O hrozbách a problémoch s migračnou krízou sa vedelo od začiatku. Už v roku 2015 na vrchole migračnej krízy bezpečnostné služby Nemecka upozorňovali Angelu Merkelovú na hrozby vyplývajúce z neriadenej masovej migrácie z Afriky a Blízkeho východu. Nemeckú vnútornú politiku vtedy doslova šokoval dokument bývalého šéfa nemeckej rozviedky Augusta Hanniga a ďalších bezpečnostných expertov. Podľa nich migračná vlna, ako píše Die Welt, „destabilizuje celé Nemecko, radikalizuje spoločnosť a donúti mnoho ľudí odísť z Nemecka“. Niekoľko rokov rástli obavy v bezpečnostných zložkách vo vzťahu k migračnej politike Nemecka. Jediné dôsledky kritiky boli výmeny vedenia bezpečnostných organizácií, ako je rozviedka či kontrarozviedka, aby sa ďalšie hlavy týchto zložiek neprotivili oficiálnej politike. Angela Merkelová, ako aj celá vláda o hrozbách vedeli, no aj napriek tomu flagrantne porušili Dublinské dohody a vpustili do Európy státisíce nepreverených osôb.
■ SLEPÁ ÚSTRETOVOSŤ
O to paradoxnejší bol ústretový postoj po tom, čo v rokoch 2010 až 2011 viacerí vysokí predstavitelia priznali krach koncepcie multikulturalizmu v Európe. Tento fakt formálne priznali vlády ekonomicky najsilnejších štátov EÚ.V októbri 2010 v Postupime prehlásila Angela Merkelová, že politika multikulturalizmu zlyhala. To isté vyslovil vo februári 2011 britský premiér David Cameron na konferencii o bezpečnosti v Mníchove. O niekoľko dní neskôr to všetko zopakoval francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Do informačného priestoru od oficiálnych činiteľov súčasne prenikli vyjadrenia, ktoré boli len pár mesiacov predtým nemysliteľné ‒ tak ako je to aj dnes, až na pár vzbúrencov z krajín bývalého východného bloku. Žeby náhle precitnutie a víťazstvo zdravého rozumu? Optimizmus bol zjavne predčasný. V roku 2015 zažila Európa najväčšiu migračnú krízu od skončenia druhej svetovej vojny.
■ VAROVNÉ SLOVÁ
Interný dokument, ktorý bol písaný anonymne, ale je zrejmé, že ho napísal vysoko postavený bezpečnostný funkcionár ešte v roku 2015, uvádza: „Vzhľadom na vysoký počet prichádzajúcich migrantov a utečencov, je ich integrácia prakticky nemožná.“ Dokument upozorňuje, že si vláda do Spolkovej republiky Nemecko „dováža islamský extrémizmus, arabský antisemitizmus, národné a etnické konflikty štátov, z ktorých migranti pochádzajú, ako i mnoho ľudí s úplne iným právnym a sociálnym chápaním spoločnosti“.
Obavy, ktoré sú vymenované v dokumente, zdieľali aj niektorí predstavitelia CDU. Nemenovaný policajný komisár sa denníku Die Welt v tom čase vyjadril, že situácia je každý deň ťažšia:„Migranti by sa mali odmietať na hraniciach, ak pochádzajú z bezpečných krajín. To je však zložité, mnoho z nich nemá doklady a tvrdí, že sú pre nich z nebezpečnej krajiny.“
■ HANNIGOVE BODY
Bývalý šéf rozviedky Hannig už vtedy vydal dokument, ktorý hodnotil danú situáciu a navrhoval riešenie vzniknutých problémov. Je veľmi poučné si ho spätne pripomenúť, program mal desať bodov a mal viesť k stabilizácii krízovej situácie v Nemecku.
1. Spolkový kancelár/spolková vláda musí vyhlásiť, že absorpčná kapacita v Nemecku je v súčasnosti vyčerpaná a že Nemecko už nemôže prijímať ďalších migrantov.
