Slovensko môže byť krajinou, v ktorej sa oplatí podnikať
Zhováral sa Oto BALOGH
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský sa narodil 14. 3. 1959 v Bratislave. Po ukončení štúdia v odbore geodézia a kartografia na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave pracoval v spoločnostiach Stavoprojekt Bratislava a Elektrovod Bratislava. V rokoch 1998 – 1999 bol vedúcim organizačnej zložky v ELCON Praha a v rokoch 1999 – 2000 pôsobil v spoločnosti VÚJE Trnava.
Od roku 2000 bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Elektrovod Holding Bratislava. V tom istom roku sa stal druhým viceprezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky a od apríla 2003 jeho prezidentom. Od roku 2008 je prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ).Výkon funkcie prezidenta AZZZ má od apríla 2012 pozastavený pre výkon verejnej funkcie.
● Čo rozhodlo, že ste opustili post prezidenta AZZZ a prešli z podnikateľského sektora na pomerne neistú politickú pôdu?
Dlhé roky som mal z pozície AZZZ kritické názory, nejakým spôsobom som sa snažil vládu možno poúčať a možno jej navrhovať nejaké riešenia. Keď som už ponuku na post ministra dostal, bolo namieste, aby som nebol iba zbabelým kritikom. Tak som sa dal na cestu skúsiť to z pozície, kde veci môžem efektívnejšie ovplyvniť. Toto rozhodlo a toto považujem za korektný prístup k problémom a veciam – nielen kritizovať, ale snažiť sa ich aj riešiť a zlepšiť.
● Po vašich doterajších skúsenostiach na poste ministra vidíte niektoré z existujúcich problémov trocha inou optikou, než ste ich vnímali ako podnikateľ?
Určite ich vidím inou optikou, je to odlišný svet. Štátna správa má svoje zákonitosti a už od čias starých Rimanov sú veci, ktoré sa jednoducho z pohľadu vládnutia javia inak. V rámci štátnej správy fungujú inštitúcie úplne odlišne ako firmy pohybujúce sa v biznise.
● Môžete stručne zadefinovať tri najdôležitejšie priority rezortu, ktorý riadite?
Prvou prioritou je sprehľadniť, zjednodušiť a uľahčiť podnikanie na Slovensku. Je to toľkokrát spomínaný problém administratívnej záťaže podnikania. Skutočne máme ambíciu, aby štátna správa nebola brzdou podnikania, ale skôr podnikaniu pomáhala. Na druhej strane, keď chceme byť skutočne transparentní a féroví voči všetkým, postupy a rozhodnutia, ktoré spravíme, sa nezaobídu bez istej dávky administrácie a to je problém, s ktorým sa boríme. Vo firmách, v ktorých som robil, sme sa vedeli od myšlienky k cieľu dopracovať veľmi rýchlo. Tu si musíte na každú činnosť vyberať poradcov komplikovaným a zdĺhavým spôsobom. A kým ste na konci výberu, v nejednom prípade je už zbytočné, aby ste poradcu zaangažovali do riešenia problému. Druhou vecou, ktorú chceme dosiahnuť, je rozbeh podnikania na Slovensku. Väčšina podnikateľských snáh by mala smerovať do sofistikovanejšieho druhu podnikania – inovácií, rozvoja, výskumu a aplikovaného výskumu. Viem, že to znie ako otrepaná fráza, ale keď nebudeme dôsledne hľadať manažérov a iniciátorov takéhoto podnikania, vývoj ekonomiky nebude úspešný. Treťou prioritou je oblasť energetiky, ktorá je tepnou fungovania hospodárstva. My ju máme väčšinovo manažovanú zahraničnými investormi, ale napriek tomu máme ambíciu, aby podiel štátu, ktorý v nej je, bolo cítiť, aby sa v ňom odzrkadľovala energetická stratégia SR a aby ten potenciál, ktorý v jednotlivých podieloch vo firmách máme, mal nejakú ekonomickú silu na rozvoj.
