Home » Rubriky » Rozhovory


Rastislav TÓTH: To, čo Slovákom najviac chýba, je vízia


Politológ:  „Prezident je skôr symbolom štátnosti než hlavou štátu.“

To, čo Slovákom najviac chýba, je vízia

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

 Profesor Rastislav TÓTH (1947) je azda jediný politológ na Slovensku, ktorý nepodlieha politickým tlakom.  Vidno to na jeho verbálnom prejave. Nikdy nie je kŕčovitý. Má dar analytického myslenia i spájania faktov do často prekvapujúcich záverov. A celkom prirodzených. Nešpekuluje, hľadá jednoduché a pravdivé vysvetlenia. Svojou erudíciou, invenciou a pokorou pred faktami prečnieva ponad súčasnú kvantitatívne rozvetvenú  politologickú obec na Slovensku.  Svoju profesionálnu kariéru začínal ako asistent na Univerzite Komenského, v súčasnosti je jedným z mála  profesorov  teórie politiky a pôsobí na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. V rokoch 1995 – 1998 zastával funkciu predsedu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Od roku 1999 do roku 2007 bol profesorom  a vedúcim Katedry politológie UCM v Trnave. Profesorom a vedúcim Katedry politológie a sociológie na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka bol v rokoch 2004 – 2010, profesorom na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave v rokoch 2009 – 2012 a od roku 2005  i profesorom Vysokej školy politických a sociálních věd v Kolíne.

 

● Je Slovensko štandardná demokracia?

            Určite áno, lenže nie je jasné, čo je to štandardná a čo demokracia. Ak zoberieme liberálno-demokratické režimy od USA až po Poľsko, tak vidíme, že každý systém je iný. Neexistujú dva rovnaké. Jestvujú niektoré spoločné základné znaky demokracie, napríklad politický pluralizmus, a nevyhnutné je aj to, aby v centre mocenského systému bol parlament. Čiže ako keby démos (ľud) trochu vládol. Toto spĺňajú všetky spomínané  krajiny. Ostatné miestne zvláštnosti sú historicky dané alebo ich vytvárajú osobnosti, ktoré sú momentálne pri moci. Tie potom dotvárajú systém do nejakej konkrétnej podoby.

Anton ČULEN: Vráťme nedeli potrebnú úctu a náplň


Potrebujeme deň, počas ktorého by sme mali čas na rodinu a pre seba

Vráťme nedeli potrebnú úctu a náplň

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív autora

Anton Čulen vedie politickú stranu Aliancia za nedeľu. Jej politický program neobsahuje nijaké frázy, nemá desiatky bodov a odsekov, je nanajvýš stručný. Napriek tomu v štatistikách prieskumov popularity táto politická strana nefiguruje. Antona ČULENA sme sa opýtali, ako to vníma.

● Aliancia za nedeľu – o čo tu vlastne ide? Je to politický subjekt, ktorý si zvolil nosnú tému alebo je tu téma, ktorá, keďže sa nerieši, dala impulz na založenie politickej strany?

Prvýkrát sme s problematikou voľnej nedele na Slovensku vyšli na iniciatívu  prezidenta Nezávislých kresťanských odborov Slovenska Petra Novoveského. Bolo to v decembri v roku 2002. Vtedy sme ako prví v postkomunistickej Európe zorganizovali letákovú akciu Nedeľa s rodičmi. Cieľom akcie bolo primäť kompetentných na Slovensku, aby prijali v súvislosti s nedeľnou prácou takú legislatívu, aká je bežná vo väčšine štátov Európskej únie. Túto našu iniciatívu na Slovensku v prvom rade podporil vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Rudolf Baláž, ktorý ju aj koordinoval. Požiadal ma, aby som oslovil viaceré kresťanské spoločenstvá, ale aj generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi. Predovšetkým vďaka biskupovi Balážovi sa nám podarilo získať širokú podporu kresťanských združení a podporila nás aj Ekumenická rada cirkví a náboženských spoločností na Slovensku, čím nadobudla aj ekumenický charakter.