Vojenská operácia Búrka pripravila o domovy státisíce Srbov. Jednou z mnohých tragických udalostí neľútostnej občianskej vojny v bývalej Juhoslávii sa stala aj operácia chorvátskych bezpečnostných zložiek, ktorej cieľom bol odsun veľkej časti srbskej menšiny z územia dnešného Chorvátska. Podľa srbskej strany poprední svetoví a európski vrcholoví predstavitelia venujú tejto téme pomerne malú pozornosť. Veľvyslanec Srbskej republiky v Slovenskej republike profesor Momčilo BABIĆ v exkluzívnom rozhovore pre náš dvojtýždenník uviedol i nové, dodnes málo známe fakty.
Srbská republika si 4. augusta pripomenula udalosť z čias občianskej vojny v bývalej Juhoslávii, keď z územia dnešného Chorvátska bolo vyhnaných vyše dvestotisíc obyvateľov srbskej národnosti. Ako v tom čase reagovalo medzinárodné spoločenstvo?
- Štvrtého augusta 1995 ozbrojené sily Chorvátska so súhlasom a s podporou NATO v spolupráci so silami Chorvátskej obrannej rady a Armády Bosny a Hercegoviny uskutočnili vojenskú akciu do Srbskej autonómnej oblasti Krajiny, ktorá bola súčasťou vtedajšej Republiky Srbská Krajina (RSK), obývanou prevažne Srbmi. Operáciu vykonali napriek tomu, že oblasť bola pod ochranou OSN, pričom zástupcovia RSK v Ženeve a Belehrade deň predtým prijali návrh Medzinárodného spoločenstva na mierové riešenie konfliktu. Proti asi dvestošesťdesiatim tisíc obyvateľom Srbom nasadili asi dvestotisíc vojakov. Obyvatelia Krajiny, vyše dvestodvadsaťtisíc osôb, začali ustupovať na východ v smere do Republiky srbskej v Bosne a Hercegovine a Srbska.
Koľko obetí priniesla táto chorvátska „operácia“?
- V súčasnosti sa na zozname zabitých a nezvestných Srbov v „Búrke“ nachádza 1 852 ľudí. Podľa pohlavia: mužov 1 309 (71 percent) a žien 543 (29 percent). Podľa postavenia: civilistov 1 200 (65 percent), vojakov 641 (35 percent) a policajtov 11. Podľa veku: do 18 rokov 9,18, až do 60 rokov 884 (48 percent), nad 60 rokov 908 (49 percent) a neznámeho veku 51 (3 percentá). Hmotné škody boli vysoké. Zničili 13 000 objektov, 352 prevádzok, 25 000 domov, 410 obchodov, 78 kostolov. Zničených bolo tiež 96 múzeí, 181 cintorínov, 920 pamiatkovo chránených objektov, 52 zdravotných stredísk, pričom boli zničené všetky priemyselné závody. Od roka 2014 Srbsko a Republika Srbska si spoločne pripomínajú tragédie srbského národa v druhej svetovej vojne a v chorvátskej operácii „Búrka“.
Koľko Srbov žilo na území dnešného Chorvátska pred vypuknutím občianskej vojny?
- Podľa sčítania obyvateľstva žilo v roku 1991 v Chorvátskej republike 581 663 Srbov ‒ 12,2 percenta z celkového počtu, pričom sčítanie z roka 2011 ukázalo, že v Chorvátsku bolo 186 633 Srbov ‒ 4,36 percenta z celkového počtu. Po občianskej vojne a masovom exode srbského národa počet Srbov klesol o dve tretiny. Srbi vo väčšom počte dnes v Chorvátsku žijú v oblastiach, ktoré neboli operáciou „Búrka“ zasiahnuté. Takisto musíme pripomenúť, že sa o tomto takmer nikde v Európe a vo svete nehovorí. Srbsko nikdy nebude vyzývať k novým konfliktom, pretože sa chce rozvíjať v spolupráci so všetkými v regióne, ale jeho povinnosťou je pamätať si a nemlčať.
Boli za tieto činy odsúdení poprední chorvátski predstavitelia na Medzinárodnom súde v Haagu?
- Za vyhnanie takmer štvrť milióna Srbov (čo je počet, ktorý dostávame v súčte tých, ktorí boli vyhnaní počas operácií „Búrka“ a „Blesk“) i zabitia nikto z chorvátskeho vojenského a politického vedenia nebol odsúdený pred Haagskym tribunálom. Okrem toho je nepochopiteľná prítomnosť predstaviteľov medzinárodného spoločenstva a diplomatického zboru na chorvátskych oslavách výročia akcie „Búrka“.
Aké má dnes postavenie srbská menšina v Chorvátsku?
- Chorvátsko má uspokojivý menšinový právny rámec. V praxi však existuje množstvo obštrukcií pri uplatňovaní ústavou a zákonmi zaručených práv. Poznamenávame, že prípady nenávistných prejavov, historického revizionizmu, diskriminácie, ako aj fyzického násilia a poškodzovania majetku, ktoré priamo ovplyvňujú ekonomickú udržateľnosť, a to najmä v prostredí navrátilcov, v praxi neustále prispievajú k ohrozeniu práva na slobodu prejavu ako jedného zo základných menšinových princípov.
Na akej báze sú stavané bilaterálne vzťahy medzi oboma republikami v súčasnosti?
- Na ceste k členstvu v Európskej únii nám je potrebná podpora a pomoc všetkých členských krajín vrátane Chorvátskej republiky. My sme však príliš hrdý národ na to, aby sme kvôli tomu na všetko to, čo sa stalo, zabudli. Srbsko si s Chorvátskom praje mať najlepšie možné susedské vzťahy, ale či oslavy tejto vojenskej operácie predstavujú vklad v tomto smere, je otázne.
Zhováral sa: Matej MINDÁR ‒ Foto: SNN