikulca a bývalých policajných riaditeľov Petra Kovaříka a Štefana Hamrana. Spolu s nimi sa na týchto politicky motivovaných procesoch spolupodieľali aj vybraní vyšetrovatelia, sudcovia a prokurátori. Počas svojho ročného pobytu vo väzbe som vykonal niekoľko vlastných vnútorných analýz. Dnes patrí veľká vďaka všetkým ľuďom, ktorí boli ochotní zadovážiť priame dôkazy o týchto manipuláciách. Verím, že príde čas, urobí sa odpočet a dá sa vysvedčenie aj v podobe trestných stíhaní všetkým ľuďom, ktorí vtedy krivili právo a spravodlivosť a urobili si z trestného poriadku trhací kalendár spôsobom, ktorý bol nehumánny. Nepoužijem slovo nekresťanský, pretože vo väzbe zomierali ľudia iba preto, že sa im účelovo vytvárali zlé podmienky. Treba jasne povedať, že to vždy boli nevinné osoby, pretože ešte neboli právoplatne odsúdené. To sa nedá ináč nazvať ako zverstvo. Napríklad bývalí policajní vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu nemali problém baviť sa na účet toho, kto si zobral život. Zabávali sa aj na tom, či majú dosť lana, aby si mohli zobrať život ľudia, ktorých vyšetrovali a na ktorých vyvíjali nátlak. Pre nich bol a dodnes je ľudský život niečo bezcenné.
Ako vnímate politikov bývalej štvorkoalície považujúcich sa za kresťanov, ktorí vedome a bez akejkoľvek hanby pre svoj osobný a politický prospech tolerovali tieto činy?
Ich správanie považujem za neúprimné a odsúdeniahodné. Veď je to úplne scestné a v rozpore aj so všetkými zásadami etiky a morálky. Ak sa raz verejne hlásim za skutočného kresťana, tak na druhej strane nemôžem predsa tolerovať zverstvá, ktoré kresťanstvo doslova odsudzuje. To, že sa nepostavili proti tomu, že ktosi napísal vymyslený úradný záznam, ktorý docielil to, že sa niekto dostal do väzby v Prešove a bolo mu následne zakázané komunikovať s rodinou, a vediac, že táto osoba bola stíhaná za vymyslenú trestnú činnosť, tak to už nepotrebuje ďalší komentár.
Počas bývalej vlády bol krivo obvinený aj súčasný predseda kabinetu Robert Fico, na ktorého bol prednedávnom vykonaný politicky motivovaný atentát. O jeho nevzatí do vyšetrovacej väzby začiatkom mája 2022 rozhodli dva hlasy vtedajších koaličných poslankýň z hnutia OĽaNO Romany Tabák a Kataríny Hatrákovej.
Roberta Fica sa v tom čase snažili odstrániť z verejného života ako osobu s významným politickým vplyvom na Slovensku. Od svojho vstupu do politiky v roku 1992 robí politiku, ktorá oslovuje veľké skupiny slovenského obyvateľstva. Preto vtedajšia vládna garnitúra hľadala v jeho osobnom živote niečo, čo by ho mohlo kompromitovať. Predtým jej predstavitelia cez médiá a sociálne siete už vykrikovali, ako zo štátneho rozpočtu ukradol tridsať miliárd eur. A keďže bolo potrebné naplniť tieto slová aj po formálnej stránke, nastúpila fáza jeho reálnej kriminalizácie pomocou tých osôb, o ktorých som už hovoril. Najskôr z neho chceli urobiť extrémistu. Začali ho trestne stíhať za komentovanie niektorých výrokov vtedajšieho poslanca Milana Mazureka. Neskôr ho obviňovali za účasť na proteste. No a vyvrcholilo to tým, že spravili z neho člena zločineckej skupiny. Toto obvinenie mimochodom neskôr zrušila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako nezákonné. Malo súčasne poslúžiť aj na to, aby Robert Fico nemohol vykonávať predvolebnú kampaň. Som tiež presvedčený, že aj na neho by bol vo väzbe vytváraný obrovský tlak, aby si aj on ublížil ‒ možno aby si siahol na život. A keďže sa ani toto, chvalabohu, nepodarilo, neskorší vývoj umožnil Robertovi Ficovi vyhrať predčasné parlamentné voľby. Od jeho nástupu do úradu sa v spoločnosti zhromažďovalo toľko nenávisti, že nakoniec jednotlivec osobnostne zlyhal a pokúsil sa zabiť demokraticky zvoleného predsedu vlády.
