Extrémisti počas pochodu centrom Varšavy pri príležitosti osláv Dňa nezávislosti v Poľsku, v pondelok 11. novembra 2013. Celé Poľsko si v pondelok pripomenulo 95 rokov od opätovného získania nezávislosti 11. novembra 1918 po vyše storočí cudzej nadvlády Ruska, Rakúska a Pruska. Foto: TASR/AP Photo
Bratislava 15. júla (TASR) - Mladí ľudia do extrémistických skupín často vstupujú s cieľom mať priateľov, miesto, kam patria či náhradu vlastnej nefunkčnej rodiny. Samotné radikálne názory prijímajú pod vplyvom skupiny. Tvrdí to psychológ a riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko.sk Marek Madro.
V online skupine získavajú podľa neho mladí ľudia podporu a možnosť komunikovať. Navyše, ak im skupina podsúva jednostranné názory, omnoho jednoduchšie ich prijímajú za svoju pravdu a vyčleňujú sa voči opačným názorom. "Pri našej práci s mladými si stále viac všímame začínajúce prejavy intolerancie a presvedčenia, že sú niečo viac ako tí iní. V skupinách s extrémistickými netolerantnými názormi zároveň získavajú pocit, že konečne niekam patria, že s niekým zdieľajú rovnaké názory, hoci len na istú časť problému," vysvetlil Madro. Online komunity sú podľa neho možnosťou, ako kontakt a pocit skupinovej identity získať. Mladí tu totiž podľa psychológov získavajú podporu a možnosť komunikovať.
Madro podotýka, že pri množstve negatívnych informácií, ktoré sa v spoločnosti objavujú, nemajú mladí ľudia možnosť, silu a chuť nad nimi kriticky premýšľať. Doba je nastavená na rýchle reakcie i riešenia a mladí sú nútení vytvoriť si názor ihneď. "Pridať sa na jednu alebo druhú stranu. Keďže si názor nestihli vytvoriť, preberajú ho. Majú pocit, že treba nájsť rýchle a účinné riešenie, a tak sa pridávajú k názorom, ktoré im tieto rýchle riešenia ponúkajú," vysvetlil. Ako spresnil, tieto názory často mladí preberajú od youtuberov, blogerov a zo sociálnych sietí.
Psychologička Veronika Kohútová z IPčko.sk tvrdí, že mladí ľudia chcú niekam patriť, mať priateľov a byť rešpektovaní a dosiahnuť niečo, po čom túžia. Tieto hlboké potreby sú však podľa nej neraz narušené. "Prežívajú osamelosť, hľadajú zmysel a smer svojho života, sú stratení v názoroch a hodnotách. Žijú v nefunkčných problémových rodinách, sú frustrovaní alebo zažili násilie a traumu v živote," uviedla. Ako podotkla, mnohí mladí chcú svoj život zmeniť k lepšiemu, no nie sú veľmi ochotní investovať svoju energiu a čas. Chcú všetko hneď a rovnako pristupujú k hodnotám a postojom.
Vzťahy, samota, depresia, domáce a sexuálne násilie, sebapoškodzovanie či myšlienky na samovraždu. Aj to sú problémy, s ktorými sa mladí ľudia obracajú na psychológov a sociálnych pracovníkov prostredníctvom internetovej psychologickej poradne IPčko.sk. Tá od začiatku tohto roka poskytla krízovú pomoc, poradenstvo či pomáhajúci rozhovor až takmer 6000-krát.
"Pomoc mladým poskytujeme prostredníctvom chatu anonymne, bezplatne, každý deň v týždni od 7.00 h do polnoci. Počas našej existencie, od roka 2012, využilo služby IPčko.sk už viac ako 60.000 mladých ľudí v krízových situáciách," podotkla Kohútová.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR