Americkej predvolebnej prezidentskej kampani možno dať prívlastok výnimočná. V prvých dňoch novembra budeme vedno s americkými voličmi vedieť výsledok tohtoročného zápasu o sídlo prezidenta USA Biely dom. Každá doterajšia americká predvolebná kampaň mala hlavnú tému. Tá minulá, ktorá priniesla súboj medzi Hillary Clintonovou a Donaldom Trumpom, bola najmä súbojom proti dovtedajšiemu americkému establišmentu. Zápasom republikánov proti demokratom po ôsmich rokoch prezidentovania Baracka Obamu. Heslo miliardára Trumpa o tom, že treba urobiť Ameriku znovu veľkou zabralo. Teraz ide o to, ako zaberie jeho kampaň a ako kampaň jeho demokratického súpera – sedemdesiatsedemročného Joea Bidena.
Biden bol v rokoch 2009 – 2017 viceprezidentom Baracka Obamu. Celou svojou politickou kariérou patrí od roka 1972 k politickému inventáru amerického hlavného mesta Washington D. C., tridsaťšesť rokov bol senátorom a osem rokov viceprezidentom. Ak by ho novembri 2020 zvolili, stal by sa najstarším prezidentom v dejinách USA. Počas svojej dlhej kariéry v samotnom centre moci sa dvakrát – v roku 1988 a v roku 2008, pokúšal o najvyšší americký úrad, funkciu prezidenta. Toto je jeho tretí pokus o Biely dom.
■ KAMPAŇ VRCHOLÍ
Kampaň sa mala začať už v januári, zastavila ju pandémia. Hlavnou zásadou kampaní je, že kandidát musí byť čo najväčšmi viditeľný. A to všade – v novinách, televízii, na stretnutiach s voličmi. Biden bol prvé mesiace pandémie však prakticky neviditeľný. Napriek tomu došlo k paradoxu. Jeho šance rástli, v celoamerických prieskumoch verejnej mienky predstihol úradujúceho prezidenta Trumpa o osem a napokon o celých pätnásť percent. Predstih mal v tých amerických štátoch, kde sa zvyčajne rozhoduje o výsledkoch volieb.
Rast popularity mediálne neviditeľného kandidáta Bidena nemal ani tak súvis s ním ako s rastom neobľúbenosti jeho protikandidáta, úradujúceho prezidenta Trumpa. Veľa Američanov rozhorčoval katastrofálny postup Trumpa, pokiaľ ide o pandémiu koronavírusu a jej zvládanie. Odhalili sa slabiny Trumpovho prístupu. Už v júni Biden tvrdil, že v USA je vyše stodvadsať miliónov infikovaných a dovtedy už na vírus zomrelo stodvadsaťdvatisíc Američanov. Vynútená neprítomnosť Bidena na verejnosti a v médiách plus chyby protivníka a trochu šťastia mu pomohli v preferenciách...
■ ŽENSKÝ TROMF
Vzostup Joea Bidena na vážneho protikandidáta podporilo aj jeho rozhodnutie vybrať Kamal Harrisovú, senátorku z Kalifornie, ako „reprezentantku obyčajných ľudí“ za kandidátku na úrad viceprezidenta. Jej úlohou bude získať čo najviac hlasov menšín. Kamal Harrisová je po oboch rodičoch potomok prisťahovalcov – čiernych z Jamajky a ázijských z Indie. Okrem toho päťdesiatpäťročná senátorka a bývalá prokurátorka z Kalifornie po boku sedemdesiatsedemročného potenciálne najstaršieho prezidenta v dejinách USA znamená aj možnosť, že v prípade akejkoľvek nepredvídanej okolnosti môže postúpiť do úradu prezidenta. Tak sa to v amerických dejinách stalo, pravda, za dramatických okolností v roku 1963, keď sa viceprezident L. B. Johnson stal prezidentom po atentáte na J. F. Kennedyho. Je to zatiaľ ilúzia, ale už táto vyhliadka, ktorá sa nemusí nikdy stať, zvyšuje motiváciu najrozličnejších menšín odovzdať hlasy na prospech demokratickej dvojice.
■ RASOVÉ NEPOKOJE
Všetko sa odohráva v atmosfére rasových nepokojov, vyvolaných policajným násilím. Azda ešte nikdy nebola americká verejnosť taká nejednotná, polarizovaná. Tentoraz sa ju podarilo ešte viac prehĺbiť prezidentovi Trumpovi hneď niekoľkými krokmi. Jedným z nich bol spomínaný koronavírus. Prezident verejne dlho nepripúšťal masovú hrozbu, verejne to demonštroval tým, že dlho odmietal nosiť rúško. Napokon v polovici septembra vyšlo najavo, že o masovej hrozbe vírusu, ktorá zasiahne milióny Američanov, ho podrobne informovali odborníci už koncom januára 2020!
Trump svojimi tvrdeniami a postojom rozdelil spoločnosť na prívržencov a odporcov protivírusových opatrení, až sa ukázalo, že ide o masovú pandémiu. Prezident svoj postoj odôvodnil tým, že nechcel vyvolať paniku obyvateľstva. Urobil tak zároveň s oznámením, že do konca roka 2020 bude prístupných okolo sto miliónov protilátok v účinných vakcínach.
Zásadný postoj prezidenta spôsobil veľké oneskorenie v protiopatreniach guvernérov jednotlivých štátov USA, a tým masový nárast počtu infikovaných a zomretých.
■ POLARIZÁZIA SPOLOČNOSTI
Hovorí sa dokonca o „studenej občianskej vojne“. Ukázalo sa to v prípade masových nepokojov proti policajnému násiliu. Prezident sa jednoznačne postavil do pozície politika obhajujúceho zákon a poriadok proti narušiteľom. Teda tým, ktorí masovo protestujú proti policajnému násiliu, surovosti polície. Tá spôsobila smrť Afroameričanom. V jednom prípade udusením po tom, čo policajt kľačal na krku narušiteľovi poriadku, v druhom siedmimi strelami do chrbta pred očami rodiny...
Olej do ohňa prilial prezident Trump aj svojou reakciou na katastrofálne požiare v troch západných štátoch – v Kalifornii, v Oregone a vo Washingtone. Do postihnutých oblastí síce priletel, ale na mieste rázne odmietol tvrdenia o klimatických zmenách ako príčine katastrofy. Požiare označil za problém nesprávneho postupu lesníctva. Potvrdil tak svoj postoj, ktorý viedol aj k tomu, že USA ako jediné vystúpili z celosvetovej dohody OSN na záchranu klímy. Sledujem americké voľby od čias, keď v roku 1960 po prezidentovi Eisenhowerovi nastúpil John Kennedy. Azda ešte nikdy nebola kampaň zmietaná takým množstvom protikladov a zlostným označovaním protikandidáta za nepriateľa Ameriky...
Dušan D. KERNÝ - Kresba: Ľubomír KOTRHA