● Váš predchodca J. Miškov pripravil projekt Singapur na zlepšenie podnikateľského prostredia. Našli ste v ňom impulzy, ktoré by stálo za to zrealizovať?
Projekt Singapur je o znižovaní administratívnej záťaže podnikania. Treba povedať, že nejde o novinku, ktorá vznikla za pôsobenia pána ministra Miškova. Touto problematikou sa MH SR zaoberá už od roku 2007. Cielene vypracovaný systém dostal počas môjho predchodcu vzletný názov, keďže Singapur je z hľadiska administratívnej záťaže podnikania na tom najlepšie. Vzletný názov nerozhoduje, zjednodušenie podnikania predovšetkým treba robiť.
● Ktorý problém z vášho pohľadu najviac brzdí rozvoj podnikania na Slovensku?
Nemálo sa na Slovensku hovorí o slabej vymožiteľnosti práva. Ja som ju z pozície AZZZ tiež kritizoval a myslím si, že je to veľký problém nielen pre podnikateľov, ale aj pre ministerstvo, lebo súdne spory sú brzdou podnikania na Slovensku. Niektorému subjektu dáte povolenie, ale neviete určiť, či nejde o špekulatívnu záležitosť. Keď vám nerozvinie tú činnosť a dáte povolenie druhému subjektu, už máte na krku súdny spor. Príkladom je známy súdny spor okolo nezrealizovanej ťažby mastenca. Súdime sa, súdime sa, a nepodnikáme.
● Domáci podnikatelia volajú po zrovnoprávnení so zahraničnými subjektmi v oblasti poskytovania investičných stimulov. Pohlo sa v tejto oblasti niečo dopredu a sú zadefinované kritériá pre ich poskytovanie?
Investičné stimuly sa realizujú podľa zákona. Dávame ich aj preto, lebo okolité krajiny tiež lákajú investorov. Niektorí z nich majú zaujímavé výrobné programy s benefitmi pre slovenské hospodárstvo, zamestnávajú ľudí a prinášajú sem technológie, ktoré by bez stimulov neprišli. Vedia to robiť aj naši podnikatelia, ale tiež chcú stimuly. Čo je problém, sú prípady, keď pridelený stimul pri splnení všetkých zákonných podmienok ohrozí konkurenta, ktorý na trhu už podniká. Stimulovaný podnikateľ môže dať vyššiu mzdu ľuďom a preberať pracovníkov konkurencii. Tento problém nevieme vždy pri výbere uchádzačov o stimul postihnúť. Preto sme vytvorili kvázi investičnú radu, v ktorej sú moji poradcovia z oblastí podnikateľských zväzov a tí prehodnocujú každý pridelený stimul z pohľadu podnikateľského prostredia, či nejde o špekulatívne získavanie stimulov. Do konca tohto roka chceme pripraviť novelu zákona o investičných stimuloch, aby poznatky z tejto oblasti novela zákona zohľadňovala, mohli sme tak transparentnejšie prideľovať investičné stimuly.
● Najproblematickejšou oblasťou sa ukazujú avizované zmeny v Zákonníku práce (ZP). Vy ste sa verejne vyjadrili, že nie ste ich veľkým priaznivcom, ale vláda má o jeho podobe tiež svoju predstavu. Vy ako bývalý prezident AZZZ budete v prípade viacerých zmien, s ktorými zamestnávatelia nesúhlasia, stáť pred istou dilemou. Máte už predstavu, ako ju budete riešiť?
Otvorene hovorím, že by som ZP nemenil. Zrejme táto problematika nie je však priechodná vo vláde, ktorá s týmto sľubom voľby vyhrala a cíti sa ním byť zaviazaná svojim voličom. Na druhej strane, budú rokovať zamestnávatelia i odborári. Určite k nejakým zmenám dôjde, ale budeme sa snažiť o také zmeny, aby ZP dovoľoval istý druh flexibility.
