Kňaz s pochodňou boja i s ratolesťou pokoja. Tento mesiac uplynulo stopäťdesiat rokov od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností v našich dejinách, rímskokatolíckeho kňaza, politika, vedúceho činiteľa slovenského národného hnutia Andreja Hlinku. Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918 a tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii. Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej v rodine roľníckych, robotníckych rodičov ‒ pltníckeho faktora Andreja Hlinku a Márie, rodenej Šulíkovej. Mal osem súrodencov. Vďaka svojmu nadaniu sa dostal na piaristické gymnázium v Ružomberku, kde ho k vlastenectvu priviedol najmä Karol Eliáš Krčméry, významný ružomberský mešťan, ku ktorému chodieval čítať slovenské knihy. Súčasne v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom.
■ NEZMERATEĽNÁ ČINORODOSŤ
Po kňazskej vysviacke sa na miestach svojich pôsobísk usiloval zlepšiť sociálne postavenie farníkov zakladaním spolkov striedmosti, úverových a potravinových družstiev. Písal desiatky mobilizačných článkov, organizoval osvetové prednášky aj divadelné predstavenia. Ako národovec sa rýchlo zapojil do politického a hospodárskeho života. V Ružomberku z jeho iniciatívy vznikli tlačiareň, fabrika na tehly, telocvičňa, detský domov, škola a ľudová banka s pobočkou v Levoči. Založenie tohto finančného ústavu si vymohol až po dlhých obštrukciách a názov musel znieť Ľudová banka v Rózsahegyi. Bola to úspešná banková inštitúcia, ktorá za dvadsaťtri rokov vyplatila na dividendách 3,9 milióna korún a vklady v nej mali výšku 10,4 milióna korún.
Hlinka založil potravinový spolok, ktorý mal za cieľ oslobodiť slovenských gazdov od židovských úverov. Proti Hlinkovmu spolku vytvorili Židia antispolok s názvom Khagal a posielali do mlynov príkazy, aby nepredávali múku slovenským potravinárskym družstvám.
■ ZA HMOTNÉ POVZNESENIE
Hlinka si jasne uvedomoval, že slovenskému národu nepomôže iba politický boj, ale dôležité je aj hmotné povznesenie. Očividne si tak získal obľubu ľudu. Vo svojej činnosti myslel na mládež a na slovenskú mladú inteligenciu. Preto sa obklopil činorodými ľuďmi s pokiaľ možno čo najvyšším možným vzdelaním. Nie vždy však oceňoval danú osobnosť správne. Dôveroval totiž aj Edvardovi Benešovi, pretože, „si ho nesmierne vážil pre jeho politickú prácu“. Andrej Hlinka považoval Česko-Slovensko aj za štát Slovákov, bol však vždy dôsledne za to, aby v ňom mali rovnoprávne postavenie zabezpečené národnou samosprávou a autonómiou. Edvard Beneš však svoj sľub o autonómii nesplnil...
■ ZBOHOM, PRAHA...
V roku 1905 sa stal spoluzakladateľom samostatnej Slovenskej ľudovej strany, ktorá získavala širokú podporu. Prejavilo sa to aj pri vysviacke kostola v Černovej, ktorého stavbu sám inicioval. Černovská tragédia je známa tým, že uhorskí žandári tu pre demonštráciu za Hlinkovu prítomnosť na vysviacke zastrelili pätnásť ľudí. Udalosť pred celým svetom odhalila brachiálnosť uhorskej liberálnej vlády a útlak slovenského národa. V roku 1933 ukázali Slováci a Hlinka počas Pribinových osláv v Nitre svoju silu, keď si stotisícový dav vynútil jeho prejav napriek nepozvaniu Andreja Hlinku na oslavy oficiálnymi vládnymi predstaviteľmi. Piateho júna 1938 v Bratislave stodvadsaťtisícová demonštrácia žiadala autonómne usporiadanie Slovenska. Tak Hlinka vedel strhnúť davy, pred ktorými vtedy posledný raz rečnil. Známy je výrokom z februára 1938, keď povedal: „Hitler je kultúrna beštia a nacizmus je pre kresťanské Slovensko neprijateľná ideológia.“ O Prahe sa vyjadril: „Keď nám Praha nedá, čo nám patrí, dáme Prahe zbohom,“ čo sa splnilo až po mnohých rokoch. V roku 2007 bol prijatý zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Hlinkove zásluhy o slovenský národ nikdy nepominú!
■ MATICA S ÚCTOU
Tieto a mnohé ďalšie stránky a charakteristiky osobnosti Andreja Hlinku a jeho mnohostranných zásluh odzneli a odznievajú v tomto jubilejnom roku jeho stopäťdesiateho výročia narodenia na rôznych spomienkových verejných zhromaždeniach. Také bolo zhromaždenie v sobotu 26. júla počas 52. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej, kde mu odhalili bustu. Bustu Andrejovi Hlinkovi odhalili vďační matičiari v Martine počas Národných matičných slávností 1. augusta. Azda najvydarenejší sochársky portrét Andreja Hlinku od majstra Jána Koniarka použili matičiari v Marianke na vytvorenie dôstojného pamätníka na priečelí tamojšieho Exercičného domu a odhalili ho 24. augusta tohto roka. Matica slovenská sa podieľa aj na celonárodných oslavných Dňoch Andreja Hlinku v Ružomberku (26. – 28. september) a ďalšieho masového memoriálového podujatia v novembri v Poprade. Spomienkové oslavy pripravujú matičiari aj v Nitre a vo Vranove nad Topľou, kde tiež odhalia otcovi národa bustu.
Peter JÁNOŠÍK ‒ Foto: Emil SEMANCO