MEDZI NAMI
Ľudovít ŠTEVKO
Známy Ovídiov frazeologizmus „Abducet praedam, qui occurrit prior“ – Kto seje vietor, žne búrku, ktorý sa udomácnil v mnohých jazykoch ako porekadlo, vyjadruje skúsenosťou overenú prax, že agresívne, nenávistné správanie, ubližovanie a škodenie iným sa obráti proti pôvodcovi. Toto porekadlo mi napadlo, keď som si prečítal čosi ako komentár Filipa Struhárika v Denníku N pod názvom „Republike hrozí rozpad, liberalizmus je zhubnejší ako korona, strašia Slovenské národné noviny. Ich budúcnosť je neistá“. Napokon, pri podrobnejšom pohľade na vec som Ovídiovu myšlienku zavrhol, lebo akýže vietor tu zavanul, iba ak trochu smradu páchnuceho nevraživosťou.
Autor, editor Denníka N, má asi vykročené do parlamentu do niektorej z liberálnych strán ako jeho niekdajší kolega ‒ „lovec konšpirátorov“ Ján Benčík z krachujúcej strany Za ľudí. Mohla by to byť motivácia. Okrem toho, len ťažko sa dá ubrániť dojmu, že pán Struhárik, vyznamenaný Cenou Otvorenej spoločnosti, pracuje na objednávku kohosi, kto má v zuboch Maticu slovenskú a jej národné noviny. Jeho ťaženie proti týmto novinám má nezmazateľnú pečať demagógie: nepolemizuje s názormi novinárov, o ktorých sa v článku zmieňuje, ale ich hneď kádruje a nálepkuje z titulu samozvaného politického komisára.
Osobne mi neprekáža, ak venuje jeden riadok textu aj mne a čosi cituje z môjho staršieho článku o liberalizme, ktorý on vyznáva ako Sväté písmo. Chcem autora Denníka N ubezpečiť, že čo som napísal pred desiatimi rokmi alebo pred rokom, za tým si stojím, a súčasný spoločenský a politický vývoj len potvrdzuje môj názor. Pochádzam z tradičnej kresťanskej rodiny, slovenské národné povedomie som nasával od detstva a liberalizmus odmietam z presvedčenia. Ľutujem, ak to niekoho irituje. Mám právo, rovnako ako moji kolegovia novinári, vyjadriť svoj názor na slovenskú spoločnosť i politiku v Slovenských národných novinách (SNN), aj keď na ne nejakým grošom prispieva štát, ktorý momentálne reprezentuje súčasná vláda. Uvedomujem si, že v oficiálnom mediálnom priestore sme my národne orientovaní novinári menšinou, ale nechápem, prečo by mal byť liberalizmus synonymom neznášanlivosti voči menšinám.
Struhárik sa dopúšťa nielen nepresností, ale aj zavádza. Text Milana Kendu, uverejnený v SNN, je fejtón a neplatia naň kritériá kladené na politický komentár, to predsa absolvent žurnalistiky vie. Aspoň dúfam. Zaráža ma, že mojich kolegov negatívne hodnotí podľa toho, či boli nedávno v nejakej pre neho neprijateľnej politickej strane. Zrejme mu z pamäti vypadlo, že podpredseda strany OKS František Šebej bol zároveň šéfredaktor periodika Domino fórum a od roka 2004 až do roka 2010 redaktor Hríbovho Týždňa predtým, ako sa stal poslancom NR SR za Most ‒ Híd. Mohli by sme hovoriť aj obrátenom garde, o novinárovi Gáborovi Grendelovi a neskôr politikovi z OĽaNO, o Lipšicovom stáde, ku ktorému patrila aj nemenovaná redaktorka z vášho denníka.
Prosím, pán editor a manažér Denníka N, len nijaké kádrové posudky, lebo všetko sa môže obrátiť aj proti vám. A nekádrujte nikoho, ani Evu Zelenayovú, dlhoročnú uznávanú novinárku, ani Romana Michelka, lebo nemáte na jeho intelekt a na jeho filozofické a politologické knihy už vôbec nie. Ak bol krátky čas členom a kandidátom politickej strany, mal na to právo ako občan, aj ako novinár.
Viem, že vás omínajú tri milióny lajkov na facebooku briskného politika a filozofa európskeho formátu Ľuboša Blahu, že on sám mal viac interakcií ako celý váš denník. Musíte sa s tým zmieriť. Ak je zvykom vo vašom liberálnom detašovanom pracovisku kopať do svetoznámych spisovateľov, povedzme ako je Jozef Banáš ‒ za jeho skvelú reportáž o Kryme, kopať do národných novín a ľudí s inými názormi a iným myslením, je mi vás úprimne ľúto. Nikdy vás nebudem posudzovať z pozície politického nepriateľa, či ste kiskovec, alebo čaputovec, aj keď ste boli spolu s kolegom Bánom ako osobní hostia na besede v paláci u pani prezidentky. Nie, kádrový posudok vám vystavovať nebudem. Budem len písať, pokiaľ sa dá.
Kresba: Andrej MIŠANEK