● Aký je váš postoj k zrušeniu jednotnej dane a k zavedeniu progresívneho zdaňovania?
Myslím si, že tie návrhy sú korigované aj názormi zamestnávateľov a podnikateľov. Pravda je, že keď vláda stojí pred úlohou šetriť, je to ako v každej firme, ktorá potrebuje šetriť peniaze, lebo nemá odbyt a príjmy, aké by mala mať. V takom prípade siahnete k nepopulárnym opatreniam, ktoré každý podnikateľ chápe. My môžeme s takým alebo onakým opatrením nesúhlasiť, ale keď vláda potrebuje pol miliardy ušetriť, nejaké mechanizmy mať musí. Vláda nechce zvyšovať spotrebu. Je to konfrontácia rozhodnutia voličov voči predstavám podnikateľom, ktorí sú v tejto chvíli v menšine. Keby ich podporili iné strany natoľko, že budú prevládať, budú sa prijímať iné opatrenia. Dnes sa vybrali tie, ktorých sme svedkami.
● Ako vnímate zvyšovanie odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne pre živnostníkov? Nebude im to komplikovať už aj tak dosť zložitú situáciu?
V minulosti AZZZ pri rokovaní o tomto probléme zastávala názor živnostníkov, lebo vždy chráni najslabšie ohnivko reťaze. Aj vďaka jej postoju neprišlo avizované zvyšovanie odvodov už v predchádzajúcom období. Na druhej strane, nie je to jednoduché ani medzi zamestnávateľmi, lebo tí z nich, ktorí nie sú živnostníci, musia jednoducho zamestnávať ľudí za ďaleko nákladnejších podmienok a tiež sa cítia diskriminovaní. Rokovania medzi ministerstvom práce a predstaviteľmi živnostníkov boli korektné a výsledkom je zvýšenie odvodov, na ktorom sa obe strany nakoniec dohodli.
● Už nejaký čas sa intenzívne hovorí o predaji 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Energetickému a průmyslovému holdingu. V akom štádiu je pripravovaný predaj?
Treba zdôrazniť, že predávajúcim je súčasný strategický investor, ktorý vlastní v SPP menšinový podiel, ale má v ňom manažérsku kontrolu, lebo tak bol tento podnik sprivatizovaný. Rozhodnutie o predaji urobil doterajší vlastník autonómne, svojprávne a bez akéhokoľvek nátlaku. Rovnako i rozhodnutie, komu spomínaný podiel predá. V zásade sú obe firmy o predaji dohodnuté. SR ako väčšinový akcionár bez manažérskej kontroly by mohol byť z tohto procesu vylúčený. Ale budúci vlastník nechce, aby k predaju podielu došlo bez vedomia a súhlasu slovenskej strany. Dokonca je ochotný rokovať o vylepšeniach súčasného stavu. Tie rokovania sa už začali. Chceli by sme, aby sa čiastočne zmenila akcionárska zmluva, aby sme mali predvídateľnú stabilitu týkajúcu sa dividend. Chceli by sme zadefinovať, čo s nerozdelenými dividendami, ktoré predchádzajúca zmluva neriešila, chceli by sme ukončiť arbitrážne spory a dosiahnuť stav, aby sme nemuseli byť na vojnovej nohe pri každom pokuse o zvyšovanie ceny plynu zo strany SPP. Otvorená je aj diskusia o možnosti prevzatia manažérskej kontroly v niektorých podnikoch celého systému i o podobe realizácie tretieho energetického balíčka vo vzťahu k Eustreamu. Tém, ktoré môžu vylepšiť pozíciu SR ako akcionára v SPP po tomto predaji a stabilizovať ju aj v prípade, keby nedošlo k prevzatiu manažérskej kontroly, je na diskusiu viac ako dosť.
