Za nezávislosť Katalánska hlasovalo v referende 90 percent voličov

Barcelona 2. októbra (TASR) - V nedeľňajšom referende o nezávislosti Katalánska, ktoré španielske úrady označili za protiprávne, sa podľa predbežných výsledkov vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov za osamostatnenie tohto autonómneho regiónu. Oznámili to v noci na dnes regionálni predstavitelia.

Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull na tlačovej konferencii povedal, že sčítaných bolo 2,26 milióna hlasov, z ktorých viac než dva milióny boli v prospech nezávislosti.

Proti odtrhnutiu sa od Španielska hlasovalo 7,9 percenta zúčastnených, ďalšie dve percentá odovzdali prázdne hlasovacie lístky a 0,9 percenta hlasov bolo neplatných, uviedol Turull. Spočítať podľa neho zostáva ešte 15.000 hlasov.

"Dnešok je víťazstvom demokracie a ľudí, ktorí ju pokojne bránili," vyhlásil hovorca, ktorého citovala agentúra DPA.

Turull dodal, že do zmieneného počtu hlasov nie sú zahrnuté lístky, ktoré skonfiškovala španielska polícia počas nedeľňajších násilných zákrokov zameraných za zastavenie sporného hlasovania. Zranenia pri raziách utrpelo najmenej 844 ľudí a 33 policajtov.

V Katalánsku žije 5,3 milióna voličov, informuje agentúra AP.

Predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont v nedeľu neskoro večer vyhlásil, že Katalánsko "získalo právo stať sa nezávislým štátom". Zopakoval, že dodrží sľub jednostranného vyhlásenia nezávislosti, ak tábor stúpencov takéhoto kroku v referende zvíťazí.

Puigdemont pripomenul, že na základe zákona prijatého katalánskym parlamentom môže byť nezávislosť vyhlásená do 48 hodín od referenda v prípade, ak sa v ňom za osamostatnenie vysloví viac ako 50 percent zúčastnených voličov, a to bez ohľadu na účasť.

Španielsky ústavný súd platnosť tohto zákona pozastavil, katalánska vláda však napriek tomu svoj plán na referendum zrealizovala.

Najvyšší lídri EÚ sa zatiaľ nevyslovili k priebehu referenda v Katalánsku

Pre najvyšších predstaviteľov Európskej únie bude ťažké nereagovať na násilie, ktoré sprevádzalo referendum o nezávislosti v Katalánsku. Zatiaľ sa nikto z najvyšších lídrov EÚ a ani popredných európskych štátnikov k udalostiam v Katalánsku nevyjadril, upozornila tlačová agentúra Belga krátko pred polnocou.

Predseda katalánskej autonómnej vlády Carles Puigdemont v priebehu nedele vyzval EÚ, aby sa priamo zapojila do konfliktu Kataláncov so španielskym štátom a "nepozerala sa iným smerom".

"Sme európskymi občanmi a sme svedkami útokov na naše práva a slobody," dodal Puigdemont, ktorý v tejto súvislosti vyzval EÚ, aby "rýchlo konala".

Pri zásahoch španielskej polície proti ľuďom, ktorí sa pokúšali hlasovať v plebiscite, utrpelo podľa katalánskych úradov zranenia vyše 800 ľudí, pripomenula agentúra Belga.

Puigdemont upozornil, že Európska únia nemôže prehliadať porušovanie ľudských práv, ku ktorým došlo pri procese hlasovania, v najbližších hodinách po skončení referenda sa však k násilným incidentom kriticky vyjadrili iba belgický premiér Charles Michel, predseda skupiny demokratov a liberálov v Európskom parlamente Guy Verhofstadt a škótska premiérka Nicola Sturgeonová. Šéf britskej diplomacie Boris Johnson síce odsúdil násilnosti počas referenda, ale upozornil, že plebiscit bol neústavný a obe strany by mali "dospieť k rovnováhe".

Najbližšie dni ukážu, ako sa najvyšší predstavitelia inštitúcií EÚ postavia k tejto otázke, pretože zrejme nemôžu ignorovať pobúrenie a nevôľu státisícov voličov v Katalánsku, ktorí len chceli uplatniť svoje právo hlasovať.

O to viac, že celkovú situáciu v Katalánsku môže zhoršiť výzva katalánskych odborových zväzov, ktoré v nedeľu vyzvali svojich členov na generálny štrajk.

