Skip to content

Dnešný dátum:

sobota, 15 novembra, 2025
Menu

Svetozár HIKKEL: Pred tridsiatimi rokmi sme zasiali semienko do úrodnej pôdy

16 októbra, 2025
Menej ako minúta čítania minút čítania

Šaliansky Maťko vyrástol a dospel

Text a foto: Svetozár HIKKEL

Spomínať na výročie narodenia je vždy radostné, aj keď občas zažijeme úsmevné, ale aj menej radostné chvíle, nuž ale taký je život. V spomienkach nevdojak zaznieva parafráza: A vtedy si povedal MUDr. Svetozár HIKKEL, rodák zo Slovenskej Ľupče, krstný otec Šalianskeho Maťka: „Budem klopať a hádam mi otvoria, poprosím a možno niečo dostanem, aj hľadať treba a nájdem, ale aj kričať trebárs z Kriváňa, a, hľa, prišla ozvena.“ V roku 2025 si pripomíname tridsiate výročie vzniku tejto populárnej súťaže. Áno, dôležité je mať odvahu a ducha viery.

Svetozár Hikkel sa v roku 1990 vrátil po dlhšom pobyte z Afriky. Na tomto kontinente pôsobil ako lekár a bezprostredne zažil a videl, čo je to bieda, utrpenie a bezmocnosť úprimných ľudí, ale najmä detí. Nadlho si zapamätal ich prosiace oči. Nasledoval príchod domov na rodné a milované Slovensko, potom práca v Miestnom odbore Matice slovenskej v Šali. Zrejme tu sa zrodila myšlienka niečo urobiť pre naše deti, ale aj pre nás všetkých…

PODNETNÝ ZAJKO

V roku 1991 ho zvolili do výboru Matice slovenskej v Martine, nuž a to bola pre neho príležitosť ako pomôcť. V tom čase sa na Slovensku rozbiehali rozličné súťaže pre deti – v speve, prednese prózy – poézie, rozprávok… A náhle sa objavila spomienka na Hronského Smelého zajka v Afrike a časopis Slniečko. Nuž, pán doktor Hikkel pripravil propozície súťaže na prednes slovenských povestí Jozefa Cígera Hronského, ale zároveň hľadal aj ďalej. V kalendári je vedľa dňa narodenia J. C. Hronského (23. február 1896) meninový deň

Matej, čo v hebrejčine znamená „dar Boha“. Viac nebolo treba! Doktor Hikkel predložil na matičný výbor propozície s prosbou o ich schválenie. Stalo sa! V roku 1991 pod ochranou Matice slovenskej bola súťaž na svete. A keďže jej „krstný otec“ pôsobil v Šali, súťaž v prednese Hronského slovenských povestí dostala meno Šaliansky Maťko.

HUSIARIK VYKROČIL

V šalianskom matičnom odbore sa dlho uvažovalo, či sa súťaž ujme aspoň jeden rok najskôr na školách v okresoch Slovenska. Potom však prišiel ďalší rok a súťaž sa rozrástla do krajov a v roku 1993 už Maťko, malý husiarik s klobúčikom s vŕbovým prútikom na pleci, batôžkom, v halenke a gatiach, bosý vykročil pravou nohou do sveta. Dva roky z Maťka „zobral“ covid, preto až tento rok oslavuje tridsiate výročie.

V prvom ročníku boli v komisii Ida Rapaičová, Juraj Sarvaš a potom takmer ďalších dvadsaťpäť rokov aj spisovateľka a redaktorka Slniečka Ľuba Kepštová. Šalianski organizátori požiadali  významné osobnosti kultúry, spisovateľov, hercov o spoluprácu, aby sa podelili so súťažiacimi žiakmi o spomienky.

