Uplynulý rok bol pretkaný koaličnými spormi

thumbnail

Pandémia ochorenia COVID-19 diktovala noty politického života. Rok 2021 sa pomaly blíži k svojmu koncu. V tieni neutíchajúcej celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19 sa slovenská politická scéna ocitla na rázcestí. Pod rúškom boja za tzv. očistu spoločnosti spod „štátnej mafie“ sa začali podkopávať základné princípy právneho štátu. Niektorí súčasní koaliční politici si zaumienili vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Slovensko sa ocitlo v spoločensko-politickom marazme. Jeho výsledkom je dnes vzájomná nevraživosť politických a názorových skupín a, žiaľ, i medzi občanmi. Jediným riešením je návrat ku konštruktívnej politickej súťaži a dialógu.
Nešťastnou predzvesťou pokračovania deformácie slovenskej politickej scény na začiatku roka 2021 bola správa o záhadnom úmrtí bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského. Ako nominant predošlej vlády sa ocitol v nemilosti na základe svedectiev pochybných svedkov – tzv. kajúcnikov. Podľa ich výpovedí sa dopustil trestného činu korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Nech už bola pravda akákoľvek, nie všetko sa zdá prebehlo s kostolným poriadkom. Na základe medializovaných informácií sa totiž podarilo zistiť, že pri obvinení generála Lučanského neboli použité nijaké priame dôkazy, ktoré by ho jasne usvedčovali z trestnej činnosti. Počas jeho pobytu v kolúznej väzbe v Prešove sa odohrali nevysvetlené udalosti. Dennodenne vychádzali na povrch rôzne správy o jeho zdravotnom stave. Krátko po jeho smrti 30. decembra 2020 ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (vtedy Za ľudí, dnes nominantka SaS) presviedčala slovenskú verejnosť, že zranenia, z ktorých sa zotavoval v ružomberskej a prešovskej nemocnici, si mal spôsobiť on sám. Nič z toho zrejme nebola pravda. Odpoveďou na jej slová sa stali spontánne akcie obyčajných ľudí, ktorí na jeho počesť pred budovami Policajného zboru SR po celom Slovensku zapaľovali sviečky. Pod rúškom pandémie a prebiehajúceho lockdownu vláda „odporúčala“ uskutočniť jeho poslednú rozlúčku v rodnej podtatranskej obci Štrba výlučne v rodinnom kruhu. Opak bol pravdou. Početné zástupy ľudí z celého Slovenska prišli dať posledné zbohom človeku, ktorý vyčistil Slovensko spod vlády skutočnej mafie vrátane jej najväčšieho bossa Mikuláša Černáka. Od tohto momentu začala vládna koalícia postupne strácať dôveru tých občanov, ktorí nevedomky uverili predvoleným sľubom a vyhláseniam jej predstaviteľov.

 PREMIÉR MINISTROM
Jej ďalším veľkým problémom v prvom štvrťroku tohto roka bola nezvládnutá druhá vlna pandémie ochorenia COVID-19. Dnes už bývalý premiér Igor Matovič, súčasný minister financií, sa so svojím koaličným partnerom predsedom SaS a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom ustavične sporili o spôsobe manažovania pandemickej krízy. Výsledok bol takmer trinásťtisíc obetí. Namiesto spoločného postupu sme boli svedkami neustálych vzájomných hádok a urážok. Kým Igor Matovič za každú cenu presadzoval pravidelné celoplošné testovanie obyvateľstva a zníženie jeho mobility, jeho náprotivok Richard Sulík videl ako vhodné riešenie okamžité zmiernenie protipandemických opatrení a vytvorenie spravodlivého kompenzačného mechanizmu pre dotknuté podnikateľské subjekty.
Čoraz viac sa začala otvárať otázka výmeny premiéra. Čakalo sa však na vhodnú zámienku. Prekročením rubikonu sa stala povestná Matovičova tlačová beseda na košickom letisku. Bývalý premiér na tomto mieste informoval o dovoze ruskej vakcíny Sputnik V a o neochote časti koaličných partnerov umožniť prorusky orientovanej časti obyvateľstva dať sa zaočkovať vakcínou vyrobenou mimo euroatlantického priestoru, ktorá nebola doteraz schválená Európskou liekovou agentúrou. Spolu so SaS sa proti Igorovi Matovičovi postavila aj podpredsedníčka vlády a predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Cieľom Richarda Sulíka bolo vylúčenie Igora Matoviča z vlády. Jeho sebavedomie a podpora veľkej časti koaličných voličov postupne rástla. Kríza bola sprevádzaná viacerými demisiami ministrov za SaS a SME RODINA. Ako jediné možné riešenie zachovania koalície v jej pôvodom zložení bolo vymenovanie nového premiéra nominovaného najsilnejšou vládnou stranou OĽaNO. Stalo sa však niečo, s čím nikto nerátal. Zmenou postoja Veroniky Remišovej voči Richardovi Sulíkovi bolo umožnené Igorovi Matovičovi ostať naďalej súčasťou exekutívy. Vo vláde Eduarda Hegera, vymenovanej 1. apríla 2021, zastáva funkciu podpredsedu vlády a ministra financií. Odídení ministri sa vrátili späť do svojich kresiel a vláda s kozmetickou zmenou pokračovala ďalej. Konflikty vo vnútri koaličného štvorlístka sa však týmto ani zďaleka nevyriešili. Ba naopak. Ich následky sa dodnes prejavujú chaotickým a amatérskym štýlom vládnutia. Zo dňa na deň meniace sa rozhodnutia v súvislosti s opatreniami proti zamedzeniu šírenia ochorenia COVID-19 spôsobujú celospoločenský chaos a vypovedanie poslušnosti časti obyvateľstva.