Odbory ohlásili na utorok generálny štrajk proti policajnému násiliu

Rôzne odborové zväzy a ďalšie organizácie zvolali na utorok generálny štrajk v Katalánsku. Týmto spôsobom chcú protestovať proti násiliu zo strany policajných zložiek počas nedeľňajšieho sporného referenda o nezávislosti tohto španielskeho regiónu.

Dôrazná reakcia na represie je potrebná, zdôraznila regionálna hovorkyňa národného odborového zväzu CCOO Dolors Lobetová v nedeľu večer v Barcelone po stretnutí so zástupcami viacerých ďalších zväzov a zoskupení. Odbory UGT, ktoré patria popri CCOO k najvplyvnejším v Španielsku, rozhodnú o účasti na štrajku v priebehu dnešného dňa, informuje agentúra DPA.

Napriek súdnemu zákazu a proti vôli ústrednej španielskej vlády v Madride zorganizovala katalánska vláda v nedeľu referendum o odčlenení od Španielska. Pri tvrdých zásahoch polície, zameraných na zastavenie hlasovania, utrpelo podľa regionálneho ministerstva zdravotníctva zranenia 844 občanov. Španielske ministerstvo vnútra hlásilo 33 zranených policajtov.

Hovorca regionálnej vlády v noci na dnes oznámil, že 90 percent zúčastnených voličov sa vyslovilo za nezávislosť. Podľa zákona prijatého katalánskym parlamentom, ktorého platnosť však pozastavil španielsky ústavný súd, by to malo viesť do 48 hodín k vyhláseniu nezávislého katalánskeho štátu.

Katalánci kritizujú Madrid za brutalitu policajtov počas referenda

Prívrženci nezávislosti Katalánska od Španielska po násilnostiach, ktoré sprevádzali nedeľné referendum, očakávajú podporu Európskej únie, informoval spravodajský web France 24.

Pozorovatelia z 27 krajín EÚ vyslaných do volebných miestností už podľa tohto zdroja avizovali, že zohľadnia nedeľné potýčky, ktoré boli "porušovaním základných práv".

Použitie sily voči katalánskym voličom kritizovala aj barcelonská primátorka Ada Colauová, ktorá si - pokiaľ ide o referendum o nezávislosti - udržiavala odstup. Colauová vyzvala španielskeho premiéra Mariana Rajoya, aby podal demisiu.

Podobného názoru je aj Miguel Urban, poslanec Európskeho parlamentu za liberálnu stranu Môžeme (Podemos), ktorý označil španielsku vládu za nezodpovednú, keď "bráni demokraciu obuškami". "Musíme sa spojiť, aby sme Rajoya vyhnali," vyhlásil Urban.

Použitiu sily voči voličom nerozumejú ani mnohí Katalánci, pričom časť z nich dokonca odmieta výsledok referenda považovať za víťazstvo.

"Za akú cenu? Toto hlasovanie sprevádzala bolesť zranených, ktorí ani nemohli odvoliť a ešte stále sú v nemocniciach," uviedla 48-ročná Cristina, ktorá hlasovala v jednej z barcelonských škôl.

Spresnila, že nerozumie "represívnej stratégii Rajoyovej vlády". Dodala, že si kladie otázku, prečo španielska vláda používa silu, keď (z právneho hľadiska) toto referendum "pre ňu nič neznamená". Táto katalánska volička poukázala na to, že španielska polícia v nedeľu používala aj gumené projektily, ktoré sú v Katalánsku zakázané, avšak na ostatnom území Španielska povolené.

Mnohí Katalánci prirovnali policajný zásah z nedele k metódam používaným počas diktatúry generála Francisca Franca. Ocenili súčasne, že katalánska regionálna polícia Mossos d'Esquadra bola "neutrálnejšia".

Európski politici sú znepokojení

Predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeonová v noci nadnes kritizovala britské ministerstvo zahraničných vecí za "hanebne vágne" vyhlásenie k nedeľnému referendu o nezávislosti Katalánska od Španielska.

Šéf britskej diplomacie Boris Johnson predtým v súvislosti s udalosťami v Katalánsku vyzval na zachovanie jednoty Španielska a zdôraznil dôležitosť rešpektovania ústavy.

Sturgeonová však uviedla, že toto vyhlásenie je hanebne vágne, lebo "skutočný priateľ Španielska by im povedal, že dnešné akcie boli nesprávne a škodlivé". Mala na mysli postup španielskej polície, ktorá sa aj s použitím donucovacích prostriedkov snažila mariť hlasovanie v Katalánsku. Zranenia pri tom utrpelo 33 policajtov.