Výsledky minuloročných jesenných predčasných volieb rozhodli o súčasnom zložení Národnej rady SR. Po vymenovaní vlády sa ešte viac zintenzívnil boj proti Robertovi Ficovi. Povedali by ste v tom čase, že by mohol byť ohrozený člen demokraticky zvolenej vlády?
V septembri a októbri ešte nie. Predvolená kampaň bola všelijaká. Ale za tie roky útokov na stranu Smer ‒ SSD vymyslenými faktmi som si myslel, že po voľbách sa veci upokoja. Následne prišli do parlamentu rýchle zákony. Pomocou nich sa začali prijímať zmeny, ktoré sme sľubovali ľudom v predvolebnej kampani. Všímal som si, že vtedy sa významne zradikalizovala činnosť opozície. Akýkoľvek zákon sa prijímal, hneď jej predstavitelia zvolávali demonštrácie do ulíc. Na protestoch sa začali opäť objavovať agresívne heslá ako „Fico do basy!“, „Dosť bolo Fica!“ a podobne. Pomocou opozície a liberálnych médií tak verejná mienka postupne gradovala do takej miery, z ktorej vzišiel politicky motivovaný atentát na predsedu vlády Roberta Fica.
Súčasťou prezidentskej kampane boli veľké opozičné protesty proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry SR a novelizácii trestných kódexov. Po druhom kole neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok sa na adresu súčasnej koalície vyjadril slovami: „Toto vám nezabudnem!“ Podľa informácií sa atentátnik zradikalizoval práve v tomto období. O čom vypovedá táto skutočnosť?
Musím povedať, že na slová neúspešného kandidáta na prezidenta Ivana Korčoka som reagoval aj ja. Jeho zdvihnutý prst a slová „Toto vám nezabudnem!“ je na človeka jeho úrovne absolútne neprijateľné a odsúdeniahodné. Okrem toho máme zverejnenú časť výpovede atentátnika Juraja Cintulu. Pred vzatím do väzby sudcom jasne pomenoval politický motív svojho konania. To, že chcel odstrániť Roberta Fica z postu predsedu vlády, podľa mňa spĺňa aj právnu kvalifikáciu trestného činu terorizmu. Pevne verím preto, že aj orgány činné v trestnom konaní to prekvalifikujú. Treba tiež povedať, že z výsluchu vyplynulo i to, že bol pravdepodobne v kontakte s konkrétnymi opozičnými politikmi na celoštátnej a regionálnej úrovni. Vo verejnom priestore sa objavili aj fotky s konkrétnym regionálnym politikom strany Demokrati ‒ najmä na protestoch počas výjazdových zasadnutí vlády. Osobne si preto myslím, že možno išlo o skupinu osôb, ktorú niekto zaplatil a regulovaným spôsobom posielal na tieto výjazdové zasadnutia, aby tam robili krik. Toto moje tvrdenie vyvodzujem zo skutočnosti, že krátko po atentáte bol zmazaný facebookový profil atentátnika Juraja Cintulu. Vidím to ako snahu niekoho zmariť vyšetrovanie, aby sme sa ako spoločnosť nakoniec nedozvedeli, že radikalizácia páchateľa bola spôsobená konkrétnymi politikmi z istej politickej strany. Počkajme na dôkazy. Toto všetko považujem zatiaľ za úvahu, ktorá sa však odvodzuje od nejakých dnes už konkrétnych skutočností.
