Šesť a pol roka fašistickej zlovôle


Matičiari si pripomenuli posledné dni nemeckej okupácie Petržalky

Šesť a pol roka fašistickej zlovôle

Jozef SCHWARZ - Ilustračné foto: (ddk)

Začiatok apríla znamená pre Petržalku nielen zvyčajný príchod jari, ale aj čas pripomínania si konca fašistickej poroby. V prípade Petržalky doslova. Dnešná mestská časť Bratislavy (ale aj Devín) sa stala ihneď po Mníchovskom diktáte v októbri 1938 súčasťou Veľkonemeckej ríše. Starý most bol hraničným mostom a tri zadunajské obce (Jarovce, Rusovce a Čunovo) boli až do roku 1947 súčasťou Maďarska. Tak v novembri 1938 po prvej Viedenskej arbitráži Česko-Slovensku a neskôr vojnovému Slovensku zostal až do konca vojny z Dunaja iba ľavý breh od Karlovej Vsi po Prievoz. Nasledovalo šesť a pol roka fašistickej okupácie.

Postup Červenej armády priniesol koniec okupácie a návrat Petržalky do slovenskej vlasti. Pamätníkom pripomínajúcim chvíle oslobodenia Petržalky je „míľnik“ na rohu Rusovskej a Viedenskej cesty. Kamenný míľnik venovaný sovietskej armáde obsahuje text: „V týchto miestach prekročili oddiely slávnej sovietskej armády hranice oslobodenej Bratislavy, aby ľud Rakúska oslobodili od nadvlády fašizmu! Česť a sláva hrdinskej sovietskej armáde!“ Cestný ukazovateľ má tvar skoseného hranola, na jednej strane je text v slovenskom jazyku, na druhej v ruskom jazyku. Žulové trojboké pylóny sú zalomené do tvaru šípky, ktorá ukazuje smer. Míľniky (sú vo viacerých mestských častiach Bratislavy)  boli odhalené 3. apríla 1960, autormi sú sochár Ladislav Snopek a architekt Ladislav Beisetzer.

■ HISTORICKÝ PREKLEP

V zozname pamiatok Bratislavy je uvedená ako nehmotná pamiatka aj Pamätný dátum – 2. 4.1945 – oslobodenie Petržalky sovietskou armádou (dátum je preklep, ako vyplýva z ďalšieho textu) s odôvodnením: Koncom marca 1945 nariadili nemecké úrady evakuáciu obyvateľov Petržalky, avšak výzvu uposlúchli iba petržalskí Nemci. Prechod frontu z 3. na 4. apríla 1945 si nevyžiadal žiadne obete, okrem osôb židovského pôvodu. Boli spôsobené veľké materiálne škody. V predvečer oslobodenia Petržalky vyhodili Nemci do vzduchu most cez Dunaj, zapálili kasáreň ženistov a proviantné sklady v Ovsišti, ako aj staničné budovy a sklady a tiež jednu celú vlakovú súpravu. Po ohlušujúcej nočnej paľbe z kaťuší od Rusoviec, počas ktorej boli ostreľované nemecké delostrelecké batérie na Vodnom vrchu v Bratislave a na devínskej Kobyle, vtiahli nadránom 4. apríla 1945 predné hliadky sovietskych frontových oddielov do Petržalky, odtiaľ tiahli kolóny tankov smerom na Berg.

Pozastavím sa pri vete: Prechod frontu z 3. na 4. apríla 1945 si nevyžiadal žiadne obete, okrem osôb židovského pôvodu. Je to nevhodná formulácia. Tých židovských obetí je asi päťsto. Väčšina z nich zahynula v posledných dňoch marca 1945 a sú pochované na petržalskom cintoríne. Preto spájame pripomienku oslobodenia Petržalky aj s uctením si obetí fašistických represálií v posledných dňoch vojny. My, znamená Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke. Robíme tak už druhý rok, teraz to bolo v sobotu 5. apríla. Pravidelne tam nachádzame čerstvé vence a kytice nemeckého a rakúskeho veľvyslanectva, tohto roku aj maďarského a Ústavu pamäti národa.

■ POSLEDNÉ OBETE

Čo sa pred šesťdesiatimi deviatimi rokmi stalo? Koncom roka 1944 zriadili v Petržalke provizórny koncentračný tábor. Transportovali sem z Budapešti a väznili tu okolo tisícšesťsto zajatcov, prevažne Židov z Maďarska, ale aj Poliakov, Ukrajincov, Talianov a Juhoslovanov. „Ubytovali“ ich v skladoch, v prístenkoch a v búdach okolo železničnej stanice a využívali ich na opevňovacie práce. Postup Červenej armády vyvolal rozkaz na evakuáciu Petržalky, vrátane koncentračného tábora. Väzňov, ktorí neboli schopní presunu,  namieste zastrelili. Dvadsiateho deviateho marca 1945 okolo polnoci začal pochod smrti do Hainburgu a následne transport na lodiach po Dunaji do Mauthausenu. Tých, ktorí cestou zomreli alebo ich povraždili, pozvážali na cintorín v Petržalke. Po exhumácii piatich masových hrobov v apríli a v máji 1945 našli asi štyristodeväťdesiat obetí. Identifikovať sa podarilo iba štyridsaťdeväť osôb! Táto obrovská tragédia je niekedy akoby v tieni našej pozornosti. Veď to nebolo vtedy na našom území, obete neboli od nás a vrahovia boli z radov nemeckých fašistov ...

Mnohí občania, a nielen z Petržalky, považujú za správne a najmä humánne  pripomenúť si každú nevinnú obeť skrivodlivosti a násilia. Bratislava pred niekoľkými rokmi obnovila vojenský cintorín z prvej svetovej vojny na Kopčianskej ceste v Petržalke a vzdala tak úctu obetiam Veľkej vojny bez ohľadu na národnosť či príslušnosť k niektorej bojujúcej strane. Boli to len ľudia tak isto ako tí, čo zahynuli o štvrťstoročie neskôr. Verím, že v budúcich rokoch pribudnú na hroboch obetí fašistických represálií v Petržalke kvety aj od mesta a mestskej časti či inštitúcií a jednotlivcov, ktorým nie je ľahostajný ani jeden ľudský život.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.