● Prípravy na predaj Eustreamu, najziskovejšej dcérskej spoločnosti SPP prepravujúcej plyn cez územie SR v smere východ – západ, sú v plnom prúde. Zabezpečí novela Zákona o energetike udržanie štátnej kontroly nad distribúciou plynu?
Pozícia štátu v tomto prípade je trocha nešťastná. Možno by bolo lepšie, keby mal v Eustreame priame akcie a nebol by v ňom zastúpený prostredníctvom SPP, v ktorom nemá manažérsku kontrolu. Otázka je, či toto tiež nevieme vyriešiť v dohode s akcionárom. V spomínanom zákone, ktorý je v parlamente, máme do konca septembra priestor na rozhodnutie vlády, ktorý z variantov v ňom spomínaný, bude realizovaný. Keby sme trvali na úplnom vlastníckom oddelení, SPP by malo Eustream predať a nového nadobúdateľa vybrať cez verejnú súťaž. Dnešný realizátor manažérskej kontroly v SPP to takto chápe a takýto proces aj začal realizovať. SR by v takomto prípade mohlo zostať bez Eustreamu, ak by verejnú súťaž vyhral nejaký tretí subjekt.
● Ako to vyzerá s dostavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce?
Dostavbu Mochoviec realizujú Slovenské elektrárne (SE) a mala by byť ukončená do konca roku 2013 a možno aj o čosi neskôr. Na to, či o čosi neskôr, nám odpovedia zástupcovia SE v septembri tohto roka.
● JES, dcérska spoločnosť JAVYS- u, pripravuje v spolupráci s českým ČEZ projekt nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Objavili sa informácie, že český partner uvažuje o ukončení tejto spolupráce...
ČEZ sa vyjadril, že by z projektu mohol vystúpiť. My paralelne robíme štúdiu uskutočniteľnosti tohto projektu, tá má definovať podrobnejšie veci, na základe ktorých možno rozbehneme výber alebo dohody o zmene partnera, prípadne o pristúpení tretieho partnera k tomuto projektu.
● V apríli toho roku premiér avizoval pripravované zrušenie Fondu národného majetku. Ako postupuje tento proces?
Máme prvotnú právnu analýzu problému, ale budeme potrebovať ďaleko podrobnejší právny postup, ktorý možno vyústi do návrhu zákona, ktorým bude môcť byť fond zrušený. V prípade, že tento postup bude musieť ísť cez nejaké poradenstvo, celý proces sa asi trocha predĺži, lebo naše doterajšie analýzy nedávajú na všetky s tým spojené problémy jasné odpovede.
● Aký bude osud 49 percent akcií Slovenských telekomunikácií (ST) vo vlastníctve štátu, ktoré predchádzajúca vláda chcela predať?
My sme proces výberu privatizačného poradcu pre predaj akcií ST vo vláde zastavili.
● Automobilový priemysel je ťahúňom slovenskej ekonomiky, ale na druhej strane aj dôkazom o jej pomerne jednostrannej orientácii. Nemáte obavy, že by v prípade recesie v tomto segmente mohla naša ekonomika výrazne strácať?
My tu automobilový priemysel už máme a prináša nám nemalé benefity. Preto musíme znášať plusy, ale aj mínusy s tým spojené. Ak automobilky, ktoré u nás produkujú, chcú rozširovať svoju výrobu, nech to robia, ale štvrtú automobilku na Slovensko priamo naháňať asi nebudeme.
● Váš recept na to, ako urobiť zo značky SK synonymum kvality?
Je jednoduchý, stačí tvrdo pracovať.
● Ako vidíte postavenie SR v Európskej únii o štyri roky?
Dnes sú investori, pre ktorých sú vyššie dane či iné prekážky oveľa menej problematické než absentujúca stabilita krajiny. Keď dokážeme i pri vyšších daniach udržať fiškálnu i ekonomickú stabilitu, Slovensko môže byť krajinou, v ktorej sa oplatí podnikať a pracovať.