Západ priviedol Ukrajinu do katastrofy
Bývalý minister vnútra druhej Dzurindovej vlády a dlhoročný predstaviteľ KDH Vladimír Palko podobne ako bývalý známy predseda KDH Ján Čarnogurský dnes už niektorým vplyvným lobistom a skupinám nevyhovuje. Zastáva totiž iný pohľad v otázke vypuknutia vojny na Ukrajine. Kvôli tomu zožal aj kritiku od niektorých „prozápadne“ orientovaných politikov vrátane KDH. Oslovili sme ho preto, aby sa podelil so svojimi názormi na rusko-ukrajinský konflikt.
● Do akej miery sa vaše názory voči Západu zmenili od vášho pôsobenia v rezorte vnútra až po súčasnosť?
Nejde ani tak o postoj k historickému Západu. Ten je civilizáciou, ku ktorej cítim príslušnosť. Ale nestotožňujem sa s politikou a ideológiou, ktorú šíria západné elity. Už v deväťdesiatych rokoch som pociťoval, že je občas nevyhnutné im oponovať. Preto som ako minister druhej Dzurindovej vlády v roku 2003 hlasoval proti slovenskej účasti na americkej invázii do Iraku. Aj vtedy nás vo vláde nebolo veľa. Okrem mňa iba kolega Martin Fronc. Aj vtedy nás médiá kritizovali. Okrem otázok vojny a mieru ma vyrušovala snaha európskych liberálov využívať orgány Európskej únie na šírenie LGBT ideológie. Preto som už v roku 2002 presadil, že Národná rada SR odsúhlasila Deklaráciu o zvrchovanosti členských krajín Európskej únie (EÚ) v kultúrno-etických otázkach. Teda aby si členské štáty rozhodovali v otázkach ako ochrana života a ochrana rodiny samy bez zasahovania orgánov EÚ. A nestotožnil som sa s premenou EÚ na superštát. V roku 2008 som preto hlasoval proti Lisabonskej zmluve. Môj názor na politiku západných elít je už teda štvrťstoročie konzistentný.
● Je nesporné, že útok Ruskej federácie na Ukrajinu bol porušením medzinárodného práva. Vo vašich komentároch poukazujete, že aj Západ nesie časť zodpovednosti za súčasný stav za našimi východnými hranicami...
Rusko neospravedlňujem, lebo vo februári 2022 nečelilo žiadnemu akútnemu, bezprostrednému nebezpečenstvu. Rusko však tvrdilo od roka 2008, že plány Západu začleniť Ukrajinu do NATO považuje za hrozbu. Západ odmietal o tom diskutovať. Namiesto toho podporil prevrat v roku 2014 a snažil sa budovať Ukrajinu po prevrate ako štát nepriateľský voči Rusku. To som použil formuláciu známeho politológa Johna Mearsheimera z Univerzity v Chicagu. Západ mohol a mal predvídať, že Rusko zareaguje silou. Až prišla
vojna − najprv občianska na Donbase, potom aj ruská invázia.
● Krátko po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny bola na stole mierová dohoda, v ktorej Ukrajina mala zaručiť Ruskej federácii svoju neutralitu. Prečo je napriek mnohým známym a nespochybniteľným faktom jej obsah neustále spochybňovaný zo strany progresívno-liberálnych politikov a novinárov?
Spomínaná zmluva zo strany Ukrajiny spĺňala hlavnú ruskú požiadavku, a to neutralitu Ukrajiny. Priznaním autentickosti a reálnosti
zmluvy by západné elity priznali, že ruská invázia bola reakciou na snahu západných elít dostať Ukrajinu do svojej sféry vplyvu. Tým by
priznali, že vojnu provokovali. Nie náhodou stále hovoria o invázii ako o nevyprovokovanej. Ale ona vyprovokovaná bola. Musíme však dodať, že vyprovokovaná neznamená ospravedlnená. Západné elity šíria naratív, že inváziou Rusko sledovalo dobytie celej Ukrajiny a jej pripojenie k Rusku. Lenže to nesedí. Rusko použilo vo februári 2022 menej než dvesto tisíc vojakov. S takým počtom nie je možné Ukrajinu dobyť.
● V súčasnosti akosi nie je dovolené otvorene hovoriť o mierovom riešení tohto konfliktu. Podľa tzv. mainstreamu by to znamenalo kapituláciu Ukrajiny a stratu časti jej územia. Súhlasíte s týmto názorom?
Rokovať treba. A rokovať neznamená okamžite kapitulovať. Nevyzerá to, že Ukrajinci sú schopní dobyť tých dvadsať percent rusko-jazyčného územia, ktoré už stratili. A mali by sa poučiť z odmietnutia navrhovanej zmluvy z apríla 2022. Ako čas plynie, možno očakávať, že podmienky Rusov budú stále tvrdšie. Mark Milley, bývalý šéf náčelníkov štábov amerických síl, navrhoval Ukrajincom rokovať už na jeseň 2022. Treba rokovať.
● Ako vnímate nedávne vyhlásenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a niektorých ďalších európskych politikov, ktorí v zásade nevylúčili oficiálne nasadenie západných vojakov na Ukrajine?
Je to vrcholne nezodpovedný návrh. Znamenalo by to eskaláciu konfliktu, hrozbu, že vojaci krajín NATO sa dostanú do priamej zrážky
s ruskými vojakmi. To je hrozba začiatku svetovej vojny. Macron si tým poškodil. Veď on sám bol jedným z mála politikov, ktorí priznávali, že žiaden bezpečnostný systém v Európe nemôže fungovať bez Ruska. V tom je predsa koreň vojny. Čo ma znepokojuje, je to, s akou ľahkosťou niektorí európski politici Macronov návrh pripúšťajú. Niektorí z nich si možno myslia, že sú súčasťou nejakého hrdinského príbehu. Ale je to skôr príbeh už dávno sfušovanej západnej politiky, ktorá zlyhala a priviedla Ukrajinu do katastrofy. Slovenskí politici majú dnes jednoznačnú úlohu. Nepripustiť, aby Slovensko bolo zavlečené do vojny.
● Ako bývalý politik ste boli v ostrej opozícii voči Smeru − SD. Považujete však za správne, že česká vláda Petra Fialu pozastavila formát spoločného zasadnutia českej a slovenskej vlády?
Premiér Fiala to nemal urobiť. Cítim v jeho geste akýsi kŕč. Kvôli stretnutiu ministrov Blanára s Lavrovom? Veď od vypuknutia
vojny rokovali aj Ukrajinci s Rusmi v Istanbule v marci a apríli 2022. Izraelský premiér Bennett rokoval s Putinom i so Zelenským. A je
známe, že občas rokujú spolu o najcitlivejších otázkach predstavitelia Ruska a USA.
Zhováral sa: Matej Mindár, asistent poslanca NR SR
Foto: internet; zdroj Matúš ZAJAC / standard.sk