 ZATKNUTIE ŠÉFA SIS
Nástupom nového šéfa Špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica sa zintenzívnil hon na nepohodlných a vopred odsúdených nominantov predchádzajúcich vlád Smeru ‒ SD. Ako bývalý dlhoročný politik získal tento post po jeho predchodcovi Dušanovi Kováčikovi, ktorého na jeseň v roku 2020 zadržali príslušníci Národnej kriminálnej agentúry. Ako sa neskôr ukázalo, aj jeho obvinenie stálo len na výpovediach pochybných kajúcnikov. Prednedávnom ho Špecializovaný trestný súd odsúdil trestom odňatia slobody na štrnásť rokov za údajnú podporu zločineckej skupiny takáčovcov a z iných trestných činov. Vráťme sa však k Danielovi Lipšicovi. Vzhľadom na to, že nikdy predtým nepôsobil ako prokurátor, vládni poslanci mu ušili na mieru zákonné ustanovenie umožňujúce uchádzať sa o túto funkciu. Jeho pôvodným plánom bolo pravdepodobne obsadiť post generálneho prokurátora. Po odmietavom vyjadrení hlavy štátu Zuzany Čaputovej, že osobu Daniela Lipšica nikdy nevymenuje za šéfa všetkých prokurátorov, sa rozhodol zamerať svoju pozornosť na špeciálnu prokuratúru. Vyplatilo sa. Krátko po jeho zvolení ho predseda Národnej rady SR Boris Kollár 15. februára 2021 vymenoval za predsedu Špeciálnej prokuratúry v Pezinku. Stalo sa však niečo, s čím nikto nepočítal.
V skorých ranných hodinách 11. marca 2021 Národná kriminálna agentúra zadržala riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Podľa začiatočných správ čelil obvineniam z korupcie. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch aj jeho obvinenie stálo na výpovediach kajúcnikov, teda profesionálnych udavačov. Pod tlakom koaličného hnutia SME RODINA, ktoré ho nominovalo na tento post, a opozície sa dnes už známy systém dohodnutých výpovedí začal postupne rúcať. Potvrdila to aj medializovaná utajovaná správa Slovenskej informačnej služby, podľa ktorej niektorí vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry, pravdepodobne pod tlakom niekoho z politického prostredia, dohodovali s vopred dohovorenými svedkami výpovede v neprospech obvinených bývalých nominantov Smeru ‒ SD. Ako sme sa neskôr mohli dozvedieť, za zatknutím šéfa Slovenskej informačnej služby stáli jeho zistenia o týchto skutočnostiach. Na základe toho sa generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodol preskúmať odôvodnenosť jeho trestného stíhania.
Po dôkladnom preskúmaní prípadu mu Generálna prokuratúra SR podľa paragrafu 363 Trestného poriadku 31. augusta 2021 zrušila jeho obvinenie. Okamžite sa spustila vlna kritiky zo strany vládnych politikov ‒ s výnimkou hnutia B. Kollára. Ich nepresvedčivé vyjadrenia na adresu generálneho prokurátora sa stali terčom kritiky nielen zo strany opozície a čoraz väčšieho počtu nespokojných občanov, ale i z radov prokurátorskej obce. Istou výpovednou hodnotou je aj zistenie, že veľká väčšina prokurátorov stojí na strane Maroša Žilinku. Dôrazne odmieta oklieštenie právomocí Generálnej prokuratúry SR v rámci paragrafu 363, ako aj svojvoľné komentovania živých prípadov politicky motivovaného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Týmto sa však spor generálneho a špeciálneho prokurátora ani zďaleka nekončí.