2. Nariadiť federálnej polícii, aby ihneď uzavrela imigračný limit pre prisťahovalcov v súlade so zákonom a zakázala vstup ľuďom bez dokladov. Požiadajte federálne štáty, aby v prípade potreby podporili federálnu políciu. Prísne uplatňovanie vnútroštátnych a nadnárodných právnych predpisov. Nezahŕňať do azylových konaní žiadateľov, ktorí vstupujú do Nemecka z bezpečných krajín pôvodu. Možné výnimky pre samostatne cestujúcich maloletých a rodiny s deťmi. Urýchlenie úradných postupov prijímania a uznávania prostredníctvom záväzkov rozšírenej spolupráce žiadateľov a sankcií v prípade nesprávnych alebo neúplných informácií.
3. Okamžité zmrazenie súčasných migračných tokov na Balkánskej ceste. Podporovať krajiny, ktoré sú mimoriadne postihnuté migračnou krízou. (Komplexné zlepšenie ochrany vonkajších hraníc EÚ, vytvorenie ubytovania mimo vonkajších hraníc EÚ.)
4. Obmedzenie zlučovania rodín. Asi osemdesiat percent migrantov tvoria muži vo veku od sedemnástich do tridsiatich piatich rokov, z ktorých väčšina pochádza z mnohočlenných rodín. Možno očakávať, že v prípade nezmenenej právnej situácie bude mať každý migrant v priemere aspoň štyroch členov rodiny.
5. Znižovanie alebo zastavenie dávok v prípade porušenia povinností pobytu migrantov.
6. Okamžitý začiatok komplexného programu výstavby bytov v Nemecku (vo všetkých spolkových krajinách) a na Blízkom a Strednom východe (výstavba prístreškov v Jordánsku a kurdskom severnom Iraku). Účasť budúcich obyvateľov na výstavbe týchto ubytovacích zariadení. Získanie finančnej pomoci štátov Perzského zálivu a Saudskej Arábie. Cieľ: neskorší návrat migrantov do ich domovského regiónu.
7. Okamžité vytvorenie komplexných programov zamestnanosti a povinných integračných a jazykových kurzov pre migrantov.
8. Zorganizovať stretnutie spolkového kancelára/federálnej vlády s vládami štátov, ako aj všetkých zástupcov zainteresovaných strán, ktorí sa podieľajú na riešení migračnej krízy, na „migračnom samite“ s cieľom zosúladiť prístup k riešeniu krízy.
9. Zorganizovať stretnutie spolkového kancelára/federálnej vlády so zástupcami obchodu a výrobného priemyslu o podpore zamestnávania migrantov s cieľom zaviazať účastníkov vzdelávať a zamestnávať migrantov.
10. Okamžite posilniť federálne a krajanské bezpečnostné úrady kvôli novým výzvam. Prijímanie ďalších pracovníkov. Získavanie a školenie pracovníkov so znalosťami o kultúrnom pozadí migrantov a s danými jazykovými zručnosťami.
Sú to návrhy ktoré predložil vysokopostavený bezpečnostný funkcionár. Dlhoročný profesionál vyznajúci sa v problematike. Dnes nemusíme zdôrazňovať, že väčšina návrhov sa nikdy nerealizovala, a ak už aj niečo bolo realizované, tak len sčasti ‒ ako bod 3 a 7. Dokonca v prvom prípade to bolo vykúpené vysokým finančným príspevkom pre Erdoganov režim, v druhom prípade výsledky sú takmer nulové pri vynaložení gigantických finančných nákladov.
Vláda Spolkovej republiky Nemecko mala dostatok informácií aj základné návrhy riešenia migračnej krízy už v roku 2015. Nielenže problém neriešila, ale radikálne svojou pasivitou, naivitou či neschopnosťou prispela k jeho prehĺbeniu.
