Príspevok, ktorý práve čítate, nenapísala umelá inteligencia. Ale mohla ho napísať. Tak ako keď pred tristo rokmi škótsky ekonóm Adam Smith použil metaforu „neviditeľná ruka trhu“ v ekonomike, tak dnes môžeme hovoriť o „neviditeľnej ruke umelej inteligencie“ v našich životoch. Je neviditeľná, ale silná. Taká silná, že pápež Lev XIV. svoju prvú encykliku Magnifica humanitas, ktorú podpísal v máji, venoval práve sociálnej náuke katolíckej cirkvi v čase umelej inteligencie. Encyklika hovorí „o ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie“.
Prvá veta encykliky znie: „Veľkolepé ľudstvo stvorené Bohom dnes stojí pred rozhodujúcou voľbou: postaviť novú babylonskú vežu alebo budovať mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu.“ Pripomeňme si, čo nás čaká a neminie. Podľa vedcov do roka 2030 vznikne všeobecná umelá inteligencia, VUI či anglická skratka AGI. Profesor Šucha vo svojej knihe Keď stroje začnú myslieť ju zjednodušene charakterizuje ako „… prvý stroj v histórii ľudstva, ktorý dokáže myslieť na úrovni človeka vo všetkých oblastiach súčasne. … V tom istom momente píše krásnu literatúru ako najlepší spisovateľ, rieši vedecké problémy ako najlepší výskumník … analyzuje právne dokumenty ako najlepší právnik a komunikuje s empatiou ako najlepší terapeut“. K čomu to povedie? Podľa profesora problémy ako klimatická zmena, choroby ako rakovina, ľudské starnutie či chudoba môže VUI riešiť do niekoľkých mesiacov. To je tá možná pozitívna časť zavádzania VUI.
Pápež ju oceňuje, vychádza z toho, že technológia nie je „protichodnou silou voči človeku“ a „sama osebe nie je zlom“. Zároveň upozorňuje na negatíva a riziká jej pôsobenia: „Nie je neutrálna, pretože nesie tvár toho, kto ju navrhuje, financuje, reguluje a používa.“ Preto pápež adresuje ľudstvu výzvy „zostať ľuďmi“, „budovať dobro“, chrániť „veľkolepé ľudstvo, v ktorom prebýva Boh“, podporovať pravdu, dôstojnosť práce, sociálnu spravodlivosť a mier. Žiada „odzbrojiť“ umelú inteligenciu a prekonať teóriu „spravodlivej vojny“. Pre pochopenie pápežových výziev ľudstvu, ktoré sa ocitlo vo svete ovládanom umelou inteligenciou, treba si uvedomiť, že už teraz má umelá inteligencia nezanedbateľný vplyv na náš život.
Profesor Šucha vidí tri hlavné smery, ktoré medzi sebou bojujú o moc pri formovaní budúcnosti ľudskej civilizácie. Americký model vytvárajú súkromné firmy, ktoré sa riadia ziskom, a nie verejným záujmom. Napríklad ich sociálne siete vedia, že ich algoritmy škodia mentálnemu zdraviu detí, ale ďalej ich používajú. Čínsky model je sústredený na kontrolu občanov podľa vzoru Orwellovho románu 1984. Umelá inteligencia má sledovať a hodnotiť správanie každého občana, odmeňovať „dobrých ľudí“ a trestať ľudí s „nesprávnymi myšlienkami“. Európsky model je založený na regulácii, ochrane súkromia a ľudských právach.
Každý systém umelej inteligencie by mal byť bezpečný, spravodlivý a transparentný, firmy ho nesmú používať na škodenie ľuďom a občan má právo vedieť, keď s nimi komunikuje stroj. Koncept EÚ je najbližšie k pápežovej vízii sveta v modernej dobe s všadeprítomnou umelou inteligenciou. Žiaľ, EÚ hrá v súťaži tretiu ligu v porovnaní s americkými a čínskymi výpočtovými kapacitami. Takže si musíme uvedomiť, že algoritmy, ktoré už teraz vplývajú na nás a naše deti, sú produktom najmä amerických firiem. Prečo sa nechtiac prispôsobujeme novému sociálnemu prostrediu a psychicky ho meníme, podľa profesora Šuchu to má štyri hlavné príčiny.
Algoritmy formujú našu pozornosť, ktorá je najcennejšou komoditou súčasnosti. Určujú, na čo sa pozeráme, na čo sa máme pozerať a ako dlho. Algoritmy vedia ovplyvniť naše presvedčenia. Keď Google upraví výsledky vyhľadávania, podľa výskumníkov to u dvadsiatich percent nerozhodných voličov ovplyvní volebné preferencie. Algoritmy vedia modulovať emocionálne stavy. Experiment ukázal, že keď algoritmus naservíroval ľuďom viac pozitívneho obsahu, tí následne písali pozitívnejšie príspevky.
Lenže to platilo aj naopak. A algoritmy formujú našu identitu cez personalizovaný obsah a spätnú väzbu spôsobom, ktorý obchádza naše vedomé vnímanie. Táto evolúcia už dnes ovplyvňuje najmä mladých ľudí a mení medziľudské až intímne vzťahy. Aby sme „… budovali mesto, v ktorom Boh a ľudstvo prebývajú spolu…“, a nie svet pre humanoidných robotov, encyklika Magnifica humanitas, Veľkolepé ľudstvo, by mala byť sprievodcom v myslení a konaní tak pre politikov, ako aj všetkých občanov bez rozdielu konfesie.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: SNN (AI)
