Peter MULÍK: Matica slovenská vzišla z národa pre národ


Mulík - štvorecHistorik Peter Mulík o zakladaní, vývoji i budúcnosti prvej národnej ustanovizne

Matica slovenská vzišla z národa pre národ

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN

Tajomník Matice slovenskej PhDr. Mgr. Peter MULÍK, PhD., (1957) je slovenský historik aj s teologickým vzdelaním. Profesionálne sa venuje problematike vzťahov štátu a cirkví. Bol prvým riaditeľom Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví, o ktorého vznik sa v roku 1997 zaslúžil. Zo slovenských dejín sa venuje najmä cyrilo-metodskej problematike a slovenským dejinám 20. storočia. Svojou intenzívnou publicistickou činnosťou objasňuje mnohé, dosiaľ málo známe historické udalosti z dejín slovenského národa.

● Skôr než začneme hovoriť o Matici slovenskej, povedzme si niečo o význame kultúry v živote národa.

Kultúra a národ sú dva pojmy, ktoré vyjadrujú dva javy navzájom neoddeliteľne spojené. Kultúra vytvára národ a národ kultúru. Spojivom medzi nimi je aj vnímanie dejín. Spoločná historická skúsenosť je jedným z podstatných vymedzujúcich znakov národa. Národ je historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí, vytvorené pôsobením rôznych faktorov, ako sú spoločné územie, kultúra, jazyk, hospodárska história, psychika, náboženstvo a podobne, a má spravidla vôľu tieto spoločné faktory brániť či rozvíjať. Pojem „národ“ sa v detailoch väčšinou inak chápe v etnografii, v politológii a inak v historických vedách. Moderný slovenský národ sa definoval najmä jazykom. Tento dôraz na literatúru je zreteľný aj pri vzniku Matice slovenskej. Lenže v čase, keď Slováci nemali ani náznak politickej suverenity, táto inštitúcia majúca za vzor najmä Maticu srbskú a Maticu českú, prirodzene, hoci nie oficiálne preberala aj úlohu vodkyne národa.

● Aké to bolo obdobie, v ktorom došlo k vzniku Matice slovenskej? Prečo vôbec vznikla?

Definíciu „jednota milovníkov národa a života slovenského“, ktorú si Matica slovenská osvojila, použili už zakladatelia spolku Tatrín v roku 1844. V čase vzniku Tatrína už vyše desať rokov existoval Spolok milovníkov slovenskej reči a literatúry. Jeho nákladom práve vtedy vyšli Básne Jána Hollého a združoval prevažne katolícku inteligenciu. Spočiatku bol spolok Tatrín záležitosťou slovenských evanjelických vzdelancov, preto štúrovci v roku 1846 navštívili Jána Hollého, nášho najväčšieho básnika píšuceho Bernolákom kodifikovanou slovenčinou (1787), na Dobrej Vode, aby sa dosiahlo konfesionálne zjednotenie uvedomelých Slovákov. Až na štvrtom valnom zhromaždení Tatrína v roku 1847 na čachtickej katolíckej fare u Jozefa Urbanovského došlo k jazykovému zjednoteniu na báze štúrovskej slovenčiny. To bol nevyhnutný predpoklad jednoty národa. Do výboru Tatrína sa dostali predstavitelia katolíckej väčšiny národa Jozef Ščasný a Štefan Závodník. Tatrín bol nielen predchodcom, ale aj vzorom pre Maticu slovenskú, preto ho niektorí volali aj Tatrínskou maticou.

Mulík 2

Známy matičný historik a tajomník Matice slovenskej Peter Mulík.

Z politického hľadiska šlo v šesťdesiatych rokoch 19. storočia o obdobie „uvoľnenia“ (niečo podobné ako v roku 1968), lebo Októbrovým diplomom (1860) a Februárovým patentom (1861) bola v Habsburskej ríši ústavno-právne nastolená konštitučná monarchia. Som presvedčený, že pre slovenský pohyb neboli nepriaznivé ani päťdesiate roky 19. storočia. Pritom šlo o obdobie neoabsolutizmu. Z významných postov vo verejnom a v cirkevnom živote boli odstránení maďarskí šovinisti a  často ich nahrádzali Slovákmi, ktorí v revolúcii 1848 – 1849 stáli na strane panovníka. Hlavným dôvodom, prečo Matica vznikla, bola potreba jednoty národa a jeho pozdvihnutie na vyššiu úroveň. V tom čase, keď už bolo vidno plody činnosti Maďarskej (de iure uhorskej) akadémie vied, Slováci veľmi pociťovali deficit vedeckého výskumu v našom duchu a jeho propagáciu medzi masami. Zakladatelia Matice mali na mysli práve takýto druh osvety. Folklór a zvykoslovie chápali tiež ako vedeckú činnosť zberateľstva a múzejníctva.          