Myslíte si, že jednou z príčin vyhrotenej slovenskej spoločnosti je aj strata akýchkoľvek morálnych hodnôt?
Začnime tým, že páchateľ Juraj Cintula stratil akúkoľvek hodnotu vo vzťahu k životu. On môže hovoriť, že nechcel Robertovi Ficovi vziať život. Ale keď strieľate na hruď a brucho, kde sa nachádza niekoľko životne dôležitých orgánov, so zbraňou kalibra deväť milimetrov, musíte počítať s tým najhorším. Takže pre neho samotného už ľudský život neznamená nič. To isté môžeme povedať aj o mnohých heslách, ktoré sa používali na nedávnych opozičných protestoch. To, že protestujúci vykrikovali, že „Robert Fico patrí do basy!“, a nie sú na to žiadne relevantné dôvody, znamená, že aj im sa zmenilo hodnotové a morálne videnie sveta.
Myslíte si, že mohla premiérova ochranka zabrániť tomuto politicky motivovanému atentátu?
To, či zlyhali konkrétni jednotlivci, alebo systém ochrany predsedu vlády, ukáže až kontrola, ktorá podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka prebieha. Treba si uvedomiť, že to bol v histórii Slovenska prvý atentát na takého významného ústavného činiteľa, ako je predseda vlády. Objektívne preto treba povedať, že s týmto nikto z ochrankárov nemal žiadnu skúsenosť. Áno, veľa teoretikov už zhodnotilo z rôznych uhlov pohľadu ich zásah a videli v ňom nejaké chyby. Počkajme však na záver a potom budeme vedieť či zlyhal jednotlivec, alebo systém ako taký.
Akým spôsobom zmenil Slovensko atentát na premiéra Roberta Fica?
Osobne si myslím, že s odstupom pár týždňov od atentátu nevidím bohužiaľ zásadné zmeny ani v správaní ľudí. Možno mnohí z nich sú opatrnejší vo vyjadrovaní na internete, keďže vedia, že orgány činné v trestnom konaní vedú proti nenávistným prejavom trestné stíhania. Rozdelenie spoločnosti však, bohužiaľ, naďalej pretrváva. Niektoré médiá sa správajú, ako keby sa žiadny atentát nestal. Kým pri vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice hystericky a hyperbolizovaným spôsobom vnášali do spoločnosti nevraživosť ku konkrétnym ľudom a politikom, dnes namiesto toho, aby sa pozreli do zrkadla a priznali si podiel spoluzodpovednosti, tvária sa, že podstate sa skoro nič nestalo. Dokonca mnohí konkrétni novinári sa podľa mňa úplne zbláznili, pretože stále pokračujú v nenávisti voči predsedovi vlády. Uvidíme tiež, či sa zmení aspoň politická kultúra v parlamente. Pri najbližšej schôdzi zistíme, či opozícia upustí od svojej doterajšej rétoriky.
Ako môžu koaliční aj opoziční politici upokojiť túto dlhodobo polarizovanú spoločnosť?
V prvom rade vlastným správaním a svojimi verejnými prejavmi, pretože ľudia vnímajú, či vystupujete pokojne, argumentačne a vecne, alebo či ste agresívny a bez argumentov. Chcem veriť preto, že každý v prvom rade začne sám od seba. Upokojovať neznamená, že teraz urobíme za všetkým hrubú čiaru. Vždy treba pomenovať, čo bolo príčinou nejakého následku, a od toho potom odvinúť svoje ďalšie konanie. K upokojeniu spoločnosti by pomohlo aj reagovanie najmä opozičných politikov na konkrétne fakty. Mne osobne sa niekoľkokrát stalo, že počas diskusií v parlamente alebo médiách som im predložil konkrétne fakty a oni tvrdili, že neexistujú. Toto sa musí konečne zmeniť.
Zhováral sa Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR – Foto: autor