■ SÚČASNÝ STAV
Ťažko posudzovať terajšiu bezpečnostnú situáciu v súčasnom Nemecku či v Západnej Európe po migračnej cunami z posledných rokov. Oficiálne štatistiky sú veľmi skúpe, v mnohých prípadoch sa štatistiky kriminality imigrantov nevedú, neuvádzajú či dokonca taja. Faktom je, že Európania sa subjektívne rozhodne bezpečnejšie necítia, či už je ten pocit opodstatnený reálnym zvýšením kriminality, alebo ide len o pocit ohrozenia národnej a kultúrnej identity. Ako štatistiky ukazujú, problémom je, že medzi prichádzajúcimi sú najmä mladí slobodní muži. Medzi žiadateľmi o azyl v roku 2015 tvorili najväčšiu skupinu muži vo veku osemnásť až tridsaťštyri rokov, zhruba štyridsaťdva percent (žien v tejto vekové kategórii bolo len jedenásť percent); spolu s mladíkmi vo veku štrnásť až sedemnásť rokov predstavovali približne päťdesiat percent žiadateľov. Celkom bolo v uvedenom roku mužov medzi žiadateľmi 72,5 percenta. V roku 2016 bol podiel mužov o niečo málo menší, približne okolo šesťdesiatosem percent, čo je mimochodom dlhodobý priemer. Tento fakt jednoznačne dokazuje, že nejde o vojnových utečencov. V takýchto konfliktoch mladí muži bránia svoje rodiny so zbraňou v ruke, v tomto prípade ide o klasických ekonomických migrantov. Mladý muž skôr ustojí peripetie dlhej a nebezpečnej cesty do bohatej Európy, z ktorej môže dokonca aj bezprácne finančne podporovať rodinných príslušníkov doma.
■ DEJINNÉ POUČENIA
História nás jednoznačne učí, že pri každom väčšom sťahovaní etník, migrácii či dobýjaní územia už od pravekých dôb prvé vlny zahŕňali percentuálne vyšší podiel dobrodruhov, vyvrheľov, ale aj tvrdých kriminálnikov či náboženských fanatikov. Dokonalým príkladom je osídľovanie Ameriky španielskymi conquistadormi v jej latinskej časti alebo americká genocída Indiánov v Severnej Amerike. Je až nepochopiteľná krajná naivita v očakávaní, že k nám v nekontrolovanej miliónovej mase prídu len samí chudáci prosiaci o bezpečie a vďační za almužnu. Podiel ľudí predstavujúcich bezpečnostné riziko minimálne v prvej vlne bol v histórii vždy vyšší, ako je štatistický priemer. Nemecká vláda a médiá sa usilujú túto realitu marginalizovať. V tejto súvislosti sa v Nemecku prejavuje veľmi znepokojivý jav. Ľudia, ktorí poukazujú na kriminalitu imigrantov, sú ostrakizovaní, dokonca kriminalizovaní, obmedzuje sa sloboda prejavu. Verejné zhromaždenia s týmto cieľom, nech je ich zloženie akékoľvek, sú automaticky a bez rozdielu médiami a politikmi hlavného prúdu označované za nacistické zhromaždenia. Opoziční politici sú fyzicky napádaní len pre nesúhlas s masovou migráciou. Veľmi smutným mementom bol brutálny útok na Franka Magnitza, predstaviteľa protiimigračnej populistickej AfD.
■ OBROVSKÉ NÁKLADY
Problém má aj finančnú rovinu, tej rozumejú všetci bez rozdielu politickej príslušnosti. Obrovská masa ľudí, ktorá prišla po fatálnom zlyhaní európskych politikov, predovšetkým vlády Angely Merkelovej, sa stala gigantickou záťažou pre verejné financie. Už v roku 2015 Berlín odhadoval do roka 2020 náklady na prisťahovalcov vo výške sto miliárd eur, teda v priemere dvadsať miliárd eur ročne. Experti z Centra pre európsky ekonomický výskum sa domnievali, že masová migrácia môže mať aj pozitívny dosah na Nemecko. „Ak sa podarí integrácia utečencov optimálne a nájdu si prácu, v priebehu dvoch desaťročí bude verejný rozpočet posilnený o dvadsať miliárd eur,“ tvrdili v tom čase ekonómovia. I v prípade optimistickej prognózy však čiastka dvadsať miliárd eur v priebehu dvoch desaťročí vyzerá úplne smiešne v porovnaní s každoročnými dvadsiatimi miliardami výdavkov na integráciu migrantov.