Vzácnymi hosťami na finálových kolách boli Eva Kristinová, Gustáv Valach, František Zvarík, Eva Pavlíková, Michal Dočolomanský, Ladislav Dóczi, Július Pántik, Anton Habovštiak, Mária Ďuríčková, Ondrej Sliacky, Dušan Jamrich, Jozef Šimonovič, Maroš Kramár, Štefan Bučko, Lukáš Latinák. Na prvom ročníku trebárs legendárny Ladislav Chudík súťažiacim deťom pútavo priblížil vlastné detstvo. Tréma a neistota pred vystúpením z nich razom opadla. Bola to výborná myšlienka, ktorá mala aj patričnú odozvu…

RODINNÁ NIŤ

Svätozár Hikkel však hľadal ďalej. Rodinnú niť našiel v Brezne – neter Jozefa Cígera Hronského, tamojšiu matičiarku Máriu Macuľovú, ktorá vzápätí písala spisovateľovej neveste Cilke Cígerovej do Argentíny. Myšlienka hľadania sa šírila ďalej až natoľko, že „krstný otec“ celoštátneho populárneho podujatia vzal kroniku, ktorú ilustruje známy grafik – ilustrátor detských kníh a autor loga Šalianskeho Maťka Miroslav Regitko ‒, a vybral sa do mestečka Luján v Argentíne, ležiaceho tridsať kilometrov od Buenos Aires.

Pani Cilka potvrdila, že len táto jediná súťaž na svete sa môže menovať podľa J. C. Hronského. A do kroniky napísala: „Boh žehnaj tejto súťaži“ aj s podpisom. Doktor Hikkel potom navštívil spolok Slovákov, ale to už by bolo príliš veľa spomienok… „Nuž, zasiali sme semienka a tie padli na úrodnú pôdu, ba čo viac, priniesli nevídanú úrodu, keď počas doterajších tridsiatich rokov súťaže od triednych, školských, okresných, krajských a národných kôl sa do nej zapojilo temer do pol milióna detí všetkých základných škôl na Slovensku v troch kategóriách: 2. – 3. ročník. 4. – 5. ročník a 6. – 7. ročník. Oslovili sme aj spolky Slovákov v Maďarsku, v srbskej Vojvodine, v Poľsku, na Ukrajine, ale aj v Kanade a USA. Potom pribudli i osobné stretnutia so Slovákmi v Calgary, vystúpenie v regionálnom rozhlase, stretnutia s novinármi… Pri všetkej skromnosti ‚krstný otec‘ sa činil.“

Najvzácnejším hosťom, ktorý Šaľu na celoštátne finále súťaže takmer vždy poctí návštevou, je pán prezident Ivan Gašparovič, ktorému je súťaž srdcu blízka. Z detstva má spomienky na časopis Slniečko a prispieva darčekmi pre súťažiace deti.

ŠALIANSKE ZÁZEMIE

„Myslím si, že o Maťkovom ‚krstnom otcovi‘ sa už pohovorilo dosť,“ pripomína skromne a dodáva: „Veľmi pekne treba poďakovať najmä všetkým primátorom Mesta Šaľa za posledných tridsať rokov a tiež sponzorom, lebo bez nich by nebola súťaž taká, aká je. Osobitná vďaka patrí Miestnemu odboru Matice slovenskej v Šali, Matici slovenskej v Martine a Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.“

 A celkom na záver v tichosti dodajme, že pôvodcovi súťaže MUDr. Svetozárovi Hikkelovi udelil prezident Slovenskej republiky v roku 2014 štátne vyznamenanie. Navyše, 19. septembra tohto roka sa dožil významného jubilea – osemdesiatich rokov. A čo si želá samotný  jubilant? Zdravia takého potrebného, azda aj vzájomnej úcty a rozdávania toho dobrého, čo máme každý v srdci. A tiež pozdrav celému Slovensku: Ak zabúdaš na minulosť národa svojho, budúcnosť ti zuteká.

 

 

Podporte Slovenské národné noviny!

Ďakujeme za každú Vašu podporu, ktorá pomôže v činnosti našej redakcie.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.

Redakcia odporúča

SLOVENSKO

Inzercia