Vplyvný priestor pre informácie a kontakty

thumbnail

Medzinárodný klub Slovenskej republiky má za sebou dvesto podujatí. Medzinárodný klub Slovenskej republiky (MK SR), najstaršia nevládna a nezisková organizácia tohto druhu na Slovensku,  má za sebou dvesto podujatí. Úspešne vstúpila v tomto roku do tretej stovky podujatí. Nečakané riziká pre slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, riziká súčasného vývoja svetovej ekonomiky a „kuchyňa“, teda pohľad za kulisy procesov v Európskom parlamente – už tieto témy stretnutí MK SR hovoria samy za seba.

Na čele Klubu stojí teraz skúsený diplomat, niekdajší štátny tajomník Dušan Rozbora, známy úspešnou činnosťou v zložitých európskych oblastiach. Vedenie klubu sa skladá z aktívnych predstaviteľov s dlhoročnými skúsenosťami v zahraničí z kontaktov so zahraničnými partnermi, zo špičkových odborníkov významných inštitúcií najmä z ekonomickej oblasti. Prakticky za tie roky niet u nás významnej a vplyvnej  osobnosti či činiteľa, ktorý by na pôde tejto organizácie nehovoril s členmi klubu. Je to výnimočná organizácia výnimočných ľudí, vplyvný priestor pre informácie a kontakty.

■ STOVKY PODUJATÍ

Záujmom takto orientovanej verejnosti je prispieť k vytvoreniu čo najlepšieho prostredia a komunikácie okolo predsedníctva SR v Rade Európskej únie. Pripravuje sa pred parlamentnými voľbami, bude sa však konať až po nich už s novou vládou. Možno aj preto Medzinárodný klub bol prvou pôdou, kde sa v predstihu s odbornou verejnosťou po prvý raz stretol jeden z najskúsenejších a najcieľavedomejších diplomatov Ivan Korčok, štátny tajomník a splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ.

???????????????????????????

Pri historickom slovenskom rotujúcom predsedníctve v EÚ, ktoré sa začne 1. júla 2016, je dôležité aj šťastie. Predchádzajúce predsedníctva boli plne pohltené, ak nie prevalcované „neplánovanými“ krízami.  Na Slovensku  bude dvesto podujatí aj za účasti špičky Únie, vrcholných zasadaní rád bude pätnásť. Najmä z bezpečnostného hľadiska to bude len v Bratislave.

■ MOŽNOSŤ UKÁZAŤ SA

Lenže práve zložitá situácia umožní Slovensku preukázať svoje schopnosti pri vyjednávaniach, pri sprostredkovaní medzi európskou dvadsaťosmičkou, do príspevku k tvorbe spoločného programu. Najväčšia časť agendy je zvyčajne pokračovanie v programe, ktorý sa tvorí trojkou štátov – predchádzajúceho predsedníckeho štátu, predsedníckeho a následného – teda zahŕňa prinajmenšom obdobie jeden a pol roka. Pokračovania programov, to je asi okolo osemdesiat percent agendy, asi dvadsať ovplyvňuje predsednícky štát. Keďže pôjde aj o revíziu rozpočtu EÚ na sedemročné obdobie, Slovensko už teraz predsedá rozpočtovému výboru a v ňom ide o hľadanie kompromisov 28 štátov. Samotný výkon predsedníctva umožňuje členskému štátu upriamiť pozornosť celej Európskej únie na otázky a témy, dôležité z pohľadu vlastných národných záujmov, resp. príslušného regiónu, a ich presadenie v rámci politík a smerovania EÚ.

■ ANALÝZY EKONÓMIE

Býva už pravidlom, že medzi najpozoruhodnejšie  podujatia MK s prenikavou originálnosťou patria vystúpenia riaditeľa Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied a výkonného tajomníka  Medzinárodného klubu SR doc. Ing. Juraja Sipka. Na jubilejnom dvojstom stretnutí MK SR rozobral geopolitické, fiškálne a sociálne riziká a stav svetovej ekonomickej rovnováhy či finančnej stability a súvislosti s vývojom eurosystému, zóny euro. Ukázal na previazanosť jednotlivých oblastí, na fakt, že ak zlyhá jedna, odrazí sa to na všetkých ostatných. Ako príklad uviedol zlyhanie medzinárodného systému v konflikte Rusko – Ukrajina, v geopolitickom konflikte, ktorý je mimo nášho vplyvu, ale má citeľný dosah aj na nás.

Geopolitický faktor je v súčasných rizikách najdôležitejší.  Podobné riziká predstavujú demografické zmeny, migrácia, šírenie chorôb, klimatické zmeny, teda ich zhoršenie. Predpovede sú nepriaznivé, patrí medzi ne hrozba nových technológií, ktoré vytvárajú novú zraniteľnosť tak pre národnú, ako aj svetovú bezpečnosť. Rozsiahle riziká predstavuje aj fiškálna kríza, prehlbujúce sa rozdiely medzi tým, že finančný a bankový sektor neslúži rozvoju reálnej ekonomiky. Nárast krízy spôsobuje nárast výdavkov na zbrojenie, kríza sa neskončila, teraz vrcholí krízou dôvery. V roku 2020 budú len tri alebo štyri štáty, ktoré budú schopné dodržať tzv. maastrichtské kritériá zadlženosti (to je max. 60 percent výšky dlhu v pomere k HDP a 3 percentá pri ročnom rozpočte štátu).  Špičkový ekonomický analytik s rozsiahlou medzinárodnou skúsenosťou len zdanlivo skončil odvolaním sa na prejavy pápeža Františka a potrebu morálnej obnovy.

Dušan D. KERNÝ - Foto: internet



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.