● Oslovil matičný program verejnosť?

Pôvodný návrh stanov Matice slovenskej, predložený už 1. augusta 1861 na úradné schválenie, obsahoval formuláciu o slovenskej národnej osobitosti. Matičné ústredie sa malo volať Dom slovenského národa a finančné zbierky mali byť sústredené v Základine slovenského národa. Išlo o jasný signál, že takto koncipovaná inštitúcia mala mať politicko-integrujúci celonárodný a nielen vedecko-osvetový charakter. Matica slovenská v dejinách suplovala úlohu slovenského štátu v čase jeho nejestvovania, najmä v rokoch 1863 – 1875, ale aj v rokoch 1932 – 1938 a v rokoch 1990 – 1992. Udržiavala myšlienku slovenskej národnej identity, slovenskej reči, svojbytnej slovenskej kultúry a týmito svojimi činnosťami nepriamo definovala aj slovenský politický program. V roku 1875 bola zakázaná v podstate z politických dôvodov po obvinení zo šírenia panslavizmu. V rokoch 1863 – 1875 a 1919 – 1942 suplovala Matica slovenská neexistujúce vedecko-výskumné pracoviská na Slovensku a najmä  pomocou jej vedeckého potenciálu mohla vzniknúť väčšina spoločenskovedných ústavov Slovenskej akadémie vied a umení. Matičná edičná činnosť tvorila základ vedeckých publikácií z oblasti literatúry, dejín, dejín umenia, etnografie, múzejníctva a filozofie.

● Potreboval československý štát Maticu slovenskú?

S oživotvorením Matice slovenskej v januári 1919 súvisí, žiaľ, určitá politická kalkulácia českej reprezentácie  a slovenských čechoslovakistov. Slovenská národná rada – revolučne konštituovaný najvyšší politický orgán slovenského národa, bola 8. januára 1919 zrušená a v obnovenej Matici sa národu dávala akási náhrada, akoby vládnuca moc chcela nepriamo potvrdiť, že Slováci v ČSR budú už iba etnografickou skupinou, ktorá nepotrebuje politickú moc, ale len osvetu a pestovanie regionálnej literatúry. Štefan Krčméry na tento stav prostoducho reagoval, keď povedal: „Nerozpúšťajme peknú, mnohosľubnú organizáciu Slovenskej národnej rady, kým sa neumožní jej pretvorenie na Maticu slovenskú.“ Aj on si vtedy uvedomoval význam SNR ako politického reprezentanta národa a v Matici videl šancu na prevzatie aj jej politických kompetencií.  

V medzivojnovom česko-slovenskom štáte sa Slováci ocitli v kurióznej situácii. Pokiaľ v Uhorsku o existencii slovenského národa nikto nepochyboval (slovenská národnosť sa vykazovala aj pri sčítaniach ľudu), v ČSR, ktorá mala zabezpečiť záchranu Slovákov pred zánikom, odrazu Slováci neexistovali ani ako národnosť. Štatisticky sa vykazovala iba „československá národnosť“. Čo nás však zachránilo pred rýchlou asimiláciou s českou väčšinou, bolo, že českí jazykovedci blahosklonne uznali dve formy „československého jazyka“. Slovenčina bola iba jednou alternatívou takéhoto hybridného výmyslu. V tejto situácii vstúpila Matica opäť do politického diania, keď v roku 1931 vyšli Pravidlá slovenského pravopisu. Požiadavku na revíziu Pravidiel obsahovalo Memorandum 128, nazvané podľa počtu jeho signatárov na čele s Jánom Smrekom. Text memoranda podpísali slovenskí autonomistickí politici Andrej Hlinka a Martin Rázus. Jazykový prevrat v Matici slovenskej sa odohral na valnom zhromaždení 12. mája 1932 na pozadí generačnej výmeny. Najzávažnejší názorový spor v dovtedajšej histórii valných zhromaždení MS priniesol zásadný prelom vnútri matičného hnutia. Výsledkom tohto „matičného prevratu“ bol nezvyčajný nárast počtu členstva Matice slovenskej, ale aj mediálna kritika a nepriazeň Prahy voči Matici. Tridsiate roky boli v živote MS veľmi plodné a úspešné. 