Katalánsky premiér Carles Puigdemont v reakcii na tieto násilnosti v nedeľu uviedol, že táto "policajná brutalita zostane naveky hanbou Španielska".

Španielsky premiér Mariano Rajoy sa však policajným zložkám zasahujúcim v Katalánsku v nedeľu večer poďakoval a zo zodpovednosti za násilnosti obvinil tých, ktorí "porušili zákon". Pripomenul, že postoj španielskej vlády má podporu európskych lídrov.

Ako informoval web France 24, nemecká kancelárka Angela Merkelová však Rajoya vyzvala, aby priznal, že počas policajných zásahov v Katalánsku došlo k zraneniu najmenej 844 ľudí. Zranenia utrpelo aj 33 policajtov.

Šéf nemeckej opozičnej Sociálnodemokratickej strany Martin Schulz, ako aj líder britských labouristov Jeremy Corbyn vyjadrili znepokojenie ohľadom pouličných násilností v Katalánsku a vyzvali obe strany na dialóg.

Medzi prvými politikmi EÚ, ktorí odsúdili násilie v uliciach katalánskych miest a obcí, bol belgický premiér Louis Michel, vyzývajúci súčasne obe strany na dialóg.

Jan Peumans, predseda parlamentu Flámska, kde tiež badať separatistické tendencie, označil použitie sily proti ľuďom brojacim za referendum v Katalánsku za "podlé, neuveriteľné a nedemokratické".

V rozhovore pre televíziu RTBF Peumans zdôraznil, že "teraz je nutné hľadať cestu k dialógu medzi Katalánskom a vládou Španielska". Dodal, že Európa môže zohrať rolu v tomto konflikte (pri jeho urovnaní".

Podpredseda EP: Nemali by sme zasahovať do vnútorných záležitostí Španielska

Nemali by sme zasahovať do vnútorných záležitostí Španielska, vyhlásil dnes podpredseda Európskeho parlamentu Ryszard Czarnecki v súvislosti s nedeľňajším referendom o nezávislosti Katalánska.

Španielska vláda označila toto referendum za protiústavné a pri zásahoch polície, ktorá chcela hlasovanie zastaviť, utrpelo zranenia vyše 800 ľudí.

"Ako poľský politik viem, že by sme nemali zasahovať do španielskych vnútorných záležitostí... Je škoda, že sa veci začali takto, ale španielska ústava je jednoznačná," citovala Czarneckého agentúra PAP.

"Ak poľskí politici vrátane mňa tvrdia, že politici z iných krajín by nemali zasahovať do našich vnútorných záležitostí, nemali by sme to robiť ani my," pokračoval Czarnecki.

"Pokiaľ ide o Európsku komisiu, pamätáme si, ako často bezdôvodne zasahovala do vnútorných záležitosti Poľska, ale teraz je ticho," poznamenal Czarnecki. Podľa neho sú rozhodnutia Európskej komisie v takýchto situáciách "prísne politické".

Konflikt by si mali vyriešiť medzi sebou Španieli a Katalánci, dodal podpredseda Európskeho parlamentu.

Katalánska vláda rokuje o ďalších krokoch

Katalánska vláda sa dnes v Barcelone zišla na neverejnom rokovaní, aby diskutovala o svojich ďalších krokoch pri realizácii plánu na vyhlásenie nezávislosti po nedeľnom referende, v ktorom sa väčšina obyvateľov tohto regiónu vyslovila za odštiepenie od Španielska. Informovala o tom agentúra AP.

Rokovanie vedie predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont. Očakáva sa, že jeho vláda požiada katalánsky parlament, aby ešte tento týždeň hlasoval o vyhlásení nezávislosti.

Podľa AP sa španielsky premiér Mariano Rajoy stretne s vedúcimi predstaviteľmi vládnych strán, ktoré bude predchádzať zasadnutiu parlamentu venovanému diskusii o tom, ako čeliť najvážnejšej kríze v Španielsku za posledné desaťročia.

V nedeľňajšom referende o nezávislosti Katalánska, ktoré španielske úrady označili za protiprávne, sa podľa predbežných výsledkov vyslovilo 90 percent zúčastnených voličov za osamostatnenie tohto autonómneho regiónu. Oznámili to v noci nadnes regionálni predstavitelia.

Hovorca katalánskej vlády Jordi Turull na tlačovej konferencii povedal, že sčítaných bolo 2,26 milióna hlasov, z ktorých viac než dva milióny boli v prospech nezávislosti.

