Dve mladé učiteľky z Dobšinej burcujú verejnú mienku aj kompetentných, aby konali
Emil SEMANCO
List plný emócií a rozhorčenia, ktorý sa hneď zaradil medzi bestsellery na sociálnej sieti a vyšplhal sa na špičku rebríčka internetového čítania, vznikol ako reakcia učiteliek Eriky Polgáriovej a Eleonóry Liptákovej na bezmocnosť a bezvýchodiskovosť, akú dennodenne pociťujú a zažívajú pri svojej práci.
Mladé pedagogičky v ňom opisujú alarmujúcu situáciu v slovenskom školstve a poukazujú na nefunkčný a nespravodlivý sociálny systém v štáte, s čím v súvislosti s Cigánmi zápasí mnoho učiteľov nielen na „ďalekom východe“. Desaťstranový list oslovuje ministra školstva, ale očividne je adresovaný všetkým štátnym príživníkom, čo doteraz úspešne predstierali riešenie cigánskej otázky – vládnymi splnomocnencami a štátnymi tajomníčkami začínajúc, podplácaným rómskym výkvetom pokračujúc a končiac pri celej armáde ďalších rozpúšťačov verejných a európskych peňazí určených na prežívanie spomínanej minority – jej zaslepených, extrémnych zástancov a treťosektorových aktivistov, pre ktorých sa tiež stala výnosnou agendou.
- KAŽDODENNÝ BOJ
Ministrovi, ale aj ďalej spomínaným, sú určené riadky: „V Bratislave, ďaleko od Vašich obľúbených ‚marginalizovaných a sociálne znevýhodňovaných skupín‘ nemáte ani tušenia o tom, s akými patovými situáciami sme nútení dennodenne bojovať. Príďte si na pár dní odžiť problémy, ktoré musíme každý deň riešiť. Poďte sa pozrieť do našich škôl, konečne sa zvítajte s reálnymi žiakmi a odseďte si v triede zopár vyučovacích hodín. Aby namiesto prázdnych rečí odtrhnutých od reality, ste mali možnosť spoznať skutočnú situáciu.“
Na priamu výzvu reagovali predstavitelia príslušných rezortov. Minister Dušan Čaplovič prisľúbil analýzu uvedených problémov a ich riešenie. Rovnako reagoval aj minister J. Richter. „Chceme zdôrazniť, že toto nie je o rase, o pleti alebo o predsudkoch a výhradách voči Rómom,“ presviedčajú učiteľky E. Polgáriová a E. Liptáková a ubezpečujú: „Rovnako vnímame všetkých ľudí a deti bez rozdielov, ide len o to, kto rešpektuje pravidlá a normy a kto nie.“
Záškoláctvo cigánskych detí dosahuje abnormálne vysoké čísla. Príslušné orgány a inštitúcie takých žiakov ani ich zákonných zástupcov takmer vôbec nesankcionujú, školáci sa beztrestne flákajú a sú negatívnym príkladom aj ostatným. Navyše sú neraz agresívni, arogantní a vyskytujú sa rôzne druhy sexuálneho obťažovania nielen spolužiakov, ale aj učiteliek. Situácia v niektorých triedach hraničí so systematickým šikanovaním pedagógov.
■ EŠTE IM PLATÍME
Rodičia týchto detí poberajú finančný príspevok 17 eur len za to, že deti chodia do školy. Dostanú ho aj vtedy, ak ich potomstvo dochádzku pravidelne a hrubo porušuje záškoláctvom a inými problémami výchovného charakteru.
E. Polgáriová a E. Liptáková: „Tieto deti chodia do školy nie pre učenie a vzdelávanie, ale provokovať spolužiakov, učiteľov, riešiť si osobné spory, vystrájať a vyvádzať, zafajčiť si pred školou... Prídu do školy preto, lebo ‚doma je nuda a v škole sa aspoň zabavia‘. Sú zanedbané, neraz zavšivené a choré napriek tomu, že rodičia poberajú rôzne druhy podpôr a dávok. Maximálny trest, ktorý ľahostajných rodičov ‚postihne‘, je to, že osobitným príjemcom ich dávok sa stane mesto, v ktorom žijú, a sociálne pracovníčky im robia doslova slúžky, ktoré im nakúpia jedlo, deťom šaty a pomôcky, nákupy im donesú priamo domov, a tak ich môžu promptne speňažiť.“
■ NIE MÚKU, PREZERVATÍVY
V liste učiteľky uvádzajú celý rad takýchto hrôz a hrozieb. Za takú možno považovať aj nekontrolovanú pôrodnosť a fakt, že tehotné žiačky nie sú nijaká výnimka, ale v tejto societe skôr pravidlo. Aby deti zažili normálne detstvo a pripravili sa na zodpovednú dospelosť, pedagogičky navrhujú radšej podporiť na školách vyučovanie sexuálnej výchovy. „Začnite grátis rozdávať radšej prezervatívy a nie múku, aby sa navzájom nemnožili príbuzní, mentálne nespôsobilí a mladiství, pretože sami si prezervatív nikdy nekúpia.“
Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka, a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo, je o nich postarané a pritom nemusia ani pohnúť prstom. Keď od nich niekto chce nejaký druh účasti na zlepšovaní ich životnej situácie, sú dokonca pohoršení. A tak blúdia v začarovanom kruhu: sú chudobní, lebo nemajú prácu – nemajú prácu, lebo sú nevzdelaní – sú nevzdelaní, lebo o vzdelanie nemajú záujem... Kto tento kruh pretne?