● Aký vplyv na Maticu mal vznik samostatného štátu v roku 1939?

Matičné vedenie prijalo vznik samostatného slovenského štátu pozitívne, hoci následné politické zmeny na mape Európy neveštili nič dobré. Vznik štátu sa všeobecne považoval za zavŕšenie národnej emancipácie Slovákov a paradoxne aj v čase vojny priniesol národu veľa pozitívneho, čo Matica vítala. Realizoval sa projekt modernej polygrafickej základne, založila sa Slovenská národná knižnica a Slovenská bibliografická spoločnosť. Dom slovenských ochotníkov mal najmodernejšiu divadelnú budovu na Slovensku s dielňami pre činohru, operu a balet. Vzniklo Slovenské komorné divadlo.

Matica slovenská v období prvej Slovenskej republiky podstatne rozšírila slovenský vedecko-literárny výskum, rozvinula tvorbu a publikovanie vedeckých prác, zhromažďovala a sprístupňovala bohatstvo knižných, rukopisných zbierok k dejinám slovenskej národnej kultúry, vydávala, propagovala a rozširovala diela klasikov slovenskej literatúry. Matičné vedecké pracoviská sa usilovali v prvom rade o popularizáciu odkazu minulosti najmä v miestnych odboroch, ale aj cez tlač a rozhlas. Uplatňoval sa princíp finančnej návratnosti vynaložených prostriedkov vo forme členských podielov z knižnej matičnej produkcie. Časť matičných dejateľov mala vyhranený postoj k režimu a videla v slovenskom štáte iba provizórium. Títo prešli na československú ideovú platformu a ilegálne pripravovali povstanie. Turčiansky Svätý Martin sa stal jedným z jeho centier a vedenie MS sa pre svoj proštátny postoj dostalo do vážnych ťažkostí. Správcovi Matice J. C. Hronskému hrozili dokonca popravou a Matici zrušením.

● Čo sa dialo s Maticou po roku 1945?

            Po prechode frontu bola pripravená prevziať moc v Matici nová garnitúra, ktorá už na prvom povojnovom valnom zhromaždením 6. augusta 1945 „zúčtovala“ s tými, čo neočakávali od „osloboditeľov“ nič dobré. Keby neboli v tom čase mimo ich dosahu, hádam by ich boli vydali i na smrť. Aj nové vedenie čoskoro pochopilo, že hoci to, čo prišlo z Východu, dalo sa definovať aj ako niečo slovanské, neprinieslo nijakú vyššiu kultúru, než tu bola do roku 1945. Pochopil to takmer celý národ.  MulíkĽudovodemokratický režim obnovenej ČSR po roku 1948 nemal veľa sympatií k Matici. Marxistický pojem národa (proletársky internacionalizmus) v zásade odporoval matičnému ponímaniu národa. Slovenský národný konzervativizmus (protirevolučné postoje v rokoch 1848/1849), ktorého dedičom Matica bola, sa nemohol asimilovať s komunistickou ideológiou, iba za cenu popretia tejto línie. Matica slovenská so svojou štruktúrou miestnych odborov prestala existovať ako demokraticky konštituovaný spolok 1. októbra 1951. Jej agónia trvala do apríla 1954, keď sa formálne zišiel nikým nezrušený výbor Matice slovenskej a „demokratickým spôsobom“ jednomyseľne požiadal Slovenskú národnú radu, „aby zákonom vyhlásila Maticu slovenskú za štátny vedecký ústav pod názvom Matica slovenská – Národná knižnica“. Zákonom z 27. apríla 1954 bola Matica poštátnená na Slovenskú národnú knižnicu.

A čo priniesli obrodné roky šesťdesiate?