Proti odtrhnutiu sa od Španielska hlasovalo 7,9 percenta zúčastnených, ďalšie dve percentá odovzdali prázdne hlasovacie lístky a 0,9 percenta hlasov bolo neplatných, uviedol Turull. Spočítať podľa neho zostáva ešte 15.000 hlasov.

"Dnešok je víťazstvom demokracie a ľudí, ktorí ju pokojne bránili," vyhlásil hovorca, ako ho citovala agentúra DPA.

Francúzska opozícia vyzýva Macrona, aby zaujal stanovisko

Opozičné strany vo Francúzsku odsudzujú policajné násilie, ktoré sprevádzalo nedeľné referendum o nezávislosti Katalánska od Španielska.

Socialistická strana (PS) a Nepoddajné Francúzsko (FI) žiadajú rešpektovať demokratické pravidlá a obrátili sa na prezidenta Emmanuela Macrona, aby vo veci zaujal stanovisko. Na svojej webovej stránke o tom dnes informoval denník Le Figaro.

Francúzska PS vyjadrila v tejto situácii plnú podporu španielskym socialistom (PSOE), ktorí - vrátane svojej katalánskej sekcie - žiadajú, aby sa našlo riešenie prijateľné pre všetky strany konfliktu.

Demokratické hnutie (moDem) tiež odsúdilo násilnosti v Katalánsku a označilo ich za "chybu (španielskeho premiéra Mariana) Rajoya".

Najradikálnejší bol však vodca FI Jean-Luc Mélenchon, ktorý španielsku vládu skritizoval za "stratu chladnokrvnosti".

Vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter napísal, že "toto násilie je neospravedlniteľné", a požiadal francúzsku vládu, aby využila svoj vplyv na španielsky vládny kabinet, aby sa situácia ešte viac nevystupňovala.

Le Figaro upozorňuje, že Macron, tak ako aj väčšina európskych lídrov, zatiaľ s reakciou na výsledok referenda v Katalánsku "otáľa, aby nevytvoril dojem, že sa snaží zasahovať do španielskych vnútorných záležitostí"

Spomedzi 27 lídrov EÚ sa k situácii v Katalánsku otvorene vyslovil zatiaľ len belgický premiér Charles Michel, ktorý už v nedeľu vo svojom tweete napísal, že "odsudzujeme všetky formy násilia a znova vyzývame na politický dialóg".

Násilnosti v Katalánsku odsúdil aj šéf liberálov v EP Guy Verhofstadt.

Predseda najsilnejšej belgickej politickej strany, nacionalisticky orientovanej Novej flámskej aliancie (N-VA) - vyhlásil, že "v Európe niet miesta pre politikov, ktorí sa utiekajú k použitiu sily". Upozornil, že "tí, ktorí odmietajú výzvy na medzinárodné sprostredkovanie, škodia demokracii".

Šéf belgických socialistov Elio Di Rupo sa domnieva, že "bez ohľadu na náš názor na katalánske referendum na takéto násilnosti nič neoprávňuje".

Stály predstaviteľ Katalánska pri EÚ Amadeu Altafaj sa belgickému premiérovi Michelovi poďakoval za podporu, ktorú Katalánsku vyjadril vo svojom tweete, a vyzval EÚ, aby sa prestala snažiť zapáčiť a chránila katalánskych občanov.

Šéf Zelených v Nemecku odsúdil policajné násilie

Spolupredseda nemeckej strany Zelených Cem Özdemir dnes kritizoval použitie sily proti hlasujúcim v nedeľnom referende o nezávislosti Katalánska. Informovala o tom agentúra AP.

Özdemir, ktorého meno sa v médiách spomína v súvislosti s kandidatúrou na post ministra zahraničných vecí v novej nemeckej vláde, pre agentúru DPA uviedol, že "masívna policajná akcia proti ľuďom, ktorí chceli hlasovať, je chybou". Upozornil, že násilie "politický problém len zväčší".

Özdemir súčasne apeloval, aby od španielskeho premiéra Mariana Rajoya prišla seriózna ponuka na dialóg s katalánskym vedením. Navrhol tiež, aby rokovania medzi Madridom a Barcelonou sprostredkúvala Európska komisia.

Agentúra AP pripomenula, že nemecká kancelárka Angela Merkelová sa zatiaľ k násilnostiam, ktoré sprevádzali referendum v Katalánsku, a k jeho výsledku, verejne nevyjadrila.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR