Reformy francúzskeho prezidenta odmietajú doma aj v európskom spoločenstve. Štyridsaťročný Emmanuel Macron je najmladší prezident v histórii Francúzska. Nie je tajomstvom, že manželka Brigita, do ktorej sa zahľadel ako pätnásťročný študent, je od neho o dvadsaťpäť rokov staršia a tri deti v ich domácnosti pochádzajú z jej predošlého manželstva. Sociológovia pokladajú tento vekový rozdiel prinajmenej za neštandardný. Obyčajne je to naopak ‒ ako v prípade manželstva terajšieho sedemdesiatdvaročného amerického prezidenta Trumpa, v ktorom je tiež podobný vekový rozdiel. Prezidentské ambície Emmanuela Macrona sa premietajú na dvoch rovinách. Doma vo Francúzsku chce uskutočniť celý rad sociálnych a ekonomických reforiem a na starom kontinente presadzuje najmä integráciu eurozóny prostredníctvom hospodárskej a menovej únie.
■ VLNA ŠTRAJKOV
Podľa prieskumov sú ním presadzované reformy v sociálnej oblasti pokladané za neférové, a preto sa ani nemožno čudovať, že Francúzsko zasiahla vlna štrajkov, ktoré organizujú odborové zväzy. V dôchodcovskom systéme E. Macron presadzuje vyššie dane pre dôchodcov, ktorí sa najviac pričinili o jeho zvolenie, a preto je pochopiteľná aj ich nespokojnosť. Prezident presadzuje zmeny aj v Zákonníku práce, ktorý by zjednodušil prijímanie a prepúšťanie z práce, a tiež naznačil potrebu zníženia počtu zamestnancov v štátnej a vo verejnej správe. Ďalej sa predpokladajú zmeny v počte základných škôl, sprísniť sa majú prijímacie pohovory na univerzitách a viac peňazí chce investovať na rekvalifikáciu nezamestnaných.
Proti jeho doterajším, ale aj ohláseným krokom protestujú popri dôchodcoch i zamestnanci nemocníc a súdov. Najväčší negatívny dosah na domácu ekonomiku však mali štrajky leteckej spoločnosti Air France za zvýšenie platov a železničiarov, ktoré trvali vyše troch mesiacov. Pracovníci železníc mali obavy, že do štátnych železníc vstúpia súkromné spoločnosti, čím sa ohrozí ich doterajší monopol. Počas letných dovoleniek štrajky pozastavili. Čo sa bude diať v jeseni možno iba predvídať. V politickej hantírke sa to nazýva horúca jeseň...
■ MIGRÁCIA FIRST
Francúzov momentálne viac zaujímajú opatrenia v oblasti migrácie, keďže nový sprísnený azylový a prisťahovalecký zákon už rozlišuje ekonomických migrantov, ktorí nemajú právo na ochranu, a akceptovaných utečencov, kde sa predpokladá rýchlejšie skrátenie azylového procesu tak, aby sa príchod ďalších migrantov na francúzske územie čo najviac obmedzil. Francúzsky prezident však v otázke migrácie musel napokon ustúpiť z jeho pôvodnej predstavy, že ak niektorá členská krajina migrantov neprijme, má sa aj finančne sankcionovať, čo v podstate boli všetky štáty Vyšehradskej štvorky. Táto predstava stroskotala, keďže migrantov majú prijímať len tie štáty Únie, ktoré dobrovoľne s ich umiestnením na ich území súhlasia.
■ POKLES POPULARITY
Macron pred nástupom do funkcie vedel, že jeho krajina neplní rozpočtové pravidlá eurozóny, a preto uprednostnil spomínané opatrenia v sociálnej oblasti. Ich výsledkom je pokles deficitu verejných financií k HDP na úroveň 2,6 percenta, čím sa obnovila fiškálna dôvera Francúzska. V posledných rokoch síce zaznamenáva krajina hospodársky rast a pokles nezamestnanosti, ale popularita Macrona doma klesá. Pokiaľ ide o jeho zahraničné aktivity treba povedať, že je posadnutý uskutočniť v eurozóne doteraz nevídané reformy, aby sa členské krajiny ešte viac integrovali a napomohli zavedenie spoločnej meny vo všetkých členských štátoch Únie.
Pokiaľ ide o ďalšie prijímanie nových členov do Únie, podľa E. Macrona by sa nemalo uskutočniť skôr, kým sa doterajšie členské štáty nebudú integrovať podľa jeho predstáv, s čím však väčšina nesúhlasí. Podľa všetkého sa čaká na budúci európsky volebný rok do európskeho parlamentu, ktorého výsledky môžu zásadným spôsobom ovplyvniť doterajšie európske integračné zámery francúzskeho prezidenta.
Robert HÖLCZ – Foto: internet