Vývoj globálnej a slovenskej ekonomiky vyvoláva vrásky. Svetová ekonomika sa od začiatku minulého roka prepadla o polovicu, čo napokon platí aj pre Slovensko, keď vtedajší rast HDP vyše štyri percentá sa znížil na dnešných 2,5 percenta. Keďže OECD nepočíta s nijakým výraznejším zlepšením, nemôžeme čakať, že pod Tatrami sa udejú hospodárske zázraky, navyše ak ich nemôžeme čakať ani v programovom vyhlásení novej vlády, ktorá vo všeobecnosti tento dokument sprevádza slovami, že sa doň dá napísať hocičo. Pokračujúcu obchodnú vojnu a neistotu okolo budúcich obchodných vzťahov medzi Veľkou Britániou a EÚ musia pocítiť všetky členské štáty Únie, v ktorých HDP závisí najmä od zahraničného obchodu. Vlani bol jeho podiel na HDP vyše dvadsať percent, pričom v rámci odvetví sa najviac darilo automobilovému priemyslu s podielom okolo trinásť percent.
Každý pokles objemu dovozu a vývozu sa musí prejaviť nielen na poklese HDP, ale aj na zhoršení ostatných makroekonomických ukazovateľov. Takto sa najdôležitejším faktorom rastu HDP stáva spotreba domácností, ktorú vlani a napokon aj v tomto roku podporili sociálne balíčky a nárast platov zamestnancov v štátnom a vo verejnom sektore. V tomto roku sa však na klesajúcej spotrebe domácností začína čoraz viac prejavovať šetrenie, čo môže byť aj dôsledok terajšej politiky Národnej banky Slovenska, ktorá obmedzila podmienky poskytovania úverov, o čom sme už viackrát informovali.
■ ROTAČKY BEŽIA...
Pre slovenskú ekonomiku je najhoršie, že sa už nemôže spoliehať na pomoc ECB, keďže jej úrokové sadzby sú nízke a slovenská ekonomika by ich pre výrazne vyššiu infláciu potrebovala zvýšiť, čo však najbližšom období aj podľa vyjadrenia prezidentky ECB Christine Lagardovej určite nebude.
Čo vlastne chce terajšia ECB finančnému trhu ponúknuť okrem tlačenia obrovského množstva lacných, ničím nekrytých peňazí? Doterajšia menová politika centrálnej banky, ktorú presadzoval jej prezident M. Draghi, autor pamätnej vety, že „pre záchranu eura urobí všetko“, v skutočnosti priniesla len väčšie zadlžovanie väčšiny členských krajín eurozóny vrátane Slovenska, nafúkla ceny nehnuteľností tak, že pre väčšinu mladých domácností sú po terajších opatreniach NBS viac ako nedostupné, a to u nás chceme zlepšovať nepriaznivú demografiu!
Všetci sme si mysleli, že lacné peniaze z rotačiek centrálnej banky podporia hospodársky rast eurozóny, čo sa nestalo, o čom svedčí, že susedné Česko bez eura je na tom lepšie ako slovenská ekonomika s eurom. Pre zvyšovanie mzdových nákladov bez zodpovedajúceho nárastu produktivity práce klesá konkurencieschopnosť Slovenska, o čom sa presvedčili slovenskí subdodávatelia automobilových komponentov, ktorých postupne nahrádzajú konkurenčné firmy z Česka a Maďarska.
■ ZAKRÍKNUTÉ FONDY
Na nízke úroky ECB doplácajú okrem komerčných bánk aj poisťovne a dôchodkové fondy, ktoré investujú peniaze svojich vkladateľov prevažne do dlhopisových fondov, ktorým sa v poslednom období nedarilo. Čomu sa darí, to sú akciové indexy, ktorých zhodnotenie bolo v minulom roku vyše dvadsaťpercentné. Pokiaľ ide o ekonomiku eurozóny, tak v tomto roku sa nemôže spoliehať nielen na menovú politiku ECB, ale ani už na zahraničný obchod, ktorý bol doteraz jej ťahúňom. Pre tieto dôvody sa OECD už obrátila na vlády členských krajín eurozóny, aby výrazným spôsobom zvýšili aj vládne investície a menej prerozdeľovali verejné financie na spotrebu. Okrem Nemecka a Holandska nemajú ostatné členské štáty eurozóny dostatok peňazí na financovanie nákladných investičných projektov, a či sa doma budeme môcť spoľahnúť na banky po posledných opatreniach vlády, nebudeme špekulovať. V tejto oblasti by sme sa mohli spoľahnúť na Európsku investičnú banku, ktorá si na finančnom trhu požičiava lacno peniaze aj od súkromných investorov. Návratnosť jej úverov je garantovaná vládou, a preto nehrozí riziko straty, a tak sa právom považuje za najbezpečnejší peňažný ústav na svete. V minulosti financovala banka aj známy Junckerov investičný projekt, z ktorého sa financuje dovoz plynu z Azerbajdžanu do Európy, a pokiaľ ide o Slovensko, aj bratislavský obchvat. Okrem zdrojov zo spomínanej banky majú vlády k dispozícii aj peniaze od Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktoré sa však majú použiť najmä na ekologické projekty a podpory zelených projektov.
Róbert HOLZ – Foto: Tomáš HUSÁR