 VOJNA V POLÍCII
Vďaka podpore Generálnej prokuratúry SR sa časť vyšetrovateľov Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR pod vedením Diany Santusovej rozhodla posvietiť na svojich kolegov z Národnej kriminálnej agentúry v prípade možného ovplyvňovania svedkov, na čo údajne poukázala aj správa Slovenskej informačnej služby. Až neoprávnený a nezákonný zásah aktuálne už bývalého a trestne stíhaného prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka zastavil snahu Santusovej tímu zistiť skutočnú pravdu o možnom ovplyvňovaní svedeckých výpovedí. Dočasné väzobné stíhanie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ktorých predseda Národnej rady SR Boris Kollár nazval čurilovskou mafiou, postupne ukázalo na svetlo sveta možné nekalé a zrejme aj nezákonné praktiky týchto vyšetrovateľov za každú cenu dostať za mreže niektorých bývalých politických nominantov. Vyhýbavý postoj ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), neprofesionálne vyjadrenia špeciálneho prokuratúra Daniela Lipšica a postupné prepúšťanie časti prominentných obvinených z kolúznej väzby len potvrdzujú podozrenia z krivých výpovedí, na ktoré poukazovala pred pol rokom Slovenská informačná služba a predseda Smeru ‒ SD Robert Fico. V polícii sa rozpútala vojna elitných vyšetrovateľov NAKA proti vyšetrovateľov inšpekcie. Odvážna vyšetrovateľka D. Santusová skončila na východnom Slovensku.
Ďalším nie zanedbateľným problémom vládneho štvorlístka boli korupčné kauzy spojené s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Obaja totiž čelili odvolávaniam v Národnej rade SR, pričom ani jeden z nich nezískal v samotnom hlasovaní dôveru všetkých koaličných poslancov. V normálnej a slušnej demokratickej spoločnosti s vyspelou politickou kultúrou by ani jeden z nich už dnes nebol súčasťou veľkej politiky. Pod heslom všetko je lepšie než návrat Smeru ‒ SD, sa nielen likvidujú základné parametre politickej kultúry, ale aj vedome porušujú princípy právneho a demokratického štátu. Nedá sa ináč vysvetliť konanie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá nevyhlásila referendum o predčasných voľbách. Samotný výklad sudcov Ústavného súdu SR v júli tohto roka nesie v tomto smere prvky pochybnosti a zaujatosti, keď podobné hlasovanie o tejto otázke sa uskutočnilo v rokoch 2000 a 2004. Mnohí občania si preto kladú otázku, do akej miery je Zuzana Čaputová prezidentkou všetkých občanov Slovenska. Je veľmi málo pravdepodobné, že poslanci koalície budú súhlasiť so zmenou Ústavy SR zadefinovaním presných podmienok, za akých okolností môže byť skrátené štvorročné volebné obdobie.

 ZNOVA PANDÉMIA
Najaktuálnejšou udalosťou je vrcholiaca tretia vlna pandémie ochorenia COVID-19. Napriek tomu, že je zaočkovaná takmer polovica slovenskej populácie, sa vláda rozhodla zaviesť opätovný lockdown pre všetkých, čím porušila svoje pôvodné sľuby, že už k niečom takému nikdy nepristúpi. Dôvodov, prečo sme v rovnakej, ak nie v horšej situácii oproti minulej zime, je viacero. Tým najhlavnejším sú nesplnené finančné záväzky slovenským zdravotníkom z predošlých dvoch vĺn. V systéme chýba okolo tisícpäťsto lekárov a zdravotných sestier. Nemocnice sa preto dnes pasujú s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Druhým dôvodom je zanedbaná ambulantná starostlivosť pre pozitívnych pacientov s covidom. Posledným tretím dôvodom sú zvýhodňovania očkovaných. Očkovanie nemá slúžiť ako nástroj slobody, ale ako ochrana pred ťažkým priebehom ochorenia. Za zmienku tiež stojí aj nedávne rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci povinnej štátnej karantény počas prvej vlny. Podľa jeho názoru bola protiústavná. Preto aj aktuálny zámer uzákoniť povinné očkovanie experimentálnou vakcínou vybraných skupín obyvateľstva je s veľkou pravdepodobnosťou rovnako protiústavné.
Počas roka viacerí koaliční poslanci opustili svoje poslanecké kluby z opozície i koalície. Odídenci z ĽSNS si založili nový subjekt Republika na čele s poslancom M. Mazurekom. Z OĽaNO odišiel Ján Krošlák a Martina Čepčeka vylúčili. Rozpadom strany Za ľudí odišli viacerí poslanci s ministerkou spravodlivosti M. Kolíkovou do SaS, čím má strana spolu devätnásť poslancov a troch ministrov a je druhou najsilnejšou stranou v koalícii. Od Remišovej odišli aj Miroslav Kollár do strany Spolu a Tomáš Valášek do Progresívneho Slovenska.
S veľkou pravdepodobnosťou aj nasledujúci rok 2022 bude sprevádzaný turbulentným vývojom na slovenskej politickej scéne. Spolu so zdravotným a s ekonomickým dosahom tretej vlny pandémie ochorenia COVID-19 sa vláda bude musieť popasovať aj s pravdepodobnou vlnou zdražovania základných životných potrieb obyvateľstva. Či to ustojí, ukáže až čas. Je však viac ako isté, že bude čeliť obrovskému tlaku nielen zo strany opozície a slovenských občanov, ale aj zo strany zahraničia.

Matej MINDÁR – Foto: internet TASR - Ilustrácie: Ľubomír KOTRHA

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.