Slovenská jazykoveda je v dobrej kondícii
Vladimír PATRÁŠ je jazykovedec a vysokoškolský učiteľ. Je člen medzinárodných a domácich vedeckých a redakčných rád, expertných komisií, akademických senátov. Pracuje v oblasti jazykovednej slovakistiky, všeobecnej jazykovedy, sociolingvistiky, mediálnej komunikácie, jazykových kontaktov, kultúry vyjadrovania a didaktiky slovenčiny.
Niekoľko desaťročí sa vedeckovýskumne a pedagogicky venujete súčasnej jazykovede. Aj preto môžete a viete porovnávať. Vidíte zmeny v slovenskej jazykovede a v lingvistickom myslení oproti časom vašich začiatkov a dneškom?
Jazykovedci pozorujú stav, skúmajú podmienky a objasňujú zákonitosti, hranice a možnosti na plnohodnotné, kultivované dorozumievanie prostredníctvom jazyka/reči vo všetkých podobách. V dejinách slovenskej jazykovedy je dostatok údajov a výsledkov o hodnotných vedeckých úsiliach a postupoch jazykovedných bádaní. Precízne, zvlášť v poslednom storočí, je spoznávaný jazykový systém, rozvrstvenie jazyka na funkčné útvary, a to vo vývinovom i v súčasnom svetle. Moderné výskumné programy sa uskutočňujú i naďalej. Popri prepracovaných a osvedčených štrukturalistických postupoch do nich prirodzene vrastá záujem o individuálne (súkromne, neoficiálne) i spoločensky (verejne, polo- a oficiálne) fungujúceho človeka v rečovej praxi. Vyváženosť aktuálnych zámerov a výziev, spoločenských požiadaviek a očakávaní dokladuje lingvistická produkcia, jej popularizácia v širšej kultúrnej verejnosti a napokon aj pestrá paleta jazykových učebníc. Bez zveličovania ‒ slovenská jazykoveda sa nachádza v zdravej kondícii.
Publikovali ste niekoľko vedeckých monografií, dve stovky štúdií, odborných a populárno-náučných článkov, viacero učebníc slovenčiny pre základné školy. Pozornosť zameriavate na komunikovanie v rozmanitých dorozumievacích sférach, kontakty a prejavy v onlinovom priestore, témy v alternatívnych médiách, ich nastoľovanie a účinky na čitateľov. Čím vás zaujímajú tieto okruhy a čo osobité v nich nachádzate?
V jadre profesionálnych a ľudských záujmov o jazyk a jazykovedu nachádzam univerzálnu možnosť na sebaprejavenie a spoločenské uplatnenie, ktorú má človek a ľudia vždy poruke. Ľudské telo je obdarené jedinečným anatomickým ustrojením, duševnými predpokladmi a pestrým duchovným svetom. Človek v sieti dorozumievacích podmienok dokáže zámerne, občas i náhodne „prepínať registre“, a tak textami prispievať k vedomostnej, názorovej i emotívnej pestrosti života. Ak v jeho dorozumievacom inventári a témach popri miere slobody vo vyjadrovaní okolie vníma zacielenosť, zmysel a zodpovednosť za spracovanie obsahu a stvárnenie povedaného, napísaného (či v onlinovom priestore „zapísaného“, zmiešaného) prejavu, text napĺňa svoje humanistické predurčenie. Vtedy sa teším z vydareného počinu. Inak utvorené či zamerané jazykové prejavy hodnotím ako festival premrhaných príležitostí.
Vaše výskumy medziľudskej komunikácie sú známe na Slovensku i v zahraničí. Čo mienite vašim čitateľom i poslucháčom priblížiť, preukázať či venovať?
Prirodzený jazyk sa nachádza v dobrom rozpoložení vtedy, keď jeho nositelia a používatelia vedia, chcú a vládzu v rečovej praxi hodnotne – pohotovo, presvedčivo, s citovým zanietením – zabezpečovať dorozumievacie potreby. S jazykom sme celoživotne a bytostne zrastení. Ako jednotlivci, zároveň ako členovia rodinného, záujmového, pracovného a ďalšieho spoločenstva. Súbežne platí: ako sa meníme my, naše videnie človeka, sveta a života, zámery a prejavy, mení sa výbava a vyvíja sa i naladenie nástroja, ktorým komunikujeme.
Roky pôsobíte ako tvorivý zamestnanec, vedúci katedry, prorektor, v akreditačnej agentúre pri podpore a posudzovaní kvality vysokých škôl. Aké kritériá sú podľa vás dôležité pre vysoké školy, aby vzdelávali, vychovávali a vysielali na pracovný trh a na prospech spoločnosti tvorivých odborníkov, zodpovedných ľudí, osobnosti?
Vysokoškolské štúdium je otvorené každému ambicióznemu človeku. Malo by byť prestížnou záležitosťou, jedinečnou výzvou, možnosťou na osobnostný príspevok do spoločenskej pokladnice. Vysoké školy svojou ponukou študijných programov, obsahom, priebehom a výsledkami vzdelávania podľa európskych štandardov kvality a personálno-kvalifikačnou štruktúrou plnia požiadavky a výzvy doby v domácom a medzinárodnom svetle. Štandardy sú nastavené ako systém odporúčaní a ich osvojenie a plnenie zaručuje očakávaný výsledok a úžitok.
Desaťročia sprostredkúvate vysokoškolákom poznatky zo súčasnej jazykovedy. Podporujete aj pestovanie priaznivého vzťahu k rodnému jazyku, v prípade zahraničných študentov k jazyku štátu, v ktorom študujú a mienia pôsobiť. Ako vnímate postoje mladých ľudí k slovenčine?
Jednou zo zreteľných čŕt aj našej spoločnosti sa stala viacjazykovosť. Popri rodnom ‒ prvom či uprednostňovanom ‒ jazyku nadobúdame a prejavujeme zručnosti aj v ďalšom či vo viacerých jazykoch. Jedným jazykom pritom dovnútra i navonok potvrdzujeme svoju bytostnú príslušnosť a spoločenskú identitu, jazykom nadnárodnej komunikácie sa spolupracujúco hlásime k okolitému svetu s túžbou dorozumieť sa a porozumieť si. Takto podľa mňa vstupujú na pôdu slovenských vysokých škôl aj záujemcovia o štúdium z iných krajín a kultúr. Ako základnú mäkkú zručnosť si osvojujú schopnosť požadovane komunikovať v slovenčine slovom i písmom. S potešením im pomáham. Pritom oceňujem, že cez jazykový priezor si osvojujú aj nemanifestované osobnostné cítenie a pestujú prirodzený vzťah k slovenčine. Niekedy sa tak u nich deje výraznejšie ako v komunitách domácich študentov. Dôvodom je inojazyková výbava a kultúrne zázemie zahraničného študenta a prirodzené porovnávanie s nadobúdanou jazykovou kompetenciou v slovenčine. Postoje k jazyku či jazykom spočívajú v hĺbke osobnostného sveta, ladia sa v mikrospoločenstve, sú rozvíjané a menia sa počas života každého z nás. Človek ich zverejňuje v dorozumievacích kontaktoch a prejavuje hodnotový vzťah k jazyku či jazykom s ich spoločenstvami.
Zhovárala sa Eva ČULENOVÁ ‒ Foto: autor