            V roku 1968 sa prebudilo matičné hnutie. Matičiari žiadali, aby Matica bola národnou kultúrnou ustanovizňou s členskou základňou a so všetkými dovtedajšími výskumnými odbormi a jej výskumná báza sa mala po dohode so SAV rozšíriť o ďalšie odbory z vlastivedných disciplín. Najvyšším orgánom Matice slovenskej sa malo stať valné zhromaždenie a výbor. Žiadali urýchlene vydať zákon o Matici slovenskej. Ten 27. júna 1968 SNR schválila. Po prvý raz slovenský parlament legalizoval Maticu ako jednotu inštitučnej a členskej zložky.

Po vyše dvadsaťročnom období normalizácie opäť nastal čas rozletu. Ako možno charakterizovať ponovembrový vývoj v Matici.

Nikdy v dejinách Matica nevstúpila tak aktívne a efektívne do realizácie národno-štátneho programu ako začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ukázala sa ako realizátorka myšlienok Memoranda slovenského národa (1861), z ktorého vzišla. I napriek obvineniam zo separatizmu začiatkom roku 1991 podporila všetky iniciatívy, ktoré žiadali, aby Slovenská národná rada vyhlásila suverenitu a zvrchovanosť Slovenska. Matica 11. marca 1991 zorganizovala mnohotisícové zhromaždenie v Bratislave na podporu svojho návrhu zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Najsmutnejšou kapitolou súčasných matičných dejín je prijatie „knižničného zákona“ v roku 2000. Matica slovenská stratila nielen svoje zbierky, ale aj vedecký potenciál. Do novovytvorenej štátnej Slovenskej národnej knižnice prešli takmer všetci tvoriví pracovníci. Tieto udalosti by si vyžadovali hlbšiu analýzu i odpoveď na otázku, ako je možné, že „matičné elity“ z obdobia 1990 – 1993, ktoré reprezentovalo najväčšie národnoštátne vzopätie Matice slovenskej v dejinách, odrazu v roku 2001 opustili túto prestížnu národnú inštitúciu?

● Na čo by sa mala Matica sústrediť do budúcnosti?

Poslaním Matice slovenskej v 21. storočí je rozvíjať duchovný, národný, kultúrny a spoločenský život Slovákov. Ochraňovať národné kultúrne dedičstvo nás zaväzujú aj medzinárodné normy. Niektorí po slovensky píšuci a neslovensky cítiaci umelci, historici, publicisti pochybujú, či moderný slovenský národ so svojím školstvom, s vedeckými ústavmi a s kultúrnymi inštitúciami potrebuje Maticu, „pretože nič z toho, čo robia tieto vedecké a kultúrne inštitúcie, nemôže súčasná ‚ustanovizeň‘ robiť na úrovni, aby sa im vyrovnala“ (D. Kováč). Tým spochybňujú slobodu a pluralitu názorov, ktorá platí aj v spoločenských vedách. Robia to preto, lebo si neželajú, aby sa dejiny, literatúra, vlastiveda skúmali zo slovenského aspektu. Hlavným subjektom všetkých spoločenských vied musí byť slovenský národ. Z jeho pohľadu skúmame javy, udalosti a vývoj. Čo prospieva národu, je progresívne, čo mu škodí, je negatívne. Je pravda, že program ochrany slovenčiny a slovenskej štátnej suverenity si dnes osvojili politické strany. Aj dnes však musí Matica upozorňovať na problémy Slovákov žijúcich v menšine na jazykovo zmiešaných územiach južného Slovenska a prostredníctvom svojich regionálnych pracovísk ich odstraňovať. Matica má záujem o riešenie veľmi akútnych problémov hodnotovo aj politicky dezorientovanej slovenskej posttotalitnej spoločnosti, ktorá trpí obrovským deficitom slovenského národného povedomia, historického vedomia a vlastenectva. V susedných krajinách sa oživujú relikty nacionalizmu 19. storočia, ktorý býva neraz zaostrený aj proti Slovákom. Práve preto dnes potrebujeme dotvárať moderné zdravé národné povedomie nielen u mládeže, ale aj v strednej a staršej generácii, zvlášť v inteligencii, ktorá sa dostala spod vplyvu ideológie proletárskeho internacionalizmu do područia amorfnej globálnej (pseudo)kultúry. Matica slovenská plní túto úlohu a ako jediná vedecká, kultúrna a osvetová inštitúcia v Slovenskej republike to považuje za svoju prioritu. Za to jej patrí vďaka a podpora štátu.                                                                                                                                                                         

 



1 Komentár

  • Peter Mulík je antislovan, preč s ním!

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.