■ PESIMISTICKÉ VÝHLIADKY
V analýze expertov bolo kľúčové slovo „ak“. Ekonómovia jedným dychom varovali: „V najhoršom scenári bude záťaž na verejné financie tvoriť až štyristo miliárd eur.“ (Za tieto prostriedky by sa mohol vyplatiť celý grécky verejný dlh!) Už prvé skúsenosti úradov s migrantmi naznačili pesimistický vývoj. Z takmer 1,4 milióna ľudí, ktorí do Nemecka v roku 2015 dorazili, sa dodnes zamestnala sotva štvrtina. Túto informáciu priniesol denník Rheinische Post, ktorý sa odvolal na dáta Inštitútu pre výskum pracovného trhu a profesií (IAB). Navyše asi štyristotisíc ľudí v roku 2018 ešte dokončovalo svoj integračný kurz, v priebehu ktorého nemohli pracovať a tak v minuloročných štatistikách nefigurovali ani ako „nezamestnaní“.
Podľa nemeckých úradov majú migranti všeobecne „nízke vzdelanie“, ktoré je nepostačujúce na uplatnenie v modernej nemeckej ekonomike. Ironicky to komentoval, odvolávajúc sa na oficiálne štatistiky, opozičný predstaviteľ Petr Bystroň (AfD): „Pokiaľ ide o kvalifikované pracovné sily, nikde som zatiaľ nevidel medzi ‚ilegálmi‘ atómových fyzikov, lekárov... Namiesto toho prieskumy ukázali, že zo Sýrie prichádzajú ľudia, z ktorých pätnásť percent je celkom negramotných a šesťdesiat percent na úrovni tretej triedy nemeckej školy. Z Afganistanu je to ešte horšie. Odtiaľ prichádza sedemdesiat percent negramotných. Ako môžu študovať náš jazyk a zvyšovať si kvalifikáciu, to vláda nevraví. Ale zato vydáva hurá pozitívne správy, že už možno za päť rokov bude každý druhý imigrant pracovať. V preklade to znamená, päť rokov budeme živiť polovicu z nich, aby vôbec mohla nastúpiť do práce, a druhú polovicu ešte dlhšie. Ak skutočne potrebuje Nemecko cudzích vedcov, urobme katalóg a potom ich prijmime, ako to urobila Austrália.“
Za pozornosť stojí aj predpoveď Inštitútu pre výskum pracovného trhu a profesií (IAB), ktorý predpokladá sedemdesiatpercentnú zamestnanosť až po pätnástich rokoch od príchodu do krajiny! Nemecký denník Handelsblatt s odvolaním sa na vládne údaje informoval, že Nemecko v roku 2017 na boj proti príčinám migrácie a starostlivosť o utečencov vynaložilo takmer dvadsaťjeden miliárd eur. Na porovnanie: návrh rozpočtu SR na rok 2019 vo výdavkovej časti tvorí sumu 17,5 miliardy eura! V tejto sume však podľa denníka ešte nie sú zahrnuté všetky výdavky obcí súvisiace s migráciou. Prognóza je rovnako desivá. Ako uviedol Der Spiegel, nemecký minister financií Olaf Scholz vypracoval minulý rok návrh, podľa ktorého Nemci do roka 2022 vynaložia vyše sedemdesiatosem miliárd eur na opatrenia v oblasti utečeneckej politiky. Sociálne platby migrantom by mali tvoriť takmer dvadsaťjeden miliárd eur, ďalších trinásť miliárd eur by malo byť vynaložených na integračné opatrenia, napríklad na jazykové kurzy.
Nemecku sa vďaka veľmi dobrej hospodárskej situácii darí tieto výdavky kryť bez deficitov štátneho rozpočtu, otázne je, ako bude reagovať daňový poplatník v krízovom období? Angela Merkelová a jej vláda boli už v roku 2015 varovaní a vedeli o bezpečnostných hrozbách, ako aj o gigantickej finančnej záťaži, ktoré z masovej migrácie vyplývajú. Aj napriek tomu sa rozhodli otvoriť Európu nekontrolovanej mase ľudí. Prečo to tak urobili, ostáva otázkou na ich svedomie a témou pre budúcich historikov. Migrácia sa v konečnom dôsledku stala príčinou konca politickej kariéry Angely Merkelovej. Nám ostáva len dúfať, že to bolo dostatočné varovanie pre politikov, aby svojich spoluobčanov neoblažovali sociálnymi experimentmi.
Radoslav ŽGRADA ‒ Karikatúra Ľubomír KOTRHA